Stál uprostred riaditeľovej pracovne a nechápavo hľadel na kúsok pergamenu v jeho rukách, ktorý mu podával. Tak pre toto si ho dal Dumbledore zavolať? Keď od neho dostal sovou poštou správu, že sa má k nemu ihneď dostaviť, myslel si, že je to naliehavé a očakával čokoľvek, ale toto? Kvôli tomuto musel zanechať vo svojej kancelárii toho arogantného grázla?

Neveriacky civel na kúsok pergamenu. Odrazu zbledol a na jeho tvári sa zračilo prekvapenie a šok, keď spoznal Lilin rukopis.

„O-odkiaľ...to.. máte?" šokovane sa opýtal a ruky sa mu triasli, keď roztvoril pergamen a hľadel na drobné, úhľadné písmo, ktoré tak veľmi dobre poznal. Ešte sa celkom nespamätal z rozčúlenia, ktoré mu pripravil Potter a teraz drží v rukách list od jeho matky? To čo je za podivná hra osudu? Kto si z neho takto kruto strieľa?

„Lily mi ho dala tesne pred smrťou, ale dôrazne ma požiadala, aby som ti ho odovzdal iba v naozaj nevyhnutnom prípade. Ale veď čítaj, potom určite mnoho vecí pochopíš."

Pozrel na riaditeľa pohľadom, ktorý vyjadroval túžbu, že by si ten list rád prečítal osamote. No riaditeľ s úsmevom pokrútil hlavou, nuž si s povzdychom sadol do mäkkého kresla pri kozube, na ktorom driemal Dumbledorov Fénix Félix, trasúcimi rukami roztvoril pergamen a čítal.

Drahý Severus,

Píšem Ti tento list s vedomím, že Voldemort nás chce zabiť kvôli Harrymu a on sa nezastaví pred ničím. V čase, keď tento list čítaš, sme už dávno mŕtvi. Dúfam však, že moja obeť nebola zbytočná, Harry prežil a je v poriadku.

Severus, musím Ti prezradiť veľké tajomstvo. Harry je Tvoj syn. Áno, Tvoj. V žiadnom prípade nie Jamesov. Keď som zistila, že s Tebou čakám dieťa, bola som v šoku, ale zároveň veľmi šťastná. Nikdy som neoľutovala, že som vtedy Jamesa podviedla. To dieťa malo byť poslednou, a vlastne jedinou pamiatkou na Teba, kedže už vtedy som bola rozhodnutá, že to stretnutie u Teba bolo naše posledné a musela som sa odstrihnúť. Asi sa pýtaš, prečo som sa aj po tom všetkom nakoniec vydala za Jamesa. Severus, prepáč mi to, ale bola som zbabelá. Viem, že si vtedy veľmi trpel, určite viac ako ja, ale bála som sa. Bol si príliš blízky Voldemortovi a nevedela som, čo môžem do budúcna očakávať... Uprednostnila som pohodlie a zázemie pred láskou. No a potom sa mi to asi vrátilo v podobe tej nešťastnej veštby. To bol trest za to, ako som Ti ublížila. Je mi to veľmi ľúto...

Prepáč, že som Ti to nepovedala osobne, ale bolo to pre Tvoju bezpečnosť. James sa to nikdy nesmie dozvedieť. Veľmi dobre vieš, aký je prchký a krutý (sám si to neraz zažil na Rokforte na vlastnej koži...) A ešte je tu Voldemort. Ak by sa dopočul, že Ty si Harryho otec, zabil by aj Teba.

Okrem Teba pozná toto tajomstvo jediný človek, ktorý si ho, rovnako ako ja, vezme do hrobu.

Prosím, ak ešte nie je neskoro, dávaj na Harryho pozor. Skúste si nájsť k sebe cestu. Asi teraz nebude pre Teba jednoduché žiť s vedomím, že si jeho otec, a že si sa to musel dozvedieť takýmto spôsobom, ale skús ma pochopiť. Aj napriek všetkým snahám som na Teba nikdy nezabudla.

S láskou, Lily

Dočítal. Cítil, ako sa s ním zatočil celý svet. Celý doterajší život sa mu rúcal ako domček z kariet. Srdce mu bilo až niekde v krku. Čítal ten list znova a znova, snažiac sa stráviť to, čo tam bolo čierne na bielom, napísané rukou ženy, ktorú kedysi neskutočne miloval. To predsa nemôže byť pravda! Civel do prázdna, neschopný slova, a snažil sa triezvo uvažovať. Lily by si predsa z neho nikdy nevystrelila takýmto spôsobom. James, áno, ten bol na to macher. Ale Lily? Tá bola anjel, s tými jej prenikavými zelenými očami a smutným, nesmelým úsmevom.

„Ale... nechápem. Čo... tá... podoba... s Jamesom?" súkal zo seba, keď sa po konečne zmohol na slovo. „Ako..."

Dumbledore sa naňho usmial. „Nuž, trošku sme sa zapotili, to uznávam. Ale zopár pokročilých kúziel a úprava pamäti a nikto okrem mňa a Lily nič netušil. Lily si toto tajomstvo vzala so sebou do hrobu a mňa poprosila, aby som ti ho prezradil iba v prípade ak to bude nutné a nastane na to vhodná chvíľa. A ten čas, myslím, práve nastal."

„Ale ako...." nechápal Snape.

„Nuž, keď Lily zistila, že čaká dieťa," začal vysvetľovať Dumbledore, „vedela, že Jamesove nie je. Z toho, čo mi povedala, keď ma prišla požiadať o pomoc, som vyrozumel, že to dieťa ste museli splodiť niekoľko mesiacov pred jej svadbou s Jamesom, čo predstavovalo problém, keďže James chcel počkať až do svadby. Lily sa právom obávala, že to do svadby neutají a že James bude zúriť. O seba sa nebála, mala strach o teba, že ti ublíži. Severus?" Dumbledore vyľakane pozrel na muža nehybne sediaceho v kresle. „Severus, si v poriadku? Si bledý ako stena."

„Pane... Nič mi nie je," jachtal Snape, ale videl, že Dumbledora nepresvedčil. V skutočnosti vôbec nebol v poriadku. V mysli sa vrátil k tomu pamätnému dňu na začiatku októbra pred sedemnástimi rokmi, akoby to bolo včera. Lily k nemu prišla potajomky, popoludní, v čase keď bol James v práci, a chcela sa s ním o niečom porozprávať. Už ani nevedel o čom, lebo v skutočnosti sa k tomu vôbec nedostali. Všetko sa udialo tak veľmi rýchlo... Už keď ju zbadal na prahu dverí, krásnu ako vždy, so žiarivo červenými vlasmi a tým jej neodolateľným úsmevom, neveril vlastným očiam. Rýchlo ju vtiahol dnu, zabuchol dvere a vášnivo ju pobozkal. Nebránila sa, čo ho prekvapilo, ale aj povzbudilo. Vrhol sa na ňu ešte žiadostivejšie a po neskutočne nádhernej chvíli vzájomných dotykov a postupného objavovania tiel sa ocitli nahí na kožušine pred plápolajúcim kozubom. Videl jej na očiach, že to chce. Že po ňom túži. A tajne dúfal, že si to s tou svadbou ešte rozmyslí. Aj on ju chcel. A ako... Túžil po nej, odkedy ju ako dieťa videl čarovať neďaleko domu kde bývala s tou odpornou sestrou. (A bol by ju možno získal, keby mu ju ten všivák Potter neukradol...) Vzájomná príťažlivosť bola neskutočne silná a ani jeden z nich sa jej nechcel a nevedel brániť...

Vrátil sa do prítomnosti a pozrel na Dumbledora, ktorý zatiaľ trpezlivo čakal, pretože tušil, čo sa asi teraz odohráva v Severusovej mysli. Nevedel, či vôbec chce počuť ten príbeh až do konca, a želal si, aby sa to nikdy nebol dozvedel. Načo to bolo dobré vyťahovať teraz? Chcel namietnuť, ale už bolo neskoro. Dumbledore pokračoval.

„Nuž, Lily prišla ku mne s prosbou o pomoc. Nevedela, na koho iného sa obrátiť, nikomu nedôverovala tak ako mne. Zároveň si uvedomovala, že ak jej mám pomôcť, musím vedieť celú pravdu. Ale môžem ťa, ubezpečiť, nehovorilo sa jej to ľahko," dodal, keď videl ako sa Snape tvári a pokračoval.

„Musel som konať rýchlo. Navštívil som Jamesa pod istou zámienkou a upravil som mu pamäť. Mal zabudnúť na to, že chcel počkať do svadby. Naopak, mal natoľko zatúžiť po Lily, aby... No veď vieš čo," žmurkol na Snapa, bieleho ako krieda. „Ešte v ten večer sa to stalo. Všetko teda vyzeralo tak, že Lily otehotnela s Jamesom. Ale ten najväčší problém nás ešte len čakal. To, že Lily podviedla svojho snúbenca krátko pred svadbou bolo dosť zlé, a James by zúril, keby sa to dozvedel, no ako som poznal Lily, viem že by to ustála, bola silná. Ale keby James zistil že ho podviedla s tebou, jeho nepriateľom od prvého ročníka na Rokforte, to už by bola silná káva. To už by sa asi nezdržal... A tak sme museli zabrániť tomu, aby sa dieťa po narodení podobalo na teba. Museli sme vykonať niekoľko veľmi náročných a pokročilých kúziel, niektoré už na hranici čiernej mágie, aby sme potlačili tvoju a zvýraznili Jamesovu podobu. Lily to bolo strašne ľúto, ale nemala inú možnosť. To dieťa bolo totiž to jediné, čo ju s tebou ešte spájalo. Ale podarilo sa nám to zjavne veľmi dobre," smutne sa usmial. „Nebyť Liliných výrazných očí a smutného, nesmelého úsmevu, bol by Harry naozaj dokonalou kópiou Jamesa."

Dumbledore na chvíľu stíchol a pozrel na Snapa, sediaceho nehybne v kresle a rozmýšľal ako sa asi teraz cíti. Nechcel by byť teraz v jeho koži a ľutoval, že poslom týchto správ musí byť práve on.

„Prepáč, Severus, mrzí ma to," pokračoval po chvíli. „Hovoril som Lily, aby ti to povedala, že ako jeho otec by si o tom mal vedieť, ale ona o tom nechcela ani len počuť. Bála sa o tvoju bezpečnosť. Možno by ti to nikdy sama nepovedala, ale keď cítila, že sa blíži ich koniec, napísala tento list, dala ho mne a dôrazne ma žiadala, aby som ti ho dal iba vtedy ak to bude naozaj nutné. Urobil by som to možno už skôr, najmä keď som videl, ako nespravodlivo zaobchádzaš s Harrym, ale bál som sa, aby si nevyviedol nejakú hlúposť. Zjavná zmena postoja a správania voči nemu by sa asi ťažko vysvetľovala."

Dumbledore sa odmlčal. Tušil, aký vnútorný boj teraz Severusa čaká. Poznal ho veľmi dobre, i jeho vzťah k Harrymu. Vedel, ako túžil po deťoch a ako pri Harryho príchode na Rokfort trpel. Pri pohľade do Harryho jasných zelených očí zakaždým videl jeho matku. Aby sa nezbláznil, obrnil sa voči nemu nenávisťou a vinil ho za všetko čím si musel za tých desať rokov prejsť. Nebol si však celkom istý, či bolo správne dať mu ten list. Teda, aby bol úprimný, cítil, že to mal urobiť už skôr, no bál sa. Bál sa, aby Severus nevyviedol nejakú hlúposť. Vedel, ako vždy túžil po Lily, ako ju miloval. Keď sa vydala za Jamesa Pottera, zatrpkol. No keď zomrela vďaka jeho hlúpej chybe, zlomilo ho to. Celé roky si to vyčítal. Na žiadnu inú ženu ani len nepozrel, vďaka čomu sa stal terčom rôznych špekulácií ohľadne sexuálnej orientácie, ale on na to nedbal. Utiahol sa do seba, vo svojej bolesti a obrnil sa hrubou vrstvou nenávisti a zatrpknutosti, čím si vyslúžil imidž krutého a obávaného profesora elixírov. Pod tou maskou netvora, ktorou sa chránil pred okolitým svetom, však ukrýval citlivú dušu, do ktorej nechal nahliadnuť jediného človek – Albusa Dumbledora.

Snape tam len sedel a hľadel do prázdna. Vyzeral ako duchom neprítomný. V hlave a srdci mal prázdnotu. Snažil sa to všetko pochopiť a stráviť. Odrazu sa mu rojili myšlienky, spomienky a otázky jedna za druhou a mozog mu už-už išiel explodovať.

Celé vnútro ho pálilo. Lily. Jeho sladká Lily. Vedela, aké city k nej prechováva. Ako jediná sa ho zastala, keď ho Potter a jeho kumpáni šikanovali. No aj napriek všetkému sa nakoniec vydala za Jamesa. Ale prečo? On jej nebol dosť dobrý? Alebo len preto, že bol Slizolinčan, a Chrabroilčania a Slizolinčania boli už z princípu nepriatelia? Prečo Jamesa neopustila, keď sa to medzi nimi stalo? Vari ho nemilovala tak veľmi ako on ju? Bála sa o seba? Alebo je to tak, ako hovorí Albus a nebála sa o seba, ale o neho? Ktovie, či bola s Jamesom šťastná. Tak Harry... Harry je jeho syn. A prečo práve Harry, do frasa? Pri Merlinovej brade, ako môže byť ten malý, neschopný, arogantný darebák jeho syn? Taký hlupák... Potter, ktorý ho práve vytočil do nepríčetnosti, je jeho synom? Však to je nemožné. Nevie pripraviť jediný poriadny elixír. A je to nevychovaný bezočivec. Ak by bol jeho syn, prečo by nezdedil jeho schopnosti? Veď aj Lily bola skvelá v elixíroch.. Hneď ako ho pred šiestimi rokmi prvýkrát uvidel na Rokforte, všetko sa mu vrátilo. Spomienky, ktoré sa snažil desať rokov potláčať. A teraz tie spomienky ožili znovu.

Rýchlo kráčal dlhou ulicou. Poháňal ho nepokoj, zlá predtucha. „Dúfam, že jej neublížil," zúfalo si želal. „Prosím, nech jej neublížil!" Dlhý plášť mu povieval pri rýchlej chôdzi a on cítil stále väčší strach v očakávaní toho, čo tam nájde. Keď sa priblížil k domu, jeho najväčšie obavy sa potvrdili. Prevažná časť domu ešte stála, no časť domu zničil výbuch a bola v troskách. „Niééé!" vykríkol a v panike vletel do domu. Pri pohľade na tú spúšť takmer skolaboval. Už keď v hale prekračoval mŕtve Potterovo telo, vedel, že je neskoro, že už nie je žiadna nádej, no stále veril... Keď vošiel do spálne, chytil sa za srdce a stratil rovnováhu. Zviezol sa popri stene na zem, priamo k jej telu. „Niééé!" vykríkol a srdce mu trhalo na kúsky. V jeho výkriku sa miešal rev raneného zvieraťa s bolesťou zo straty. „Lily!" Nekontrolovateľne sa rozplakal. Držal v náručí telo milovanej ženy a pomedzi vzlyky neustále opakoval jej meno. Zúfalo si želal zomrieť namiesto nej, alebo aspoň spolu s ňou. Vtom jeho pohľad zablúdil ku detskej postieľke, kde stál chlapček, kŕčovito sa držiac mreží postieľky, očká červené od plaču a volal na ocka. Stislo mu srdce...

Na ten pohľad do smrti nezabudne. A toto všetko sa mu pred takmer šiestimi rokmi pri pohľade na Harryho, nervózne čakajúceho vo Veľkej sále v rade na triedenie, vrátilo v celej svojej sile, tak bolestnej a nezvrátiteľnej, že okamžite zahorel nenávisťou k strapatému chlapcovi s jazvou na čele v tvare blesku, ktorý sa tak veľmi podobal na svojho otca.

Odohrával sa v ňom tvrdý vnútorný boj. Striedala sa v ňom nenávisť k Harrymu, hraničiaca s túžbou ublížiť mu, pretože ho vinil za všetko zlé čo ho postretlo, s láskou k Lily a k túžbe urobiť pre ňu čokoľvek. Bili sa v ňom dva protichodné hlasy, hlas rozumu a hlas srdca.

Nerob to! Vykašli sa naňho!

Je to tvoj syn!

On je príčinou tvojho trápenia! Kvôli nemu Lily musela umrieť!

Ale pozor! Bol si to ty, kto prezradil Voldemortovi tú veštbu.

Ty sa chceš o neho postarať? Veď ťa nenávidí!

Lily by chcela, aby si sa oňho postaral, aby ste si k sebe našli cestu.

Tak prečo ti to nikdy predtým nepovedala, ani nenaznačila? Asi ťa nemilovala natoľko, ako to tvrdí v tom liste.

Nepovedala ti to iba preto, lebo sa o teba bála. Keby sa Voldemort dozvedel, že si jeho otec, zabil by aj teba. A keby si vedel skôr, že je tvoj, čo by sa tým zmenilo? Zmenil by sa tvoj postoj k nemu? Ak by si to vedel skôr a ľúbil by si ho, prečo ho chceš teraz silou mocou nenávidieť?

Severus bol bezradný. Nechápal, prečo mu to Dumbledore vlastne povedal. Ako sa má teraz voči Harrymu správať?

A vtedy mu to došlo. Vtedy, v tej chvíli bolesti a túžby navrátiť to, čo sa vrátiť už nedá, mu svitlo. Však on Harryho vlastne nikdy skutočne nenávidel. Mal ho svojim spôsobom rád, hoci by to nikdy v živote nepriznal, pretože mu pripomínal Lily, hoci bolestivo, ale vďaka Harrymu spomienka a pamiatka na ňu nikdy nevybledla. On vlastne nenávidel na ňom Jamesovu podobu. James bol príčinou jeho zatrpknutosti. James ho od začiatku ponižoval a zosmiešňoval. James mu ukradol to jediné, na čom mu kedy záležalo. Tak si automaticky vybíjal svoju zlosť na Harrym, ktorý za to vôbec nemohol. Tak ako nemohol ani za to, že sa stal legendou, že ako jediný prežil smrtiace zaklínadlo. A práve to mu on nedokázal odpustiť. Že prežil on, malý chlapec, zatiaľ čo jeho matka musela položiť zaňho život aby ho zachránila.

Keď si toto všetko uvedomil, rozplakal sa. Vôbec sa za svoje slzy nehanbil, neprekážalo mu, čo si o tom pomyslí Dumbledore. Nechal priechod svojim roky potlačovaným emóciám. Tak preto ho Dumbledore po smrti Potterovcov poveril úlohou ochraňovať chlapca. Nebolo to iba kvôli tomu, že miloval Lily, On vedel, že Harry je jeho syn. A čakal ako si s tým poradí. Aké city bude prechovávať k chlapcovi, ktorého matku miloval a otca nenávidel. Uvedomil si, že Dumbledore urobil správnu vec, keď mu o tom nepovedal, ale trošku mu zazlieval, že mu absolútne nič ani len nenaznačil.

Náhle pochopenie mu vyčistilo myseľ a prvýkrát po dlhých rokoch sa usmieval. Už vedel, čo má urobiť, hoci ešte netušil ako to urobí. Predsavzal si, že svoj postoj k Potterovi nateraz nezmení, veď nedá sa začať milovať človeka zo dňa na deň, no skúsi byť k nemu menej tvrdý. Keď po dvoch hodinách opúšťal riaditeľovu pracovňu, bol pokojný, ale napriek tomu musel Albusovi sľúbiť, že nevyvedie nijakú hlúposť.

Aj Albus Dumbledore sa pri jeho odchode usmieval. Tušil, že Severus práve veľa vecí pochopil.