„Prestaň s tým kúzlom!" syknem na Shanona, ktorého to tak prekvapí, až ma poslúchne. Slabá aura sa okolo nás rozplynie a ku mne zase doľahnú slová duchov.

„Nevšímaj si ich," precedím pomedzi zuby jednak sebe, ale aj Shanonovi. „Odolaj im. Takto. Nemôžu vedieť, že používame mágiu."

Zdvihnem naše prepojené ruky a čo najnenápadnejšie ukážem na recepciu. Behajú tam desivý duchovia ako po celej hale, no to nie je tá vec, ktorá ma tak znervózni. Za pultom stojí postava v plášti, ktorý je mi príliš povedomý. Presne v rovnakých úboroch behali aj prívrženci Lucifera.

„Našiel ma," zašomrem. „Obaja sme v nebezpečenstve."

Na moje prekvapenie však Shanon energicky pokrúti hlavou a donúti ma stiahnuť ruku. „Je len jeden, nie? Ak by vedel Lucifer naisto, že si tu, poslal by viacerých. Podľa mňa ťa len hľadajú a rátajú s tým, že sa sem možno dostaneš."

„Ale ako?" hlesnem. Hoci otázka by mala byť skôr opačná – ako som mohla byť taká naivná a myslieť si, že ma nenájde?

„To je teraz jedno," vyhlási Shanon presvedčene. „Musíme zistiť, ako sa z tohto dostaneme. Myslíš, že ťa spoznajú?"

„Netuším," odvetím so stiahnutým hrdlom. „Je to možné. Predpokladám, že ak máš pravdu, tak Lucifer vybral ľudí, ktorí ma poznajú. Teda takých, ktorí boli pri tom, keď som ho prebudila."

„Asi máš pravdu," prikývne. Rozhliadne sa naokolo a znenazdajky sa načiahne za paňou predo mnou. Z krku jej stiahne kvietkovanú šatku a ladne mi ju prehodí cez hlavu.

„Uviaž si s ňou vlasy, aby ti nebolo vidieť dobre do tváre," poradí mi a pustí ma. „V jaskyni bola predsa tma a navyše ak by stál zo zlého uhla, nemusel by ťa spoznať."

„Ani tak tu nebudeme v bezpečí," posťažujem sa, ale urobím ako mi povie. So šatkou si uviažem vlasy do konského chvosta a zvyšku dovolím, aby mi padol do tváre. Polopriesvitná látka napokon zakryje moje oči aj nos.

„Ani ja by som ťa nespoznal," pochváli sa Shanon a ja sa nestíham čudovať, že ako mohol s takou ľahkosťou šľohnúť šatku. Tá žena si to ani nevšimla! „Až sa priblížime, troška zapracuješ s tieňmi a nebude mať šancu."

„Koza génius," vyletí zo mňa.

Shanon prevráti očami a stiesnene si premeria duchov. Snaží sa tváriť nad vecou, ale obavy ani tak nezakryje.

Ľudia pred nami sa vytriedia a ja zapojím tiene. Je to ľahšie než zvyčajne; tiene vládnu v celej budove. Ako si tak na tvár nanesiem vrstvu tmy, si uvedomím, že duchovia pozostávajú z niečoho podobného. Sú ako fatamorgána, ale ich podstata je rovnaká ako u tieňov. Mohla by som sa za nimi načiahnuť svojou mágiou a premeniť ich trebárs na klbko posplietaných končatín.

Pri recepcii k nám načiahne ruku nejaká vráskavá striga, ktorá je očividne dosť mimo na to, aby jej neprekážalo, že robí s duchmi.

Shanon sa bleskovo zmocní kľúčov a ženská nás nasmeruje doľava, hore o tri poschodia, cez ďalšiu chodbu, na ktorej máme odbočiť doprava a stade sa dostaneme do osvetlenej časti hotela, kde bude čakať personál.

Z toho celého mám miš-maš, nielen kvôli monotónnemu hlasu, ktorým celé odrapká. Srdce mi tlčie až v krku. Spoznal ma? Vie kto som? Postava – nech je už muž alebo žena – stojí tesne vedľa Shanona a hoci jej do tváre nevidím, viem si predstaviť, ako si nás premeriava. Hľadá mňa, uvedomím si skľúčene a ohryzok mi ťažko poskočí. Je to, akoby som sa snažila prehltnúť kameň a nabrať vzduch do sieťky na motýle.

Shanon mnou trhne tak prudko, až skoro čapnem na zem. Poťahá ma chodbou, kde sa ocitneme osamote. Okolo nás lietajú len duchovia a ich hlasy mi neustále šeptajú, že sa mám vzdať. Stadiaľto sa živá nikdy nedostanem. Viem, že majú pravdu, no aj tak sa odmietam poddať. Po tom všetkom sa nenechám skoliť bandou duchov!

„Doľava," zašomre si Shanon popod nos a ja ho nasledujem. Na konci chodby sa dostaneme ku schodisku. „Štyri poschodia nahor," pokračuje.

„Počkať," zarazím ho. „Neboli to tri poschodia?"

Zamračí sa. „Štyri."

„Určite?" vykročím po schodoch, aby som sa dostala na jeho úroveň. „Mne sa to nezdá, Shanon."

Duchovia okolo nás sa zahmýria a prvýkrát preukážu skutočný záujem o živé duše. Začnú sa približovať a sykavým hlasom dávajú najavo svoje rozrušenie. „Vieš čo? Zrazu vyzerá to štvrté poschodie ako skvelý nápad!" A spoločne sa rozbehneme po schodoch.

•••••

To, že sme si podpísali rozsudok smrti, si uvedomíme v tento deň už asi stýkrát vo chvíli, keď sa ocitneme v slepej uličke.

„Vravela som, že je to tretie poschodie!" skríknem hystericky.

„Nevrav! Nezdá sa mi, žeby si priveľa argumentovala!" vráti mi to a musím mu dať za pravdu, hoci zazerať neprestanem.

Duchovia sa zhŕknu okolo nás, zatláčajúc nás do rohu. Tu hore sú väčší, agresívnejší a temnejší.

V hlúpej nádeji zapištím: „Čo od nás chcete?"

To, že prehovorím, ich tak prekvapí, až na okamih zastanú. Potom sa jeden v čele skupiny zhmotní. Teda, stále ostáva duchom, ale jeho podstata je pevnejšia. Zrejme by som ho dokázala chytiť bez toho, aby sa rozplynul. No to znamená aj to, žeby mi dokázal ublížiť.

„Kto si?" spýta sa hlbokým, mužským hlasom, ktorý mi naženie zimomriavky. Prečo mi jeho hlas pripomína Lucifera? Som voči nemu zakomplexovaná? „Ako je možné, že nás vnímaš?"

„Myslím, že vás vníma každý," odvážim sa povedať.

Duch zavrčí. Fajn, tak nemá zmysel pre humor. Za pokus to stálo. „Vnímajú našu auru. Ale nevidia nás. Nevedia čo je zle. On je čarodej," zašermuje smerom k Shanonovi. „Používa mágiu. No ty čo?"

Čarodej? Jasné, mohol by ho tak vnímať. Daryl mi povedal, že Shanon nedokáže používať silu svojej duše, ale dokáže čarovať. Keď sa to tak vezme, slovo čarodej k nemu sadne vážne lepšie, než Krotiteľ.

„Ja som..." nie, nemôžem prezradiť vlastnú identitu. „Ja som spoločník Čarodeja! Som médium, ktoré... cíti, vidí duchov. A dokáže ich ovládať!"

Pekné klamstvo, ale ostáva mi dúfať, že naletia a zaspätkujú. Na malú chvíľu sa vskutku zháčia, no trvá to len niekoľko sekúnd. „Médium neexistuje!" zaburáca duch. Oh, tak existujú čarodejníci a Krotitelia, ktorí ovládajú mágiu s vlastnou dušou, ale médiá nie? Kto sa v tom má vyznať?

„Som prvá svojho druhu," snažím sa zachrániť situáciu. „Vytvorená samotným Čarodejom, aby som mu pomohla... porozumieť záležitostiam mŕtvych!"

Teraz sa mi už vážne zdá, že sú totálne zmätení.

„Kyn?" spýta sa ticho Shanon. „Ty s nimi komunikuješ?"

Neviem koho to zarazí viac. Či mňa, alebo duchov. „Vidíte!" skríknem, snažiac sa to využiť vo svoj prospech, hoci celej situácii nerozumiem. Ako je možné, že ich Shanon nepočuje? Je to tým, že ich tvoria tiene a tie dokážem ovládať? Alebo..? „Vravela som! Samotný Čarodej, hm, Kozia Brada, vám nerozumie! Ja áno! Traste sa!"

„Čarodej Kozia Brada?" zašomre za mnou Shanon nechápavo a zároveň urazene.

Duchovia zasyčia, zhmotní sa ich viac. Obkolesia svojho vodcu. „Je to pravda?" pýtajú sa jeden cez druhého.

„Dokáže nás ovládať?" zhíkne jeden.

„Čo teraz?" spýta sa ďalší.

„Utekajme!" rozhodne tretí a ja s ním plne súhlasím.

„Nie!" zahriakne ich vodca skupinky. „Je to kamufláž! Dokáž svoju pravdu, ženská!"

„Nie je dôkazom už len to, že s vami komunikujem?" spýtam sa. Trasie sa mi hlas? Veľmi dúfam, že nie. Môže to byť naša jediná bezbolestná cesta von z tejto situácie.

„Nie!" skríknu zborovo.

Takmer si povzdychnem. Ale nesmiem dať najavo, že to nedokážem. Musím... musím ich presvedčiť, že mám nad nimi moc. Možno ju naozaj mám. Ale stojí mi za to riskovať? S veľkou dávkou šťastia by sme sa z toho mohli vyhovoriť. No ak si všimnú, že ich nedokážem ovládať, vrhnú sa na nás. Bez pochýb.

„Nepotrebujem si nič dokazovať!" teatrálne rozhodím rukami a myseľ si rozdelím na dve časti. Jedna začne zúfalo hľadať spojný bod medzi duchmi a tieňmi. Niečo, čo by som dokázala chytiť a im dokázať, že ich ovládam. Zrejme by som nič svetoborné nezvládla, ale ak by ich stačilo aspoň na malú chvíľu pripútať k podlahe...

Druhá strana môjho mozgu neprestajne podsúva slová, aby dopriala časť prvej časti: „Ja viem, kto som! Viem, aká mocná som. To všetko si uvedomujem! S Čarodejom tu nie sme náhodou. Chodíme po svete, hľadajúc budovy, ktoré sú nasiaknuté skazenými dušami ako vaše. Tie, ktoré nespolupracujú, musím, bohom žiaľ, zničiť. Vážne to chcete riskovať?"

Ale duchovia len ďalej skandujú: dôkaz, dôkaz! My chceme dôkaz!

„Fajn," popukám hánkami. „Vyhoviem vám. Ktorého z vás mám zničiť ako prvého?"

To ich na chvíľu zarazí, ale nedoprajem si čas na malý pocit víťazstva. Otočím sa k Shanonovi. „Pane, dovoľujete mi zbaviť sa jednej z týchto odporných duší ako dôkaz mojej pravdovravnosti?"

Shanon pomaly zažmurká. Prikývne. „Rýchlo, nech to máme za sebou." Zašermuje rukou ako otrávený panovník. Ide mu to až bravúrne.

Duchovia cúvnu. „Žiadne ničenie! Dôkaz!"

„Ničenie je dôkaz." Skúšobne mávnem rukou a potešene zistím, že som skutočne našla to spojenie, ktoré ich spája s tieňmi. Celé ich telo je s nimi prepojené, ale väčšiu časť tvorí čudná aura smrti a hnevu. V tomto prípade aj zmätenosti.

No ich telo na môj pohyb reaguje. Ich telá sa zamihotajú ako fatamorgána.

„Nie ničiť!" zaprotestuje mladý duch chlapca.

„Zrazu sa bojíte?" skríknem a moje oči sčernejú. Dúhovky vyplní čierňava zreničky a duchovia sa v snahe dostať čo najďalej, skoro ušliapu.

Možno by k tomu i došlo, ale zapojím tiene. Stojí ma to veľa námahy, ale pripútam ich na to miesto, kde stoja, použijem konce ich tela, kde normálnym ľuďom začína tieň a uviažem pomyslený uzol. Nikam nepôjdu, pokým ich sama nepustím, alebo pokým nepadnem od vyčerpania.

„Ona nás ovláda!!!" zhíknu a vydajú zvuk, ktorý sa mi zareže až do mozgu. Je to, akoby sa blízko môjho ucha spustili desiatky sirén.

„Ticho!" skríknem. Môj hlas je nabitý energiou. „Už nám veríte! Dovoľte nám tu prenocovať a my ráno odídeme. A nikoho nezničíme."

„Prečo ti máme veriť?" spýta sa vodca. „Vravela si, že takéto miesta hľadáte."

„Snažíme sa ich pochopiť. A myslím, že... že vás som pochopila," vyhlásim a privriem oči. Pustím ich zo zajatia. S tým čudným stavom, ako som sa zviazala s ich tieňmi, sa ku mne dostal aj ich príbeh. Čo ich dostalo do takéhoto stavu? Už odpoveď poznám.

„Nič vám neurobíme. Len tu prespíme. Ráno odídeme. Pôjdeme ďalej. Sľubujem."

Duchovia sa upokoja. Nastane medzi nami akési pochopenie.

Chytím Shanona za ruku. „Poďte, pane. Nič nehrozí. Nie sú až takí zlí." Moje slová na nich zapôsobia a oni sa vyparia do tmy. 

Konečne nová časť! Dúfam, že čoskoro sa podarí ďalšia a cez prázdniny by to malo ísť lepšie :D