Daryl sa zamračí. „Chceš tým povedať, že Ochrankyňa existencie je bohyňa Aténa?"

Prikývnem a hneď na to sa do toho vloží aj Shanon, ktorého akosi nadchlo, že máme hľadať chodiaci mýt. „Je to logické," tvrdí. „Určite logickejšie ako boh vesmíru pod morom. Grécko je kolískou civilizácie v mnohých smeroch. Myšlienkové pochody starovekých filozofov sa učíme ešte aj teraz, v matematike používame Pytagorovu vetu, vo fyzike ďalšie vzorce... Skrátka, staroveké Grécko bolo niečo. Nemalo by nás to dostávať tak dokolien."

„Fajn," Daryl zdvihne ruky dlaňami nahor, akože sa vzdáva. „Vidím, že sa v Grécku troška vyznáš. To je, myslím, dobrý začiatok."

Camila prikývne a predstúpi vedľa svojho manžela. „Máte obaja pravdu. Grécko má bohatú históriu a to, že sa v nej vyznáš, je len plus."

„Nie som nijaký odborník," ohradí sa Shanon ostro a Huanako ako staroveký chór zabedáka.

„To nevadí," zasiahnem tentoraz ja. „Ale vieš aspoň niečo. To sa môže hodiť. A cesta na Akropolu by nemala byť taká hrôzostrašná ako na dno Mariánskej priekopy. Myslím si, že Aténu by sme mali zvládnuť. Tvrdil to aj Fade."

„Takže ďalšia výprava?" nadvihne obočie Lorenzo. „Len vy dvaja?"

Prikývnem. „Fade to povedal jasne. Všetko leží na pleciach piatich ľudí a tí zvyšní sa objavia časom. Minimálne k Aténe putujeme len my dvaja. A no..." zaletím pohľadom k našej štvornohej stajni. Aspoňže si Destiny s Huanakom rozumejú.

„Beriete aj ich?"

„Áno," prisvedčím. „Fade povedal, že už môžu ísť s nami a... neviem, ale mám pocit, že to nenadhodil len tak náhodou. Možno zohrajú dôležitú rolu v Atenách."

Camila otrávene zamručí. „Tak to môžem ísť vybavovať letenky pre lamu a kozu. To bude zase telefonát!"

Ešteže má Camila konexie hore-dole po svete.

•••••

„Vždy som chcel vidieť Atény a Akropolu," zasníva sa Shanon. „Ale nikdy by som si nepomyslel, že sa do Európy dostanem z takýchto dôvodov."

Pozriem naňho. „Myslíš kvôli tomu, že máme nájsť starovekú bohyňu múdrosti, ktorá je v jednej osobe aj Ochrankyňou existencie?"

Opätuje mi môj veľavravný a ironický pohľad. „Áno, a nezabudni dodať, že v spoločnosti sarkastickej blondíny, jej kozy a samozrejme s Huanako... Počkať!" zarazí sa. „Kde je Huanako?"

Zaletím pohľadom na miesto, kde ešte pred chvíľou stál Shanonov strelený Reell. No po lame s červenkastou srsťou niet ani stopy.

•••••

„Ako, doriti, ste mohli stratiť lamu na New Yorskom letisku?!" skríkne Camila do telefónu. „To sa vám nepodarí ani keby chcete!"

„Ja viem, ja viem," ohradím sa a pozriem na Shanona, ktorý sedí na lavičke s tvárou v dlaniach. „Ale čo teraz? Lietadlo odlieta o hodinu a my nemôžeme von z areálu kvôli všetkým tým kontrolám. Máme odletieť?"

Tá myšlienka sa mi obzvlášť nepozdáva, ale Camilu stálo dosť námahy, aby nám vybavila miesto pre dvoch kopytníkov. Zase by sa jej to možno nepodarilo.

„Nie," vydýchne Camila. „Ja vám zariadim neskorší let. Len nájdite Huanako. Ak vám Fade povedal, že majú ísť s vami, tak s vami pôjdu. Navyše, lama v New Yorku... no, na vašom mieste by som kopa do vrtule."

V duchu som dúfala, že sa dočkáme tohto verdiktu, ale nečakala som, že sa to stane. „Dobre, nájdeme Huanako." Nejasne si uvedomím, že Shanon vydvihne hlavu z dlaní s novým odhodlaním. „Nejaký nápad kde začať s hľadaním?"

„Myslím, žeby vás mala viesť Destiny," povie po krátkom uvažovaní. „Predsa môže mať podobné pohnútky ako tá lama. Ale na vašom mieste by som začala s hľadaním v Central parku. Najväčšia divočina v meste ako je New York."

„Ehm," zarazím sa, „možno nie som najmúdrejšia, ale nemusel by k tomu prejsť cez most na Manhattan?"

„Musel," prisvedčí. „Ako vravím, pohnite si."

•••••

„Pokoj, veď my Huanako nájdeme. Lama nie je vo veľkomeste niečím, čo by sa mohlo len tak stratiť."

„A predsa sa stalo!" dupne si Shanon ako trucovité dieťa. Následne zvesí plecia. „Prepáč, Kyn. Som hysterický. Ale musíme Huanako nájsť."

„Viem," ubezpečím ho. „Ale je to tvoj Reell, nie nejaké obyčajné zviera, ktoré sa stratí a už nevráti."

„Ako tá tvoja Andre?"

Au.

Spomeniem si na svoju šialenú kamarátku, ktorá mi neraz takmer privolala infarkt svojimi premenami. Tá zmizla. Kde by len mohla byť? „Áno, tak," poviem napokon šeptom.

Shanon si zrejme uvedomí, že prekročil nejakú nevyslovenú hranicu. Zafučí: „Som hlupák. Prepáč. Vieš, že nedokážem držať jazyk za zubami."

„Ja viem," usmejem sa chabo. Podobizeň Andre mám ako vypálenú pod viečka. „Ale teraz sa sústreď, dobre? Si s Huanako prepojený. Tak to využi. Povedz nám kde hľadať. Central park je veľký."

Väčší, než som si predstavila. Je čudné vidieť toľko zelene uprostred celosvetovej metropoly. Nad stromy sa z každej strany vyvyšujú mrakodrapy ako vysoké hradby. Šum ľudí je neustály, ale predsa menej badateľný ako na uliciach. Každú chvíľu popri nás prebehne bežec a na chvíľu spomalí vedľa Destiny. Niektorí turisti s fotoaparátmi sa s ňou chcú odfotiť ako s mestskou atrakciou. Horšie je, že mojej koze to absolútne neprekáža.

So Shanonom zahneme a pred nami sa otvorí pohľad na ďalšiu vodnú plochu. Je menšia ako tá, ktorú sme prednedávnom minuli, ale aj menej veľkolepá. „Pozrime sa pri vode," navrhnem. „Možno vysmädol."

Shanon mlčky prikývne a obaja sa počas cesty horúčkovito rozhliadame, aby nám prítomnosť Huanako neušla. Hoci o tom dosť pochybujem.

Počas cesty sem sme sa rozhliadali ako diví aj z typického žltého taxíka. No ani tak som si nevedela predstaviť ako taký Huanako prekračuje cez most Qeensboro a brzdí hustú premávku.

Podľa tabuľky usúdime, že prechádzame vedľa Korytnačieho rybníka. Turistov je tu pomenej.

Vydáme sa doľava. Spomedzi stromov zbadáme bronzovú sochu nejakého kráľa, sediaceho na tátošovi. Keď sa priblížime, všimneme si, že socha je dominantou kruhu vykladaného z kameňov s obrubníkom, ktorý môže slúžiť aj ako lavičky. Socha sa pozerá na Korytnačí rybník akoby sa pred ním odohrávalo zaujímavé divadlo.

Celé kamenné podlažie je prázdne až na jedného človeka. Na človeka, ktorý sedí na obrubníku, naťahuje ruku a s niečím kŕmi červenkastú lamu.

Drgnem do Shanona: „Aha!"

Shanon sa zadíva tam kam ja a jeho tvár sa rozjasní. „Huanako!" zakričí a ozlomkrky sa rozbehne za svojou lamou.

Ani nespomalí, keď sa k nemu dostane, len sa mu vrhne okolo dlhého chlpatého krku a spokojne začne svojho Reella objímať.

Huanako sa očividne tiež poteší svojmu pánovi. Začne sa túliť ako mačiatko a úplne zabudne na muža, ktorý mu podával za hrsť ďateliny.

Kým sa Shanon venuje výhradne svojmu kamošovi, ja sa zameriam a chlapa, sediaceho na obrubníku.

Je oblečený v čiernom obleku, ktorý určite nie je natoľko lacný, aby v ňom kŕmil dobytok. Čierne ulízané vlasy mu padajú do čela a sčasti zakrývajú svetlé modré oči. Na úzkych perách sa mu pohráva úsmev. Dlane má zelené od trhania trávy pre našu štvornohú opicu – Huanako.

„Je to vaša lama?" prehovorí s pohľadom upretým na mňa. Má mäkký hlas. Taký snový.

„Hm, áno, pane," vysúkam zo seba. „Je úplne neškodný a..."

„Všimol som si," zasmeje sa a vstane. Opráši si ruky a ponaťahuje stuhnuté svaly. „Je milý a priateľský. A tiež hladný. Zdalo sa mi, že je stratený. Tak som ho udržal na mieste a dúfal, že jeho majitelia sa objavia."

„Ďakujeme vám," poviem dôrazne a vysúkam zo seba úsmev. Z toho chlapa mi z neznámych dôvodov naskakuje husia koža. „Veľmi ste nám pomohli."

„To nestojí za reč," teatrálne sa ukloní ako anglický džentlmen. „Akože sa to volá?"

„Huanako," odpoviem a pozriem sa na pojašenú lamu, ktorá šťastne skáče okolo Shanona. Ten si podľa mňa muža v obleku ani nevšimol.

„Zaujímavé meno," zhodnotí. „Táto kozička je tiež vaša?" Skloní sa k Destiny a poškrabe ju presne na mieste, kde to miluje – medzi malými rožkami.

„Áno, to je Destiny."

Oči muža sa zablýskajú. „To je ešte zaujímavejšie meno. Hodí sa k nej."

Ešte som nezažila, aby normálny človek povedal, že meno osud sa hodí ku koze. Nuž, Newyorčania sú všelijakí.

„Ďakujem ešte raz. Aj v mene môjho kamaráta. Teraz je príliš zaneprázdnený. Veľmi sa o Huanako bál."

Muž mávne rukou. „Maličkosť." Niečo v jeho pohľade...

Kým sa stihnem tej myšlienky poriadne chytiť, Shanon skočí okolo krku aj mne. „Našli sme ho!" zahučí nadšene. A vtedy si všimne muža.

„Pane, dobrý deň. Musíme ísť. Ďakujeme. Dovi!" A začne ma ťahať preč, pričom jednou rukou stále nenápadne objíma Huanaka.

„Dovidenia!" zakričím ešte za tajomným mužom.

„Majte sa, decká." A potom zakričí ešte niečo a dala by som ruku do ohňa za to, že je to: „Ešte sa uvidíme!"

Radšej sa rozbehnem spolu so Shanonom. 

Čo si myslíte o "záchrancovi" lám? :DD