Scott

Je veľa vecí, ktorým nerozumiem. Vždy ich bolo mnoho. Ale posledné dve hodiny ma naplnili novým poznaním, z ktorého mám po A, husiu kožu, po B, mišung v hlave a po C, totálne okno.

Darmo sa snažím spomenúť si na niektoré detaily. Na to, ako to bolo zo začiatku, keď si ma Lucifer „adoptoval". Zvykol som si na to, že neviem, čo bolo v čase predtým. Že si spomínam len na to, ako som sa zrazu objavil na Ostrove. Ale aby som nevedel takmer nič ani z časov, keď si ma Lucifer len obmotával okolo prsta? To sa mi nepáči.

A fakt, žeby mala Kassandra pravdu o mojich dvoch osobnostiach tiež nie. Tá predstava je šialená. A predsa mi niečo hovorí, že nie úplne nemožná.

„Vyzerá to fajn," usúdi Kassandra a chytí ma pevnejšie, aby to vyzeralo, že ma vlečie za sebou ako skoro nevládne vrece zemiakov. „Oči máš rovnaké. A si ako stelesnenie neschopnosti."

„Cha-cha," uškrniem sa a skloním hlavu. Chvíľami mi napadne, že čo ak je Kassandra s Luciferom a len sa ma snaží nachytať pri niečom, čoby sa pánovi Zla nepáčilo a dalo by mu to konečný dôvod na to, aby sa ma zbavil. Ale potom niečo vo mne prehovorí: Ale nie, to je blbosť. Konečne máš kamaráta, tak si to trošku užívaj. Kiežby to šlo tak ľahko. Kamaráti sú niečo, čoho veľa nemám. Vlastne ich nemám vôbec. Kass je k tomu najbližšie. Čo je vzhľadom na všetky premenné v rovnici dosť čudné.

Vojdeme do trónnej siene Lucifera, ktorý si vysedáva na stolici ako pán všetkého. Prepadne ma chuť kopnúť ho do rozkroku a zamedziť jeho rozmnožovaniu. Pri tej predstave sa mimovoľne usmejem.

Možno má Kassandra predsa len pravdu. Nejaký závoj mi musel zahaľovať mozog, aby som si neuvedomil, že tento chlap sa ku mne správal kruto. Sú to len nejasné spomienky, to áno, ale na bolesť si pamätám. Týral ma a snažil sa ma zlomiť. A očividne mu to vyšlo.

Zatnem ruky v päsť a pokúsim sa narovnať. Hľadieť mu do očí, ktoré svietia ako strieborné žiarovky. Pripomenú mi pohľad Kynsley, keď rozohnala hlinené obludy. Bolo to... wow.

„Pán Zla," ukloním sa rovnako, ako to pred chvíľou urobila Kass.

„Pane," prehovorí moja spoločníčka, keď Lucifer pokynie, aby sme pristúpili bližšie, „priviedla som Syna Zla, ako ste si priali."

Lucifer prikývne. „Dobre. Teraz odíď. Nechaj nás osamote."

Kassandra mi venuje povzbudivé stisnutie ruky a odíde s úklonom. Lucifer sa na tróne narovná a venuje mi spýtavý pohľad. „Volali ste ma?" spýtam sa napokon, keď ticho prerastie do neznesiteľnosti.

„Mali by sme sa porozprávať," prikývne Lucifer. „O tom, čo sa s tebou deje."

Prekrížim si ruky na hrudi a donútim sa sústrediť na moje oko. Nesmie nadobudnúť inú farbu. „O čom je reč?"

Prevráti očami. „Scott, nehraj sa na hlupáka, dobre? Nikdy ti to nešlo. Si slabý, doudieraný, neprítomný... a mohol by som menovať ďalej. Otázkou ostáva, že prečo sa to deje."

Pokrčím plecami a v kostiach mi hlasno zapuká. „Neviem?"

„Nevieš?" spýta sa s nadvihnutým obočím. „Mám ti to povedať?"

„To by som bol rád. Nie je mi práve dvakrát po vôli, aby som vyzeral ako boxovacie vrece."

Lucifer sa zasmeje. „Vidím hneď niekoľko dôvodov. Jedným z nich je, že ťa niekto jednoducho mláti. Ale neviem si predstaviť, kto v jaskyni by to mohol skúsiť a navyše aj uspieť. Čiže hľadáme iné možnosti. Ďalší dôvod je viac magický. Používaš svoju silu pričasto a vyčerpáva ťa to. Nedávaš si pozor, padáš a preto si plný modrín a totálne mimo. A tretí dôvod mi povieš ty."

Odkašlem si. „Ja?"

Lucifer pomaly prikývne a vstane zo svojho trónu. „Vieš čo znamená moje meno, chlapče?"

Náhla zmena témy ma prekvapí. „Nuž..."

„Lux je svetlo. Fer je ložisko. Lucifer je ten, kto prináša svetlo." Pri každom jednom vysvetlenom slove spraví krok ku mne, až sa ocitne nebezpečne blízko. Musím neustále hýbať lúčmi, aby sa z jeho pohľadu zdalo, že je všetko v najväčšom poriadku. „V Biblii je Lucifer padlým anjelom. Bol dobrým a zmenil sa na zlého. Dalo by sa povedať, že tak ako ja. Možno sa mnou inšpirovali, ktohovie. No nezdá sa ti ironické, že ten, kto ovláda zlo, samotný Satan, je ten ktorý prináša svetlo?"

Pomaly pochopím na čo naráža. „Svetlo je metafora dobra. Chceš povedať, že podľa teba zlo prináša dobro?"

Luskne prstami, akoby som konečne povedal niečo múdre. Fakle sa rozhoria silnejším plameňom. Manipulovať lúčmi v ich divokom tanci je o čosi zložitejšie. „Ľudia sú sazkou planéty. Sú tým, čo nakoniec všetko zničí. Tým, že ich vyhubíme, budeme tí dobrí. Zachránime Prírodu a každého, kto do nej skutočne patrí."

Skutočne patrí. Tým myslí tú hŕstku Krotiteľov, ktorí sú ochotní pred ním pokľaknúť? Lebo nech si hovorí čo chce, každý Krotiteľ je dielom Prírody a ich životy sú výnimočné a dôležité. Nemalo by rozhodovať to, kto je ochotný spolupracovať s Luciferom.

„Len ten je na strane prírody, kto je s tebou?" vyslovím nakoniec.

Lucifer sa ku mne nakloní s krutým úsmevom na perách. „Áno."

No, nerobí z toho vedu, to je isté.

Zhlboka sa nadýchnem. „Nemám pocit, žeby som chápal, čo to má spoločné so mnou."

„Je to pritom úplne jednoduché, Scott. Ty si tiež svetlo, nie? Ovládaš ho. Je ti súdené byť na jednej strane so mnou. Vtedy to bude mať zmysel. Tak proti tomu nebojuj."

Jeho posledné slová majú zlovestný nádych. Vzduch naokolo sa rozohreje a zrazu vybuchne neočakávaná bomba energie, ktorá ma hodí o stenu. Konečne prestanem padať a začne ma o stenu hádzať on. Fantázia.

„Všimol som si tie kradmé pohľady. Začínaš o sebe pochybovať, Syn Zla? Povedal som ti to preto, lebo osud každému z nás určil nejakú úlohu. Tvojou je nasledovať ma a robiť mi poskoka. Tak sa neskús vymaniť spod vplyvu vyšších síl, chlapče. Lebo dopadneš horšie, než si myslíš. Existuje milión spôsobov na krutú a bolestivú smrť. Ak si myslíš, že odseknutie hlavy bolo zlé, potom nevieš, čo je to Zlo."

Zatnem zuby a pokúsim sa postaviť, ale jeho oči zahoria strieborným plameňom a mňa to priklincuje k zemi. Nemôžem sa pohnúť. A jediné čo dokážem, je dúfať, že kamufláž ešte funguje a on si nevšimol moje oči.

„Nebojuj proti svojmu osudu," sykne a kopne ma do boku, až mi spomedzi pier unikne zaskučanie. „To ťa zabíja."

•••••

Kassandra ku mne pribehne a chytí ma za pás, aby som sa nezložil priamo uprostred hlavnej sály, pred očami väčšiny Luciferových prívržencov.

Keď pri jej dotyku syknem od bolesti, zahreší a presunie svoje ruky, aby ma chytila čo najjemnejšie. „Takto dobre chudáka nezahráš," zašomre. „Čo sa stalo?"

Pokrútim hlavou a spolu sa odtackáme do mojej súkromnej diery. Horko-ťažko sa zvalím na lôžko a vypustím z pľúc zadržiavaný vzduch. „Skurvysyn," uľavím si cez zaťaté zuby a vytiahnem si tričko, aby som si pozrel najhoršie škody. Už teraz sa mi na boku a bruchu črtá farebná mapa modrín.

„Videl to?" spýta sa Kassandra. Masku má už dole a dovolí mi tak zazrieť skutočné obavy v jej modrých okáľoch. Zašermuje smerom k mojim očiam.

„Nemyslím," zamrmlem a chvíľu pochybujem, či to vôbec započuje. „Bol nasratý aj bez toho."

Povzdychne si. „Až tak ťa zmlátil?"

Nechcem to priznať. Ale nemusím urobiť nič. Veď ledva stojím a to je dosť jednoznačná odpoveď. „Na začiatku bol celkom šetrný. Ale potom ho chytil nejaký amok a lietali do mňa kamene zo stropu, kopal a... trieskal mi hlavu o kvaple, myslím. Na to si veľmi nepamätám."

Kass zvesí plecia, smrkne. „Prečo ti to robí?"

„Je presvedčený o tom, že za moju slabosť môže to, že pochybujem o jeho pravde. Ja neviem. Trepal o tom, že je mojim osudom byť pri ňom, keď prinesie svetlo. Vraj je to dané, je to môj osud a nemám sa mu vzpierať. Myslím, že to je odpoveď na tvoju otázku prečo si vybral práve mňa. Ovládam lúče. Je presvedčený o tom, že svetlo, o ktorom je reč v jeho mene, na jednej strane znamená, že zachráni Prírodu vyhubením ľudstva, ale na druhej strane som svetlo aj ja a moje sily. Je mojim osudom robiť mu sluhu."

Potrasie hlavou. „Nechcem vedieť čo by ti urobil, ak by videl tvoje oči."

„Stále sú rovnaké? Teda rovnako odlišné." opravím sa.

Kassandra prikývne. „Je to šialené."

„Je," prisvedčím a privriem oči. 

Hm, čo si o tom myslíte? :D