Že vraj: „Nie je to nič ťažké."

No, Aténa nejako zabudla spomenúť hnusné grécke obludy. „Mantichora!" skríkne Shanon bez dychu a uhne sa šípu, ktorý vystrelí z chvosta ozrutného zvieraťa.

„Manti-čo?" skríknem a odkotúľam sa preč cez cestu. Kde sú všetci obyčajní ľudia, keď ich treba?

„Mantichora," zopakuje Shanon. „Poznali ju v gréckej, ale aj v perzskej mytológii."

„Uf, no ďakujem. Ako nám to pomôže?" uskočím za veľký sud, položený vedľa domovej zástavby.

Mantichora by sa dala charakterizovať ako prerastený lev, ktorému na ksicht prilepili tvár človeka, plus na chrbát pripevnili kožovité krídla obrovského netopiera. A to nehovoriac o chvoste škorpióna, ktorý s vražednou presnosťou vystreľuje bodce a chce z nás urobiť ražniči.

„Ako sa jej zbavíme?" skríknem na Shanona cez ulicu.

„To netuším," zašomre dosť nahlas, aby som počula. Mantichora sa obráti smerom k nemu, ale bodec jeho chvosta stále vyhľadáva mňa. „Počul som len o báji, v ktorej ho vyhostili bohovia z Grécka."

Zanadávam, v rukách sa mi zhmotní žiarivý meč zo striebra. „Fantázia, fakt. My nie sme ani bohovia a nemáme ani právo vyhostiť túto kreatúru za hranice. Nejaký iný nápad?"

Vybehnem spoza dreveného suda a skoro sa potknem na krivom kameni na chodníku. Ulica, v ktorej si nás táto obludnosť odchytila, je úzka, napchatá medzi dve vysoké budovy z kameňov. A čo horšie – nemá druhý koniec, len ten, ktorý nám Mantichora úspešne blokuje.

Jedinou našou výhodou je, že je fakt dosť úzka a to Mantichore jednoznačne sťažuje pohyb. Jej ozrutné telo sa tu ledva zmestí. Na druhej strane, ani sa nemusí snažiť o to, aby nás nenechala prekĺznuť a ujsť.

Tesne vedľa môjho lýtka preletí šíp z jej chvosta; jej koniec mi roztrhne rifle. A podľa okamžitej pálčivej bolesti usúdim, že ma aj škrabne.

Zakňučím, skoro sa zvalím na zem, ale svoj meč použijem skutočne prakticky. Ako stareckú palicu. Opriem sa o ňu svojou váhou a začnem skackať preč.

Shanon vybehne zo svojho úkrytu a snaží sa zamestnať našu spoločnosť. Ja sa zatiaľ ukryjem o čosi ďalej, za črepníkmi, v ktorých kvitnú miniatúrne magnólie.

Ich silná vôňa ma nachvíľu úplne opantá, no potrasiem hlavou. Shanon nezvládne tú obludu naveky.

Meč v mojich rukách sa rozplynie a všetku svoju silu sústredím do liečenia. Mantichora má bodce jedovaté, no moja sila mi napovie, že to nie je smrteľné, len sakra boľavé.

Vytlačím z rany všetok jed, ktorý tak páli a privolám naspäť meč. Všimnem si, že po škrabanci ostala biela čiara. Možno ani ja nedokážem všetko vyliečiť.

„Hej! Ozruta!" skríknem na obludu a zamávam mečom v nádeji, že je ako straka a má rád lesklé veci. Či už je to pravda, alebo nie, obluda sa otočí od Shanona a rozbehne sa ku mne.

Shanonovi tak dá voľnú cestu na útek. „Bež!" zakričím a skúsim našu neželanú spoločnosť spomaliť pomocou tieňov. Nefunguje to, presne ako som si myslela.

V celej uličke je šero od budov, tiene sa nedokážu oddeliť od svojich podstát.

Zazriem ponad obludu nad Shanona, ktorý očividne horúčkovito premýšľa, že ako z toho dostať nás oboch. „Bež!" zakričím ešte raz. Musí uniknúť. Nemôže ešte jeden kamarát umrieť... nie zas. Nie po tom všetkom. Zrazu som rada, že Destiny a Huanako ostali na Akropole.

„Nie!" zamietne Shanon rázne a vytiahne svoj meč z pošvy.

No to je Mantichora už pri mne, spoza jej hrivy na mňa mieri svoj chvost.

Z veľkej papule mu smrdí, akoby jedol zdochliny. Hrivu má ulepenú od niečoho, čo podozrivo pripomína med. Oči sliedivé, zamerané na môj lesklý meč.

V tom mi niečo napadne. „Bež! Hneď som pri tebe!" skríknem na Shanona, ktorého to tak prekvapí, až zastane. Sotva pár centimetrov od obludy.

Premeria si chvost tej kreatúry a zaškúli na koniec svojho meča. „Neskús!" vystríham ho. Môžem naznačiť, že meč odhodím a ak budem mať šťastie, rozptýlim Mantichoru dosť na to, aby som zvládla privolať vranie krídla. Nikdy som nimi reálne nelietala, ale... stačil by mi nejaký taký rozbeh, ako keď sliepky prelietavajú cez plot.

No je neskoro. Hlupák jeden neposedný!

Rozoženie sa svojou čepeľou.

Namiesto jemného šmyk, ktoré by malo sprevádzať hladké prerezanie chvosta, sa malou uličkou rozľahne kovové buch!, keď kov narazí na tvrdý chvost Mantichory.

Obluda reaguje bleskovo.

Zamučí od bolesti a jej chvost spustí salvu. Nestihnem sa včas uhnúť.

Jediné, čo mi zachráni život je to, že od zlosti a dúfajme, že aj bolesti, prestane Mantichora mieriť. Jeden bodec sa mi zabodne do ľavého ramena. Mojim telom preletí spaľujúca bolesť. Meč v rukách sa vyparí, nohy sa mi podlomia.

Ďalší bodec skončí v mojom pleci a ja sa s celým telom stočím, aby som si chránila už zranenú časť tela. Horúčkovito sa snažím vypudiť z tela jed, ale kým zo mňa trčia šípy obludy, nehrozí, aby som sa zbavila bolesti.

Posledná rana má najbližšie k môjmu zabitiu. Celou svojou dĺžkou ma škrabne po čele, zanechávajúc strašnú bolesť, ktorá premení moju krv na kyselinu. Definitívne sa zrútim.

Mantichora sa až príliš svižne obráti k Shanonovi, ktorý sa tvári, akoby ho zasiahol blesk. Najradšej by som ho za jeho hlúposť zaškrtila, ale, doriti, chcel len dobre. To mu zazlievať nesmiem.

Zdravou rukou si vytrhnem bodce z tela a konečne si prestanem pripadať ako plešatý dikobraz.

Neviem ako sa mi podarí pozbierať dostatočné sústredenie, aby som vypudila z tela všetok jed, ale nejako sa mi to podarí. Asi dôležitú úlohu zohráva to, že ak by som to nezvládla, asi by som len ostala ležať na zemi a nechala sa roztrhať. Vôľa žiť je však očividne silnejšia, než všetko ostatné.

Obluda už stihla zatlačiť Shanona k stene a premeriava si ho podobne ako mňa. Čo teraz? Ako nás dostať z tejto starovekej šlamastiky? A vôbec, prečo grécke obludy vôbec existujú? Toto si budem musieť s Aténou vybaviť.

Žilami sa mi rozprúdi nová energia. Vyplašene si uvedomím, kedy ma zaplnila naposledy. Keď som prebudila Lucifera.

Zacúvam od ľaku, ale uvedomím si, že nemám čas na panikárenie. Mantichora čoskoro roztrhá Shanona. A on ma potrebuje. Nezomrie ďalší môj kamarát, kým ja na to budem len nečinne hľadieť. Nie, incident so Zerom sa už nesmie zopakovať.

Energiu striebornej duše zo seba vypustím najpomalšie ako to ide. Aj tak mám pocit, akoby som rozpútala nekonečnú víchricu, ktorá zdemoluje celé staroveké mesto.

Vyrazia zo mňa pásy striebornej energie, ktoré sa chvatne obmotajú okolo ostnatého konca chvosta. Potiahnu obludu smerom ku mne.

Úbohá Mantichora sa márne snaží nohami zaprieť do zeme, alebo striasť zo seba číru energiu mágie. Začne kňučať ako ranený pes a snaží sa dostať preč, pričom ho pásy obmotávajú ako múmiu. Uviažu ho v kukle, pomaly a bolestne z neho začnú tlačiť von všetku životnú silu.

To isté cítim vo svojom vnútri. Kdesi hlboko, na úrovni žalúdka. Akoby mi niečo sťahovalo orgány a snažilo sa ma zahubiť.

Strieborné pásy potiahnu Mantichoru naposledy a ona sa rozprskne ako balón naplnený farbou. Všetko naokolo – vrátane Shanona a mňa – pokryje čudný zlatistý prach obludnej podstaty.

Ale strieborné pásy sa neprestanú zvíjať, naďalej sa plazia po zemi a snažia sa chytiť niečo, čoby mohli uškrtiť. Pokúsim sa ich pritiahnuť naspäť, ale to len umocní bolesť v mojom tele a pošle ma na kolená.

Roztrasiem sa na celom tele a s hrôzou si uvedomím, že pásy sa načahujú za Shanonom. Chcú ho zaškrtiť rovnako ako Mantichoru.

„Stačilo!" skríknem z plných pľúc. A stuhy sa rozpadnú na strieborné svetlo, ktoré vpláva späť do môjho tela.

Vtedy stratím vedomie.

•••••

Prebudím sa na to, ako mi niekto jemne plieska po lícach. „No tak, Kyn," zaprosí známy hlas.

Pomaly pootvorím oči a na sekundu mám skutočne pocit, že som mŕtva a dostala som sa do nejakej zvrátenej verzii neba, v ktorej ma všetko bolí ako po svalovici. Za ten môj pocit môže v prvom rade to, že sa nad mojou tvárou nakláňa silueta hlavy, presne oproti slnku, čiže to vyzerá, akoby mal okolo svetlých kučier svätožiaru.

No nie je to žiaden anjel, len troška nervózny Shanon, ktorý sa ma snaží odstať k vedomiu.

„Si hore!" zvýskne šťastne a oblapí ma pažami okolo pliec.

Zastonám od náhlej bolesti v svaloch a on sa odtiahne, akoby som ho popálila. „Si zranená?" spýta sa prestrašene a začne si ma prezerať, vykrúcajúc ma dlaňami.

„Au, Shanon!" opatrne ho odstrčím a posadím sa na chodníku z mačacích hláv. V mozgu mi pulzuje, čoby sa moje srdce rozhodlo presťahovať sa do mojej lebky. „Nič mi nie je," ohradím sa. „Len som vydala veľa energie. Ale inak som v pohode."

„Určite?" spýta sa s prižmúrenými očami. „A čo tie šípy?"

„Vyliečila som sa," zašomrem a pritisnem si dlaň na spánky. „Bude to v pohode. Len čo si poriadne oddýchnem."

„Nájdeme nejaký hotel?" nadvihne Shanon obočie a vyloví z ruksaka fľašu s vodou.

Vďačne ju prijmem, ale pokrútim hlavou. „Nie, nestrácajme čas. Nechceme na seba upútať pozornosť aj iných obludičiek. Nájdime ten črepník a poďme preč."

„A zvládneš to?"

„Jasné." Vrátim mu fľašku a vytackám sa na nohy. Prezriem si vlastné potrhané oblečenie a neujde mi, že po každej rane mi ostala vyblednutá jazva. „Mám jazvu na čele?" spýtam sa Shanona troška prihlúpo.

Pomaly prikývne, akoby nevedel, že akú reakciu má čakať. „Malú. Nie veľmi nápadnú."

„Asi to bude kvôli tomu jedu," zamyslím sa. „Ostáva po ranách stopa."

„Mh-m," prikývne Shanon a spoločne sa pohneme. Aj napriek tomu, že sa mi motá v hlave, si všimnem, že kríva.

Zaťahám ho za ruku a prinútim ho zastať. „Si zranený?"

„To nič," odbije ma rýchlo. „Môžeme pokračovať?"

„Shanon," vynadám mu pohľadom. „Nebuď tvrdohlavý. Zranila ťa Mantichora?"

Pokrúti hlavou. „Tak čo potom?"

„Ja... Vážne to nič nie je, Kyn."

Darmo sa mu pozerám na nohu, nohavice nemá roztrhané ako ja. No o čo potom ide? „Ukáž mi svoje nohy, Shanon," prikážem.

Prevráti očami. „Vážne mi nič nie je, Kynsley. Proste poďme ďalej. Asi som si len natiahol sval alebo čo."

„Tak to jednoducho vyliečim," trvám na svojom, hoci moja energia ostro protestuje.

„Kyn, pred chvíľou si odpadla od vyčerpania. To fakt nie je dobrý nápad. Ideme ďalej."

Vytrhne sa z môjho zovretia a bez ďalších slov si to zamieri cez ulicu. Normálne sa ani len neobzrie, či idem za ním. Hruď mi zaplaví zvláštny pocit pochybností, no potlačím ich a rozbehnem sa cez cestu.

Taká menšia poznámka k mantichore... je uvádzaných viacero podôb, niekde krídla má, niekde nie, niekde má chvost ako škorpión, inde to len vyzerá, akoby mal na chvoste ježka... takže to sa môže líšiť :D