Keď som vystúpil z vlaku a vydal sa s Yoongim po svojom boku k schodišťu do hlavnej haly, nebol som ešte úplne prebudený, veci som za sebou v podstate vliekol, zrejme preto mnou prekvapením až tak netrhlo, keď sa páry mojich hrudných kostí stisli ešte viac k sebe v tuhom objatí zozadu.

"Tak tu si." 

Dvakrát som si i bez hlasu nemusel domýšľať o koho ide, predsa sme boli dohodnutí, že nás má vyzdvihnúť, akurát som očakával, že ostane na parkovisku. Pousmial som sa, pobúchal upokojujúco rukou po jeho predlaktí, a keď sa odo mňa neodlepil ani po tom, čo som si stihol premerať Yoongiho rozpačito pozorujúceho okolie, prešiel som si zuby jazykom a rozhodol sa ho upozorňujúco osloviť: "Woo-ja, vzmuž sa."

Len čo sa môj najlepší priateľ roztržito odtrhol, natočil som sa k nemu s trochu odsudzujúcim pohľadom, na čo on reagoval dosť podobne, potom na mňa narýchlo zažmúril, než vytiahol bradu, aby sa zvrchu pozrel na Yoongiho. To bolo pre mňa napriek jeho výške celkom vtipné, nakoľko nebol práve konfliktnou osobou.

"Min Yoongi, teší ma." Klavirista neoblomne natiahol ruku k jašterovi, rozťahujúcemu svoj naoko nebezpečný golier, čím zahral na remízu. Sranda ma však v momente prešla. 

"Lee Dongmin."

Zhrýzol som si zvnútra pery k sebe. I cez to, že si chalani podali ruky, som si nebol úplne istý, či sa Eunwoo predstavil vlastným menom na dôkaz akéhosi rešpektu alebo sa snažil Yoongiho, ktorý o ňom samozrejme už počul, nepríjemne prekvapiť.

V tom priamom očnom kontakte sa zrejme vymenila medzi riadkami o čosi dlhšia konverzácia, ktorej obsah mi bol neznámy, no mätové vlasy sa iba o trochu naklonili na bok, skúmajúc si ústa jazykom. Potom sa Yoongi rozhodol pokračovať v ceste, akoby tu bol doma úplne rovnako ako v Daegu, a natiahol si čiapku viac na uši. 

"Lee... Dongmin, o čo ti ide?" Veď určite vieš, že som ťa pred ním nazval iba Cha Eunwoo. 

Odpovede som sa však nedočkal, Eunwoo sa iba rozžiarene usmial, vzal mi cestovnú tašku a s druhou rukou okolo mojich ramien ma viedol až k svojmu autu, zaparkovanému v podzemí. 

A síce Yoongi sedel vzadu a ja vpredu pri Eunwooovi, moja mlčanlivosť a prítomnosť medzi nimi ničomu neprekážala a ja som sa pristihol pri tom, ako iba z tretej osoby načúvam veľmi zaujímavej konverzácii vedúcej od našich členov kapely skrz reč o tri štvrťovom takte, ktorý aj keď bol medzi nami známy a obľúbený, Eunwooov úprimný láskavý záujem a Yoongiho schopnosť dokonalo odpovedať dávala tomu celému úplne iný rozmer a ja som si začínal myslieť, že možno stále iba snívam. 

Ten pocit sa ešte viac prehĺbil, keď som si začínal uvedomovať tú skutočnosť, že sú Vianoce a ja som znovu v našej obývačke so svojimi priateľmi, s Yoongim sediacim na druhom konci gauča a vlastne nič nemohlo byť na lepšom mieste. Neočakával som, že by chalani Yoongiho nejako hneď odsúdili, alebo sa chovali príliš nepríjemne, ale keď s ním Eunwoo s rukou okolo ramien dokonca vošiel dovnútra a popohnal tak Yugyeoma k ešte vrelšiemu privítaniu, aby si bol istý, že sa nikto nenaštve, dojalo ma to. Vymenil som si s Mingyuom lesklý pohľad a jemný úsmev, položiac si veci do rohu. 

Som doma. 

Bolo to príjemne zvláštne, akoby som do toho krásneho obrázku ani nepatril, no tĺklo v ňom moje srdce. Gyu si od barového pultu brnkal na svojej basgitare do rytmu Vianočnej piesne, ktorú Woo a Yugyeom spievali na karaoke, pustené na našej širokej televízii. Tie herecké výkony by som si nemohol vynachváliť, bol som opitý tou radosťou, ktorá mi mierne zahmlievala oči pohodlnou únavou. 

Zdalo sa, že je tu teplejšie než obvykle, no i tak som si založil ruky na hrudi, oprel sa dozadu a zadíval sa na Yoongiho, ktorý si rovnako ako ja radšej našiel svoj malý kúsok sveta a s akousi okúzľujúcou nehou skúmal Rose na svojom lone, nerušene a nerušivo hrajúc tichšie tóny so zatajeným dychom. Nevedel som prečo, ale ten výhľad bol naplňujúci a udržiaval ma v rovnováhe, presne tak, ako keď som načúval jeho hlasu a slovám. 

"Hyung, tak teraz ty." 

Zo všetkého toho omámenia ma prebudil Yoongiho kyslý výraz, ktorý venoval Yugyeomovi, snažiacemu sa mu podstrčiť mikrofón. Mne sa jeden netuším kedy dostal sám do ruky, ale Eunwooov úškrn svedčil o tom, že o tom čosi vie. Zažmúril som na neho, a potom na basgitaristu, ktorý si to od pultu veľmi dobre užíval. 

"To fakt nechceš, ver mi," presviedčal Yoongi so zúfalými mimickými pohybmi i naďalej môjho dotieravého kamaráta. "Je to strašne vysoko," nariekal nad dávno vybranou piesňou a mne ho bolo popravde ľúto, no takú zábavu som si nemohol nechať ujsť. Zodvihol som sa z gauča a prehodil si mikrofón z ruky do ruky. Olizol som si pery a kútikom úst sa usmial na svojho umierajúceho partnera. 

"Veď je to fuk," zasmial sa Yugyeom a nekompromisne nacapil Yoongiho ruky okolo mikrofónu, na čo sa jeho líca už úplne zaliali krvou a už sa ani len neodhodlal naplno otvoriť oči, či povoliť kútiky späť nahor. 

"Neboj sa, je to len medzi nami," snažil som sa ho podporiť, ako ma tak začínajúca hudba naplňovala sebavedomím, vždycky som sa pred publikom cítil ako niekto iný. 

Obývačkou sa rozoznelo jemné cinkanie zvončekov, Yoongi si jednou z dlaní prehmatal tvár, položil gitaru na gauč, a potom sa s prstami zatlačenými do očných viečok postavil na nohy. 

Pootočil som sa bokom viac k televízii a priložil si mikrofón k perám: "I~ don't want a lot for Christmas. There is just one thing I need..." 

Čím dlhšie som spieval, tým sa Yoongi zdal byť ukľudnenejší, no červeň sa do jeho líc vrátila, len čo sa hudba o čosi zrýchlila a Mingyu sa so svojou basgitarou pridal k rytmickej piesni od Mariah Carey - All I Want For Christmas Is You.

Si na rade. 

"I just want you for my own, more than you could ever know," vynakladal skladateľ možno až priveľkú snahu, "make my wish come true~ All I want for Christmas is y-" 

A v ten moment sa Yoongiho hlas stal tak vysokým, že už ho nebolo počuť. Hrdlo sa mu priškrtilo a hanbou zaplavený muž sa ako bábka  bezmocne zložil na chlpatý koberec, čo publikum zahnalo do nemého smiechu, no ja som sa nehodlal zastavovať. 

"You~, baby," zasmial som sa následne, podal svojmu priateľovi ruku a nechal chalanov na chvíľu pokračovať osamote. 

"Neumieraj, prosím ťa," chichotal som sa neprestajne za hrajúcej hudby. S istou námahou sa mi nakoniec Yoongiho umierajúceho smiechom podarilo dostať na nohy, chytil som ho okolo pása a s nádychom si opäť pozdvihol mikrofón. 

"Zabite ma." 

"'Cause I just want you here tonight, holding on to me so tight," olizol som si zľahka pery, preskočil pohľadom všetkých, ktorí sa sústredili na text na televízii, pritisol si Yoongiho bližšie k sebe a s lišiackym úsmevom, od ktorého si on úpenlivo prižmúrenými očami držal odstup, som sa naň zadíval. "Make my wish come true~ Oh, baby, all I want for Christmas is you~" 

S ľahko našpúlenými perami posledným slovom som sa priklonil k mužovi vo svojom objatí a ponoril sa hlboko do jeho úzkych marhuľových pier.

Pousmial sa, oplatil mi ten láskyplný pohyb a uchopil môj krk do jeho chladných širokých dlaní. A pohol sa znovu. 

"All I want for Christmas is you, baby~"

"Drahé obecenstvo, na klávesoch vám hral a spieval, Cha Eunwoo!" ozval sa od pultu známy hlas.

Za jasotu, nesúceho sa od drobného obecenstva pri barovom pulte som s hravým úsmevom neprestajne bozkával svoj vnútorný pokoj a oheň. 

"All I want for Christmas is you, baby~"

"S basami a elektrickou akustikou to roztočil Kim Mingyu!" rozhodil voľnou rukou Yugyeom priamo ku kamarátovi po jeho boku.

"Si skutočne ako taký Vianočný zázrak..." 

Nadýchol som sa opatrne, znežnil bozky až som sa nakoniec pomaly odtiahol, nazrúc do očí plných sladkosti a odlesku lesného medu. 

"All I want for Christmas is you, baby~" 

"Na bubnoch a s vokálmi sa predviedol Kim Yugyeom!" zapískal Eunwoo pomedzi prsty. 

"Tak to aby boli Vianoce po celý rok..."

So šťastím v očiach som sa otočil na Eunwooa a zbytok partie. Ďakujem, že ste stále so mnou. 

Za málo - usmievali sa jeho oči v úprimnom štvrť mesiačikovom úsmeve. Zazubil sa. 

Za málo, ale všetko... 

"All I want for Christmas (all I really want) is you, baby~" 

"A za akustickou gitarou ste si mohli vypočuť hlavného vokalistu Jeon Jungkooka!" zvolal nakoniec opäť Mingyu, potom nenápadne nazrel na pomyselné hodinky na jeho zápästí. 

Celý rozžiarený som vrátil pozornosť Yoongimu, klaviristovi s mätovými vlasmi, snu uchopenému v náručí, mužovi, ktorý sa stal kľúčom k môjmu adagiu i úplnému šťastiu.  

"All I want (I want) for Christmas (all I really want) is you, baby~" 

"Mal si pravdu, už je celá." 

"Veselé Vianoce, Jungkook-ie," poprial mi znovu. 

"A šťastný nový rok."