Kynsley

„Najradšej by som celý Ostrov zaškrtila," hromžím si popod nos. „Fakt. Tie sprosté búrkové mračná sa tam držali hádam aj týždeň!"

Shanon sa na mne len zasmeje. „Preháňaš. Ver mi, ak niekomu, tak mne sa ten čas skutočne vliekol."

Neveriaco naňho fľochnem. „Och, ozaj? Akosi som si nevšimla. Mne sa zdalo, že si si s tými vĺčatami veľmi dobre rozumel."

Dokázal sa s nimi naháňať celé hodiny a neomrzelo to ani jeho, ani tých malých čertov, ktorých bolo až-až.

„Nejakú zábavu som si nájsť musel," rozhodí rukami. „Ale ide o to, že ani presne nevieme ako dlho sme tam boli. Elba akosi nemala ani hodinky, ani kalendár, aby sme si to vedeli odsledovať. Možno sme tam ani neboli týždeň, len nejaké tri, štyri dni."

„Hovor si čo chceš," zašomrem, „ale boli sme tam dlho a stratili sme kopu času. Dúfam, že ten tretí týpek tam už bude a môžeme ísť preč, aby sme dohnali, čo sme zmeškali."

Shanon si povzdychne a troška si pobehne, aby sa dostal predo mňa. Stočí sa na päte a pokračuje v chôdze, chrbtom vpred. „Kyn, posledné dni si strašne napätá. Deje sa niečo?"

Frustrovane si vojdem rukami do vlasov a zastanem. „Okrem toho, že nám Lucifer dýcha na krk? Doriti, zbavil sa jedného Ochrancu. Čo proti nemu zmôžeme my?! Bohovia, Shanon, viem, že ty to nevnímaš ako reálnu hrozbu. Pretože si sa ešte nestretol s jeho ničivou silou. Ale mňa máta noc čo noc. Už rok. Viem aký silný Lucifer je. Viem čo dokáže. A teda viem aj to, že sme voči nemu smiešne bezmocní."

Zhlboka sa nadýchnem, aby som sa troška upokojila. „Vidieť takto Elbu... Prepáč, Shanon, ale proste to vo mne vybilo baterky. Doriadili ju takto ešte pred prebudením Lucifera. Tak čo máme čakať my?"

Bezmyšlienkovite ku mne pristúpi a zovrie ma svojimi pevnými pažami. „Neviem. Ale nebudeme sami, pamätáš? Budeme mať pomoc. Možno v konečnom boji ostaneme piati, alebo čo ja viem, možno aj ty sama. Ale nech už bude akokoľvek a nech k tomu dôjde medzi kýmkoľvek, nikdy nebudeme sami a bezmocní. Kynsley, stojí za nami celý Ostrov. Akoby sme mohli byť bezbranní?"

Pokrútim hlavou a prinútim sa usmiať. „Možno máš pravdu. Len... neviem. Mám zlý pocit."

„Tomu ver, že aj ja!" zvolá. „Nielenže sme urobili rozruch, ešte sme aj zmizli na niekoľko dní. Daryl nás pekne krásne zabije."

Zaskučím ako ranené zviera. „To ani nehovor. Mám pocit, že dostaneme zaracha. Alebo párkrát po hlave."

•••••

Destiny a Huanako nás už čakajú. Teda, minimálne sú pustení von. Naháňajú sa medzi stromami pred hlavnou budovou a vôbec na nich neznať, žeby sme im chýbali. „Bavia sa dobre aj bez nás," drgnem do Shanona.

„Nevďačná banda," pokrúti pohoršene hlavou.

Potom nás už zbadajú a dobytok po nás vyštartuje, akoby im zapálili rakety v zadku. Huanako okamžite dostane na zem Shanona, kým Destiny sa začne len opatrne túliť a poskakovať okolo mňa.

Zasmejem sa a poškrabkám ju medzi uškami. „Tiež si mi chýbala, slečna. Zdá sa, že si predsa všimli našu absenciu," prehodím smerom k Shanonovi. Ešte stále sa zvíja pod Huanako, ktorý si z neho urobil také mini hniezdočko a ťahá ho za kučeravé vlasy, akoby chcel jeho anjelsky zostrih učesať.

„Dobre, kamoš, tiež ťa rád vidím," smeje sa Shanon a snaží sa odtlačiť od seba takých sto kilogramov živej váhy.

Podídem k nemu a pomôžem mu na nohy. Celý je zablatený a zelený od trávy, ale z tváre mu nezmizne priblblý úškrn. Možno si s vĺčatami rozumel, ale Huanako je predsa len jeho Reell a určite mu chýbal. Do tej situácie sa viem, bohom žiaľ, až priveľmi vžiť.

„Aspoň niekto nás víta nadšene," podotknem, narážajúc na to, čo čakať od môjho brata, jeho manželky a ich tretieho kolegu. „Viem, že sme si z toho celom slušne uťahovali, ale nechcem si ani predstaviť ako naštvaný musí Daryl byť."

Shanon sa opráši a prehodí svoju ruku okolo mojich pliec. „Nejako ma to nedráždi. Som len mega zvedavý na nášho nového kolegu."

Z tej predstavy ma strasie. Nám dvom sa zatiaľ darí nadmieru dobre. Na čo do toho ťahať niekoho ďalšieho? Hlavne ak každý tvrdí, že naše zoskupenie je predzvesťou katastrofy?

„Nie som z toho obzvlášť nadšená," priznám.

„Bude to čudné," uzná Shanon. „Už som si na teba zvykol. A aj ty na mňa. Ale aspoň nebude nuda, nie?"

So smiechom pokrútim hlavou. „Asi máš pravdu. Nuda rozhodne nebude."

Lúka pred hlavnou budovou je prázdna. Vlastne to vyzerá tak, akoby spal celý Ostrov a každý na ňom. „Takýto pokoj som ešte nezažil," zamrmle Shanon. „Nie je možné, že Daryl každého zavrel, aby mal pokoj?"

Skôr ako stihnem odpovedať, menovaný otvorí dvere hlavnej budovy a vykročí cez terasu. Obzrie sa okolo a keď si nás všimne, obočie sa mu spojí do rovnej súvislej čiary. Následne sa otrasie ako mokrý pes, preskočí zábradlie a rozbehne sa k nám s vyčítavým pohľadom v modrých očiach.

„Nemyslite si, že ten cirkus, ktorý som tu za vás odpratával, vám prejde," podotkne hneď na začiatok.

Prevrátim očami. „Tiež ťa rada vidím, braček."

Daryl zopakuje moje prekrútenie okáľmi. „Našli ste čo ste hľadali?"

Pozriem na Shanona, ktorý mykne plecami. Jasné, vysvetľovanie nechá na mňa! „Aj áno, aj nie," dostanem zo seba. „Potom ti to celé vysvetlím, hej?"

Nespokojne zamľaská jazykom. „Prečo nie teraz?"

„Lebo nám povedala, že nás tu bude čakať náš nový kolega."

Daryl sa na sekundu zatvári akoby dostal lopatou do brucha. „No," odkašle si, „to je síce pravda, ale nemusíme predbiehať, že nie?"

„Daryl!" okríknem ho ostro. Nie, nie. Žiadne také. Nech to pekne vyklopí. Jeho tón aj tak jasne hovorí o tom, že sa nám to nebude páčiť. Ale čo by mohlo byť také zlé? Nejaký arogantný pako? Neschopný nováčik? Nedokážem si ani predstaviť kvôli komu by sa môj brat tváril takto.

„Fajn, prepáč," zašomre. „Zoznámim vás."

Shanon natešene podskočí na mieste a zaškerí sa. Asi mu uniká Darylov nenadšený tón.

Vedľa schodíkov, ktoré vedú na terasu si všimnem pás spálenej trávy a zamračím sa. „Čo sa tu, pri všetkých bohoch, stalo?"

Daryl nechápavo nakrčí obočie a až si všimne, na čo ukazujem, len pokrúti hlavou. „Jeden nováčik, ktorý ešte nemá celkom pod kontrolou svoje schopnosti s pyrokinézou sa troška... no, rozohnil. Vytvoril ohnivú guľu, ktorá ma skoro zvalcovala, ale, hm, váš nový kolega ma odstrčil."

„Potom už fakt nechápem prečo sa tváriš akoby si zjedol citrón," podotknem.

„To je jedno," dostane zo seba. „Takže, váš nový kamarát. Je to chlap. V tvojom veku," pozrie na mňa.

„Teraz sa hráme na Hádaj kto som?" nadvihnem naňho obočie.

„Nie," odsekne a prevráti očami. „Akurát vás pripravujem na podmienky."

Odfrknem si. „Daryl, tváriš sa, akoby si šiel na pohreb."

Otvorí pred nami dvere, ktoré vedú do hlavnej budovy a so Shanonom naraz vstúpime. Daryl hneď po nás, ale dvere nechá otvorené a preženie nás cez chodbu.

Prebehne pred nás, zahatá nám na chvíľu cestu a tým aj pohľad na človeka, s ktorým máme nasledujúce týždne spolupracovať. „Shanon, Kynsley, predstavujem vám tretieho člena vašej výpravy. Hoci jeden z vás ho už dobre pozná."

Odstúpi sa a mňa premkne pocit, že čas zamrzne. Predo mnou totiž stojí človek, o ktorom som dúfala, že ho už nikdy neuvidím. Ten človek, ktorý ma noc čo noc desí v nočných morách a rozbíja moju dušu na márne kúsky.

Stojí predo mnou Scott.

A niečo vo mne vybuchne.

Tri veci:
1. Nasledujúca časť bude kratšia, bude mať len okolo 400 slov
2. Tá krátka časť sa tu objaví v sobotu
3. Ako ste si všimli, začala som používať aj meno Kynsley na začiatku kapitol, aby som si bola istá, že nebude mišung v tom, koho pohľad je kde. Neskôr ho asi doplním aj k skorším kapitolám
Ďakujem za pozornosť :D

A nie, tú lamu v médiách som si nevedela odpustiť :DD