Scott

„Počkaj, pomôžem ti," hlesne Kassandra a natiahne ku mne ruku.

S bolestivým zamručaním chytím jej dlaň a dovolím jej, aby ma vytiahla do sedu. Celým telom mi prebehne tupá bolesť, násobiaca sa každým pohybom. „Ďakujem," zamumlem a chytím sa za sánku. Prečo mám pocit, že si chce odskočiť niekam na druhú stranu sveta?

„Čo to malo byť?" spýta sa a čupne si ku mne. Nikdy som jej tvár nevidel, ale viem si predstaviť ako sa mračí.

„Netuším," zašomrem a pritlačím si prsty k bokom tváre, kde sa čeľusť spája so zvyškom lebky. „Ale začína mi to liezť na nervy."

„Vyzeráš akoby si sa šiel rozpadnúť," poznamená a pomôže mi na nohy.

„Aj sa tak cítim," podotknem nenadšene a opriem sa z jednej strany o ňu, z druhej o chladnú jaskynnú stenu. „Neviem, čo to má byť o nič viac ako ty."

Je to ako malá vojna, odohrávajúca sa vo mne. Bojuje moja myseľ, moje telo. A potom sa stáva takéto – zrazu len padnem uprostred kroku ako dolámaný starec a moje končatiny sa rozbehnú na všetky strany. Za posledné dni som sa tak strieskal už nespočetne veľakrát a dávno som zabudol, pri ktorom páde mi vyskočila sánka z miesta.

„Niečo to musí spôsobovať," zamyslí sa Kassandra a povzdychne si, keď sa celou polovicou tela opriem o stenu a zastanem.

Predo mnou vyskočí obraz zasnežených hôr a skoro ma z toho pohľadu napne na zvracanie. Čo je to miesto zač? Prečo sa stále objavuje v mojich snoch a po novom aj počas dní?

Prvýkrát som to miesto videl v tretej fáze. Keď Kynsley padala z útesu a snažil som sa ju vytiahnuť. Jej oči zažiarili nafialovo a objavili sa hory. Preto... preto som ju pustil. Netušil som, čo to znamená a ani to, čo je to za miesto. Neviem to ani teraz. Ale som si istý, že som tam už bol.

Šokovalo ma to natoľko, až mi prekĺzla spomedzi prstov. Mal som pocit, akoby za ňou do priepasti letelo i moje vedomie.

„Scott." Kassandra jemne zatrasie mojim ramenom a to ma vráti späť na Zem. „Potrebuješ sa vyspať."

Pred očami mi tancujú farebné lúče celého spektra. Križujú ich lúče s nižšou aj vyššou frekvenciou. Vďaka röntgenovým lúčom viem povedať, koľko prívržencov sa nachádza za stenou pred nami a aj to, ako sedí Lucifer na svojom tróne v miestnosti naľavo. Kvôli infračerveným lúčom svietia postavy a fakle na jasne červeno a chladné steny sú fialové. Celé to pôsobí ako surrealistický sen; bludisko bez východu.

Potom si všimnem niečo, čo ma prekvapí, ale zároveň aj naštartuje. Lucifer vo svojej sieni nie je sám.

Dotackám sa k stene po mojej ľavici a obom rukami sa opriem o drsnú stenu. Podľa veľkosti a tvaru menšej machuli červenej, oranžovej až žltej usúdim, žeby mohlo ísť o tú nájomnú vrahyňu, ktorá sa má zbaviť Kynsley Tammerovej.

Moje srdce sa prudko rozbúši a pozriem sa na Kassandu. Neposlušné lúče zariadia, že i pod látkou skoro dokonale rozoznám obrysy jej tváre. Plné líca, štíhli nos, klenuté obočie, výrazná brada.

„Dokážeš vytvoriť v skale malú dieru? Len úplne maličkú," poprosím ju a snažím sa nahodiť psie oči, ale som si istý, že s tvárou fialovou od pádov na ňu nezapôsobím.

„Na čo? To je Luciferova sieň!"

„Veď práve," zašušlem si pre seba. „Prosím, Kass..."

„...andra!" doplní ma namosúrene. „Ak z toho budem mať problém, dobijem ťa sama. Nebudeš potrebovať svoju čudnú kondíciu na to, aby si bol permanentne fialový!"

„Nestresuj," ubezpečím ju, hoci po mojej hrudi sa ako had preplazí nepekný pocit viny. Ak si to všimne, zabije ju. „Bude to v poriadku, ver mi."

„Fajn," vydýchne a položí ruky na kamennú stenu. Predo mnou sa otvorí dierka presne také veľká, aby som cez ňu niečo videl. Ja však k diere nepriložím oko, ale ucho.

„Čo to..?"

„Pst!" syknem a započúvam sa do rozhovoru.

„Nie som si istý, či je to to, čím som ťa poveril," prehovorí Lucifer opatrne.

Nezdá sa mi, žeby vrahyňa prehovorila, no jej slová počujem ako vzdialený šepot. „Bola reč o tom, že ju nájdem. Našla som ju. Je na Filipínach. Videla som ju v hotely, v ktorom pracujú naši."

„Tak prečo si ju nepriviedla?"

„Je pod ochranou duchov, pane."

„Pod ochranou duchov?" zopakuje Lucifer a z jeho slov cítim rovnakú nechápavosť ako je tá moja. Prečo by bola Kynsley Tammerová pod ochranou nejakých filipínskych duchov? A celkovo, čo robí na Filipínach?

„Áno, môj pane," prisvedčí. „Kynsley si získala ich priazeň. Neviem čím, ale podarilo sa jej to. Nepustili ma k nej, aby som ju mohla priviesť."

Počkať! Lucifer chcel Kynsley predsa dať zabiť. Tak na čo ju mala táto vrahyňa priviesť? Žeby s ňou mal Lucifer ešte nejaké plány?

Skoro sa mi podlomia nohy, ale podarí sa mi ustáť náhlu nevoľnosť, ktorá mnou prejde ako spaľujúci plameň. Moju hlavu zase zaplavia obrazy blonďavej víchrice, ktorá všetko prevrátila naruby ako šialené tornádo.

Nedá sa jej zbaviť, uvedomím si horko, ale spokojne zároveň. Tieto dva pocity sa vo mne búria deň čo deň.

„Takže duchovia..." zamyslí sa Lucifer a jeho chladný hlas troška prečistí moju myseľ. „Myslíš, že verbuje sily?"

„Nemyslím," odvetí bez váhania. „Tí duchovia nemôžu z hotela preč. A keby aj – sem by sa nikdy nedostali. Neboli Krotitelia. Aspoň väčšina z nich nie."

„Ale našich spojencov na Filipínach by ohroziť mohli," nadhodí Lucifer.

„To áno. Ale nie sú to dosť veľké sily na to, aby stáli Tammerovej za tú cestu."

„Čo by jej potom ale za to stálo?"

Hlas sa odmlčí. „Niečo... niekto."

„Fade," pochopí Lucifer. „Odkiaľ vie kde ho hľadať?"

„To neviem," prizná vrahyňa. „Ale je možné, že s nimi sympatizuje."

„Ako väčšina mojich druhov," zašomre Lucifer. „Je to strašne otravné."

Druhov...

A kto je to Fade vôbec? Prečo mám pocit, že zrazu nerozumiem ničomu?

„Dobre, stačilo," vyhlási za mnou Kassandra a odtiahne ruky. Skala sa zase uzavrie a skoro pohltí aj moje ucho. „Veď sa celý trasieš."

Asi by som padol doluznačky, ak by ma nezachytila vo vzduchu. „Scott, doriti," zafučí pod mojou váhou, ale nevládzem sa postaviť. Všetko sa zleje dokopy. Minulosť, prítomnosť, farby, lúče, skutočnosť a sen.

„Ja len..." vydýchnem a skoro sa povraciam.

Prudko sa vystriem, akoby mnou prešiel elektrický šok a nechtiac vrazím hlavou do nosa Kaasandry.

Zjojkne od bolesti a pustí ma. Obaja sa zvezieme na zem a z jej hlavy spadne kapucňa. Konečne sa mi odhalí jej tvár. 

Ja už ani nejdem komentovať moje "časté" pridávanie... proste si musíte zvyknúť :D