Scott

Chloe si prehodí v rukách jablko a mne ten pohyb príde zvláštnym spôsobom povedomý. Presne to robím tiež vždy, keď sa chystám zahryznúť do jablka. „Takže, chápem, čo tým chceš dosiahnuť, ale vybrať si za obeť na presvedčenie brata dievčaťa, ktoré si takmer zabil..." Chloe pokrúti hlavou a konečne si odhryzne. Do mňa ešte aj po troch dňoch tlačí len tekutú stravu, lebo som taký fit. Aj tak sa mi z toho obracia žalúdok.

„Práve o to ide. Ak presvedčím jeho, tak každého. A ak mu ukážeš, čo všetko sa stalo, on to možno pochopí. Som na Ostrove dosť dlho a viem, že veľa Krotiteľov je skazených. Ak v niekoho verím, tak je to Daryl. Videla si moje spomienky."

Chloe zamyslene prikývne a povzdychne si. „Bude to ťažké. Nie si dosť silný na to, aby si zvládol také komplexné manipulovanie lúčmi."

Mávnem rukou a ponaťahujem nohy. „To zvládnem. Bude to ťažké, ale pozri sa na mňa. Som samý fialový, žltý a modrý fľak. Sám seba nespoznávam."

Prevráti nad mojou poznámkou očami. „Mám pocit, že to podceňuješ, Scott. Už som si na teba celkom zvykla. Bolo by nanič, ak by ťa rituálne upálili."

„Hej, to by bolo celkom nepríjemné," súhlasím s úsmevom. Z nejakých nevysvetliteľných dôvodov mi príde prítomnosť Chloe úplne normálna. A ona na to, že sa radšej drží ďaleko od ľudí, vyzerá tiež zmierene s našim spolunažívaním.

„Pochabý," zasmeje sa Chloe a štuchne do mňa. Trafí asi jediné miesto na mojom tele, ktoré ma nebolí.

„Takže zajtra," vrátim sa k našej pôvodnej téme.

„Presne tak. Som zvedavá ako to vypáli."

„Ver tomu, že ja tiež."

•••••

Každým krokom ma čoraz viac oblieva pot. Už samotná chôdza je vyčerpávajúca a bolestivá. A také komplikované manipulovanie som ešte neskúšal. Zmeniť farbu očí, alebo zamaskovať nejaké zranenie, to áno. Ale väčšinou som sa pri tom sústredil na pohľad jedného človeka, nie na desiatky zvedavých očí, ktoré po mne práve teraz prechádzajú.

V centre Ostrova je chaos. Každý si šušká o Ochrancoch a o tom, že tam, niekde medzi nimi, je aj Ochranca prírody. Niežeby to neprekvapilo aj mňa, ale mám dôležitejšie problémy než práve teraz riešiť Ochrancov. Hrozí, že ma proste hodí o zem a všetko bude v háji.

Prebehne popred mňa dvojica malých detí. Môžu mať maximálne desať a chlapec beží za ružovou stužkou dievčaťa, ktoré odnáša vietor. Určite sú to nováčikovia. Minulý rok tu ešte neboli. Prekvapí ma, že je na Ostrove toľko ľudí. Minulé leto nás dosť zmizlo. Takmer polovica ľudí na Ostrove. A predsa mám pocit, akoby tu tento rok bol aspoň dvojnásobok. Len dúfam, že nevidím dvojmo. To by bolo dosť nanič.

Lúče vnímam celým svojim telom, cítim ich šteklenie, to, ako okolo mňa vytvárajú jemný pancier. Nútim ich k pohybu tak, aby ma ľudia nevideli ako Scotta, ktorý ich zradil. Ale ako nejakého neznámeho a úplne náhodného človeka.

Podľa ich videnia – teda aspoň dúfam, že to tak skutočne funguje – mám slabohnedé vlasy, som o dosť vyšportovanejší, nos mám väčší, pery tenšie, oči zelené, líca plnšie, nevidno mi kľúčne kosti a celkovo pôsobím vyššie a pevnejšie.

Pôvodne mi chcela Chloe namachliť vlasy nejakou farbou, aby som sa nemusel trápiť aspoň tým, ale presvedčil som ju, že zmeniť farbu vlasov je to najmenej a aj tak by som sa s tým musel pohrať, keďže som si pridal niekoľko centimetrov a vlasy mám teda vyššie ako v skutočnosti.

Celá táto maškaráda je dobrá len na to, aby ma náhodou niekto nespoznal, nespustil poplach a nezabil skôr, než sa vôbec dostanem k slovu. Teraz mám možnosť odčiniť mnoho hriechov a je načase vziať dianie do vlastných rúk a nenechať sa unášať udalosťami ako neživá bábika.

Každý jeden krok a každý pohľad je iný uhol, iný dopad lúčov a iná konzistencia. Je to niečo natoľko komplikované, že ak by som nebol na lúče zvyknutý už takých trinásť rokov, nemal by som najmenšiu šancu. Hlavne nie v takomto stave. Ale ak ma niečo Lucifer skutočne naučil, tak to, že sa treba preniesť cez bolesť, zatnúť zuby a ignorovať ju, pokým neomdlieme. Taká prísna morálka je mi práve teraz môže zachrániť krk.

Prejdem pred hlavnú budovu a na chvíľu sa zastavím. Zhlboka sa nadýchnem a chystám sa stúpiť na prvý schodík, vedúci na terasu, keď sa dvere rozletia a vyletí z nich presne ten človek, za ktorým som prišiel. Ale jeho výraz ma presvedčí o tom, že neprichádzam práve vhod.

Za ním cupotá nejaká bloncka a rozhadzuje rukami. Radšej sa stiahnem, aby vedľa mňa obaja prefrčali. „Ja toho Shanona zabijem!" nadáva Daryl. „Ako mu vôbec napadlo..?! Ak za mnou ešte niekto príde, že jeho spolubývajúci je Ochranca, nech si ma neželá. Vravel som vám," teraz už svoje slová adresuje každému pred budovou, „že Ochranca prírody tu nie je. Očividne šlo o omyl, tak, prosím vás, prestaňte za mnou liezť s hlúpymi obvineniami, ktoré nemajú žiadne opodstatnenia!"

„Ale," prihlási sa o slovo blondínka, ktorá si nedá povedať.

„Nie, Lora," namietne Daryl. „Meca Ochrankyňa nie je. Stačilo. Practe sa späť k svojim povinnostiam, lebo inak zistíte, že nie len Camila sa vie nasrať."

Niektorí sa zachichtajú, ale väčšina sa s hundraním poberie preč. Napokon aj tá blonďavá Lora a lúka pred hlavnou budovou ostane takmer prázdna.

Daryl sa s výdychom otočí späť k budove a všimne si mňa. Obočie sa mu spojí a mne napadne, že kúzlo padlo, vidí kto som a čoskoro zomriem. No svojimi slovami moje obavy dokonalo vyvráti: „A ty si kto? A na koho chceš zvaliť, že je Ochranca?"

Zhlboka sa nadýchnem, lúčmi si stiahnem hlasivky, aby znel môj hlas piskľavejšie. Nemusí ma hneď spoznať. „Na Moriho v Bráne do Pekla."

Daryl ostane stáť ako obarený. Priam môžem vidieť ako sa mu točia kolieska v hlave a snažia sa spracovať moje slová. „Kto si?" zopakuje napokon.

„Mohli... mohli by sme ísť niekam, kde je väčšie súkromie?"

Daryl sa zamračí ešte viac, ale napokon prikývne a kývne mi, aby som vystúpil na schody. Nepáči sa mi predstava, že pôjde za mnou. Na mieste, kde ho nevidím a neviem presne odhadnúť z akého uhla sa na mňa bude pozerať. A ak sa rozhodne zabiť ma, stačí mu jediný pohyb, ktorý ani nestihnem zaregistrovať.

Ale nakoniec len prikývnem a vystúpim na schody. Cítim o za sebou, jeho opatrný pohľad, ktorým si ma premeriava ako korisť. Daryl nikdy nebol zlý ani chladnokrvný. Srdce má na správnom mieste a preto viem, že ak by usúdil, že som potenciálnou hrozbou pre jeho milovaných, zabil by ma. Možno si nespomínam na všetko, ani v súvislosti s ním nie, ale viem akým človekom je.

Začujem zapraskanie a pripomenie mi to táborák. Praskanie ohňa, pochopím a v panike sa obzriem za tým zvukom. Moja obrana padne, ale v tej chvíli na nej už ani nezáleží. Bez rozmyslu sa otočím a drgnem do Daryla vlastným telom. On sa v šoku skláti zo schodov a neznáma ohnivá guľa narazí do mňa.

Celé telo mi zaplavia plamene, moja koža vzbĺkne a guľa ma prerazí cez drevené zábradlie. Rozčapím sa na zemi s tlejúcim oblečením a s mysľou zase kdesi medzi oblakmi.

Čudné deja vu.

„Scott!" začujem Chloe.

„Scott?! Chloe?! Doriti!" kričí Daryl a niekto sa pri mne objaví. „Split!"

„Čo to..." Dievčenský hlas.

Teplo zrazu nahradí neskutočný chlad. „Zober ho na ošetrovňu, prosím ťa. A priviaž ho. Ale daj ho dokopy."

„Ale to je..."

„Ja viem, kto to je. Niekto, kto mi toho musí veľa vysvetliť."

Scott je zase maród...alebo stále, posúďte sami :DD Ďalšia časť bude nadpriemerne dlhá a možno bude do konca týždňa :3 :D