Ris

Pod telom Scotta sa sformuje malá kupola striebornej energie. Rastie a rastie, až kým nie je na úrovni mojich očí. „Ostane z teba len krvavý fľak, ktorý bude každému pripomínať ako skončia moji nepriatelia," prehovorí Lucifer bez známky jeho predošlého rozčúlenia. „Zbohom, Syn Zla."

Bublina praskne, zaľahne mi v ušiach, ale podľa myšlienok ostatných prídem na to, že nie som jediná. Prekvapí ma jediné – pokoj sálajúci zo Scottovej letiacej mysle.

„Nie!" skríkne neďaleko mňa jedna v plášti. Spoza kapucne jej vykúka niekoľko blonďavých prameňov. To je tá, s ktorou sa Scott stále vláči.

Roztiahne ruky a jaskyňa sa na všeobecné prekvapenie otvorí. Strop zmizne a Scott sa stratí kdesi v éteri.

Na dlhú chvíľu zavládne šokované ticho. Prisahala by som, že zanikne aj dych.

Lucifer sa s desivo mechanickým pohybom obráti na onú dievčinu. „Ty." Jeho hlas mrazí. „Ako sa opovažuješ?"

Dievča cúvne, nalepí sa na stenu. „Je tisíckrát lepší ako vy. Nezomrie vašou rukou."

Lucifer sa zasmeje. „Myslíš si snáď, že má šancu ten pád prežiť?"

„V tom prípade zomrie mojim pričinením. Nie rukou niekoho ako vy."

Z hlavy jej zletí kapucňa a odhalí peknú tvár s malým nosom a hlboko vsadenými modrými očami. Blond vlny sa jej zvíjajú okolo tváre, akoby sa báli.

Pokúsi sa otvoriť za sebou skalu, ale Lucifer ju stopne s rukou zdvihnutou dohora. Dievča uviazne v pohybe, za ňou je maličká diera a celú scenériu obaľuje strieborná žiara. Jej oči sa rozšíria od údesu, ale tvári sa rovnako tvrdohlavo ako pred chvíľou. Kde sa razom vzala toľká chuť búriť sa?

Možno by sa zišla aj tebe, ozve sa v mojej hlave.

Zmĺkni!

Lucifer k nej pristúpi. Jeho dlhé prsty sa dotknú jej brady a pokrúti hlavou. „Škoda ťa."

Telo dievčaťa sa pomaličky začne meniť na kameň. Trvá to niekoľko mučivých minút, ale ona sa už netvári vydesene. Hlava hrdo zdvihnutá, čeľusť zaťatá. Ostane tak aj po premene na kameň.

Potom Lucifer nečakane schytí do rúk kus kamenia a hodí jej ho priamo do hlavy. Kamenná škrupina hlavy dievčaťa sa rozsype na úlomky.

„Zem jej dala silu," prednesie Lucifer s pátosom. „A rovnako ju aj zabila. Chce sa k tým dvom mŕtvym nešťastníkom niekto pridať?"

Prejde pohľadom po celkom slušnom obecenstve, ktoré sa tu zhŕklo. Všetci striedavo hľadia na neho a na úlomky, ktoré kedysi patrili jednému z nich. Stačí lusknutie a sú mŕtvi. Odteraz to vedia, ak doposiaľ pochybovali. „Ak nie, tak sa vráťte k svojim úlohám. Bola to len ukážka toho aký osud vás môže postihnúť."

Zamiešam sa medzi ľudí v plášťoch a zaleziem do svojho kamenného brloha.

Nebolo to spravodlivé. To dievča nič neurobilo.

Mohol by si prestať? spýtam sa v duchu a povzdychnem si, keď sa vzduch vedľa mňa zamihotá. V brlohu ostane visieť jemná para, neodškriepiteľná prítomnosť istého ex-nájomného vraha.

„Zmizni," zašomrem nahlas. Už je to niekoľko mesiacov, čo mi Lucifer vrátil jazyk, ale ani tak som si na to nestihla zvyknúť. Žila som bez neho príliš dlho, spoliehajúc sa len na silu vlastnej mysle, na silu mojej duše.

Vieš, že nemôžem.

„Nie, neviem," oponujem a napadne mi, že ak by ma teraz niekto počul, bola by som za blázna. Rozprávam sa s dušou mŕtveho chlapa. „Nikto ťa neprosil o to, aby si sa zahral na moje svedomie."

Keď ty žiadne nemáš...

Ak by nebol zo vzduchu, už dávno by som sa naňho vrhla a podrezala krk. Lenže jeho sa zbaviť nedá, kým on sám neusúdi, že už stačilo. A už rok sa mi drží v pätách ako psík a šeptá mi do uší veci, ktoré nechcem počuť.

S vytrvalým ignorovaním zo seba zhodím šaty a nahá vleziem pod perinu, ktorá schladí moje rozhorúčené telo. Možno som vrah, možno nemám svedomie. Ale ten dnešný výstup bol veľa aj na mňa.

•••••

Už je čas. Vstávaj. Ris, no tak. Zobuď sa. Nechci, aby som ťa vytiahol z postele...

„Si len duša!" pripomeniem so zavrčaním. „Nemôžeš sa ma dotknúť, Zero!"

To bolo kruté. Som mŕtvy kvôli tebe, pamätáš?

„To je veľmi nepresné," namietnem a natiahnem na seba tričko. „Ja nemôžem za to, že si sa sem nahrnul ako totálny idiot. A nie ja som neposlúchla Lucifera, ktorý následne nariadil tvoje sťatie."

Tvrdila si, že si s týmito vrahmi skončila. A ty si po celý čas pracovala pre Lucifera. Moja smrť je rovnako tvoja vina ako toho, kto držal meč.

Zavrčím. „Neklamala som ti. Keď sme sa stretli prvýkrát, už som pre Lucifera nepracovala. Vrátila som sa k nemu až potom. Niežeby som ti to už nevysvetľovala stokrát. Ako živý si mal lepšiu pamäť."

Ty vážne nemáš žiadnu ľútosť?

„Nie," odseknem a hodím na seba aj posledný kus odevu, dlhý plášť s červeným lemovaním. Kapucňu si pretiahnem cez hlavu. „Mám stretnutie s Luciferom a bola by som rada, ak by si nezavadzal."

Vieš, že tvoje prianie je mi rozkazom. Škoda, že rozkazy nedodržiavam.

Zmrd! prebleskne mi hlavou, nad čím sa rozchechtá. Mŕtvy idiot!

Prejdem niekoľkými kamennými chodbami. V hlavnej sieni sa prinútim nezaletieť pohľadom k siluete ženského tela bez hlavy. Čo má Lucifer vlastne s hlavami?

To by zaujímalo aj mňa, ozve sa tesne vedľa môjho ucha. Ak by som nebola trénovaný vrah, vyskočila by som z kože.

Zabočím do Luciferovej siene, kde si Pán Zla hovie na tróne. Sedí napäto, z jeho postoja jasne vyžaruje, že hoci to včera skončil s výrazom, že je nad vecou a vôbec ho do nerozhodilo, nepáčia sa mu včerajšie udalosti. Zradil ho niekto, kto je reálna hrozba. A jeho nasledoval ďalší človek. Čo ak je to len plamienok, ktorý neskôr rozdúcha oheň?

„Pane," skloním úctivo hlavu a v uchu ma pošteklí Zerov hlas, tvrdiaci, že aký slaboch sa zo mňa stal ak musím skláňať hlavu pred niekým ako on.

„Vrahyňa," nadhodí a vystrie sa ešte viac. „Včerajšok je, ako sama musíš uznať, neprípustný. Scott je preč a tá blonďavá je mŕtva. Musíme pristúpiť k radikálnym riešeniam."

„Čo tým myslíte, pane?"

„Scott je preč. Mŕtvy či živý, to je jedno. Necítim jeho energiu, preto by si ho nemohla nájsť. Zrejme by sa ti Ostrov postavil do cesty. Kynsley a Shanona by si tu tiež nenašla. Preto nastáva zmena plánu. Pôjdeš po nej."

Zamračím sa. „Ale, pane, ona ešte nič nevie..."

„To ma nezaujíma," skočí mi do reči, hlas mrazivý. „Zbavíš sa jej, alebo mi ju donesieš zviazanú. Nemôžem pripustiť, aby sa všetci piati dali dokopy. Znamenalo by to koniec."

„A čo posledná?"

„Tá sa na nich zrejme vykašle," zhodnotí to Lucifer. „Teraz je tvojou prioritou Celeste, jasné?"

Zatnem sánku. No prikývnem. Musím si urobiť výlet do New Orleansu.

Tak... došli mi slová, ale dúfam, že si pamätáte na Ris :D