XXVI. Rady bohyne múdrosti

Neviem čo ma zarazí viac. Či priamočiarosť Ochrankyne existencie, alebo to, že vysloví Shanonovo priezvisko. Ktoré som ešte nikdy nepočula a nejako som nerátala s tým, že začína so slovom lama.

„Ehm, dobrý deň," vysúkam zo seba opatrne. Shanon prikývne, akoby ma chcel podporiť. „Vedeli ste, že sme na ceste za vami?"

Aténa si prehodí dlhé vlasy cez plece. V očiach sa jej pobavene zablysne. „Samozrejme. Ten pako spod mora je síce nevyspytateľný, ale nie dostatočne. Poznáme sa už dosť dlho." Poslednú vetu vysloví, čoby chcela povedať: otravuje ma už dlho.

„Hm, jasné. Takže viete prečo sme tu?"

„Dievča, vedela som to už skôr, než ste sa vydali na dno Mariánskej priekopy. Ste strašne predvídateľní!"

Odlepí sa od dórskeho stĺpu a začne sa okolo nás prechádzať. „No rada si vás vypočujem, decká."

Vrhnem ostražitý pohľad na Shanona, ale ten na mňa len žmurkne, akože prenecháva túto česť mne. Vďaka, kamoš.

Pomaly a obozretne vyrozprávam Aténe všetko. Začnem samotným prebudením Lucifera, aj keď o tom už nepochybne vie. Poviem jej o pláne Fadea, že sa máme dať piati... čo sme vlastne? Záchrancovia?. No proste, že sa máme dať piati dokopy a zachrániť svet. Nech to znie akokoľvek nepravdepodobne. Máme nájsť všetkých Ochrancov a presvedčiť ich, že nám majú pomôcť. Hoci presne nikto nevie s čím.

Aténa ma ani raz nepreruší, dokonca nadobudnem pocit, že ani len nežmurkne. Nakoniec len popraská kĺbmi na rukách a povzdychne si. „Fade bol vždy šialený."

„Ako to myslíte?" Shanon nenápadne pristúpi bližšie ku mne. Asi mu myšlienky lietajú rovnakým smerom – naštvali sme ju?

Aténa pretočí očami. „No, je spriaznený s hviezdami. Vidí budúcnosť lepšie než ktokoľvek; možno až na Ochrancu času, hoci s ňou je to komplikované. Chcem povedať, Fade má vždy veľké plány. Vymýšľa čo najokázalejšie situácie. Ako teraz. Keby viete, čo vás čaká..."

Povzdychne si tak smutne, až ma bodne pri srdci. Čo tým myslí? „Čakajú vás ťažké skúšky. Vás oboch. A každého, kto bude pri vás. Vaše srdcia čaká veľký boj. Vaše telá tiež. Neviem, čo je horšie."

„Fade vravel niečo o tom, že nevie ako budeme vychádzať s ostatnými," nadškrtnem.

Aténa prikývne. „Hovoril pravdu. Čaká vás veľa práce."

„Preto by bolo dobré, ak by ste nám pomohli," začnem. „Veci by to len uľahčilo, nie?"

„Teoreticky áno," pripustí Aténa, „ale je to komplikované, dievča zlaté. Po prvé, nič nie je zadarmo. Po druhé, mnoho o Ochrancoch neviete, pravda?"

Niečo mi šepká, že dôležitejší je ten prvý bod, ale predsa sa spýtam na druhý. „Prečo myslíte?"

Aténa vytvaruje na perách neforemný úškľabok a ladne preskočí porúcané kamene. Čupne si k nim a položí na ne dlane.

Z jej rúk sa rozšíri hnedé svetlo, ktoré obklopí kamene naokolo. Rovno pred našimi očami sa pohnú a spoja. Vytvoria vysoké stĺpy, ktoré kedysi podopierali strechu Parthenónu.

Luskne a jej čaro pominie. Ale stĺpy ostanú stáť. Nechcem vedieť čo si o tom pomyslia ľudskí architekti. „V tomto je ten háčik," vysvetlí Aténa.

Zohne sa, zoberie do rúk dosku a hodí ju o kameň. Doska sa rozpadne na triesky, ale do niekoľkých sekúnd je zase celá. „Ja viem len tvoriť. Ničiť nie. Všetko, čo vytvoria moje ruky – moja mágia – ostane stáť. Pokým to vy, ľudia, nezničíte. Ja ničiť nedokážem. Je to prastaré pravidlo. Každý Ochranca má niečo, čo robiť jednoducho nedokáže. Ja neviem natrvalo prelomiť ani konár, neviem rozbiť vajíčko... viete, je to dosť otravné. Ale ide o to, že nás Ochrancov pútajú prastaré pravidlá. Nemôžeme niečo ochraňovať ak to pritom my sami porušíme. Chápete?"

Prikývnem. „Ale čo tým chcete povedať?"

„Na čo by vám vo vojne bola žena, ktorá nevie poraziť nepriatelia? Lebo je to jednoducho dané? Áno, Ochrancov musíte nájsť. Musíte ich upovedomiť o nástrahách, ktoré číhajú a pripraviť ich na vojnu. Ale nemôžete nás verbovať ako vojakov. Poprosiť o pomoc, to áno. Rada vám aj pomôžem. Hoci možno nie tak akoby ste si priali."

„Ale Fade vravel..."

„Fade vravel, že nás musíte primäť k tomu, aby sme vám pomohli. To sa stane. Pomoc neznamená vždy len to, že sa chytíme a ideme bojovať. Alebo že sa postavíme proti Luciferovi. To by... nefungovalo."

„Ale..."

„Žiadne ďalšie ale," zamietne Aténa prísne. „Proste počúvajte."

„Slečna Aténa," začne Shanon a urobí krok k nej, „veľmi si ceníme vaše rady. A chápeme, že prečo nemôžete bojovať. Strážite existenciu, ničenie nemáte vo svojej podstate. Ale čo ostatní Ochrancovia? Prečo by sa k nám oni nemohli pridať?"

Aténin pohľad sa upokojí. Možno by som mala výnimočne nechať vyjednávať Shanona. „Chlapče, každý z nás má nejaký zákaz. Sľúbil vám snáď Fade priamo pomoc? Lebo ak áno, tak je klamár. Slabosťou Fadea je, že nemôže príliš zasahovať do diania na Zemi. Nemôže tu bojovať. A čo taký Ochranca života? Nesmie zabíjať. A času? Nesmie zasahovať do diania – v minulosti, prítomnosti, ani budúcnosti. Ochranca prírody nesmie ničiť prírodu. A vojna so sebou prináša deštrukciu na každej úrovni."

Zase si trpiteľsky povzdychne. „Niežeby som vás chcela odradiť, decká. Ale toto je váš boj. My vám môžeme prinášať malú pomoc, malé potešenie. A vy by ste si to mali vážiť. Pošlem vás za Ochrancom života. Ale ako som povedala, nič nie je zadarmo."

Vydýchnem. „Ako vždy. O čo ide?"

Aténa sa usmeje. „Nie je to nič ťažké. A ak sa vám to podarí, môže vám to pomôcť vo vojne s Luciferom."

Jej nápad sa mi hneď pozdáva viac. „Sme samé ucho."

Aténine dlhé šaty sa zrazu začnú meniť. Premenia sa na trblietky a už pred nami nestojí tá istá žena. Ale malé dievčatko v potrhaných šatočkách. „Na periférii mesta je sirotinec. Na obloku tohto dievčatka stojí malý olivovník zasadený do črepníka. Každú noc sa cezeň modlí k bohom a ostatní ju za to šikanujú. Veď pohanskí bohovia neexistujú. Musíte ten črepník rozbiť. Sú v ňom uviaznuté všetky modlitby, ktoré kedy vyslovila. Zoberiete najväčšie kusy črepín. To najväčšie dáte dievčatku a poviete jej, že jej ho posiela Aténa, ale má si to nechať pre seba. Ak to nevykecá, prinesie jej to šťastie, po ktorom túži. Jednu črepinu dáte mne ako symbol. A ďalšie dve si necháte vy dvaja. Na znak našej dohody a mieru. Možno vám to raz pomôže. Majte ich pri sebe. A olivovník zasaďte do záhrady."

S poslednými slovami sa rozplynie v hnedom oblaku.



Časť viac menej len plné kecačiek, ale v ďalšej bude už aj akcia :3 :DD

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top