Scott

Zobudím sa s bolesťou v celom tele. Zase. Ale je to podstatne lepšie ako naposledy. Dokážem sa dokonca pohnúť bez toho, aby som stonal.

Prevalím sa na bok a zistím, že po Chloe niet ani stopy. Možno by mi aj napadlo, že sa mi to snívalo, keby som neležal v malom altánku. Všade naokolo sa vznáša vôňa čerstvo rozkvitnutých kvetín, počuť bzučanie včiel a duje letmý vánok. Po mesiacoch v tmavej jaskyni, je toto prostredie ako sen. Ilúzia. Niečo neexistujúce.

Na stolíku vedľa zočím pohár vody, no keď sa za ním načiahnem, skoro sa strepem. Celé telo mám stuhnuté, akoby som bol z kameňa. Čo je zrejme následok ďalšieho kola otravných spomienok, tentoraz už niektorých známych, v spolupráci so zraneniami.

„Nehýb sa," vystríha ma hlas Chloe. „Podám ti to, počkaj." Niečo buchne, následné ticho pretnú rýchle kroky a objaví sa predo mnou Chloe, odetá v pracovných montérkach, ktoré celé od bielej farby.

Strčí do pohára slamku a podá mi ju, no skôr, akoby som sa napil, na ňu vrhnem spýtavý pohľad. „Niekto altánok musí opraviť," mykne plecami

Vytiahnem si slamku z úst. „To som ti ju vážne prebúral?"

Prikývne s jemným, rozkošným úsmevom. „Narobil si riadny chaos. Veď som ti vravela, že ti jedna doska šla aj cez stehno. Bolo to nechutné. Ťažko povedať, či ťa dolámal ten pád, alebo už predtým Lucifer. V každom prípade, asi by si to neprežil, ak by som kúzlom nespomalila krvácanie a rýchlo ti nespojila prerazenú lebku."

V temene mi zapulzuje a konečne chápem skadiaľ sa berie tá odporná bodajúca bolesť. „Myslel som si, že tvoja schopnosť je cestovanie v čase," podotknem.

„Aj je," prisvedčí. „Ale každý Krotiteľ sa môže naučiť aj inej mágii. Napriek tomu v žiadnej inej práve nevynikám a osobne si myslím, že moje liečenie funguje len preto, lebo zakladá na princípe cestovania v čase. Nepracujem na tom, aby som ranu vyliečila, ale sústredím sa na to, aby telo vrátilo kvázi späť v čase a nadobudlo podobu ako predtým. Je to dosť komplikované a nie vždy to funguje. Ale teraz našťastie hej. Inak by som ti tú preliačinu nezaplátala."

Položím pohár späť na miesto a zhlboka sa nadýchnem predtým, než úst vypustím egoistickú požiadavku, ktorá ma máta ako prízrak. „Pozri, viem, že na to vôbec nemám právo a som ti vďačný za záchranu, naozaj, ale už nezomieram. A... nedá mi to, musím sa ťa spýtať na moje spomienky. Nevedela by si ich nájsť? Myslím tie, ktoré sa nevrátili? Nič v zlom, ale altánok počká a..."

Stopne ma dvihnutím ruky a mne dôjde, že som prekročil istú hranicu. Pomohla mi, zachránila ma. Dala mi viac, než som si zaslúžil. Nemám právo ju o niečo žiadať.

Ale jej následné slová ma prekvapia. „Skúsila som to. Vážne. Ale medzi spomienkami máš bariéry a minimálne dve kúzla, cez ktoré sa neviem preklenúť. Tvoja minulosť je zapečatená silnou mágiou a zistiť ju môžeš len ty. Je mi to ľúto, Scott, ale neviem ti pomôcť."

„Neospravedlňuj sa, to je..." chcem povedať, že to je v poriadku, ale je to všetko, len nie okej. Musím počkať, aby sa mi všetko vrátilo samo, čo ale znie ako futuristická utópia, lebo mi šibe už teraz a podľa všetkého nemám späť ani polovicu odobratých spomienok.

Ak správne chápem, Lucifer spôsobil „očistu" môjho mozgu dvakrát. Raz počas toho, ako ma vytrhol zo starého života a drbol na Ostrov s tým, že po mojom predošlom živote neostalo vôbec nič. Druhýkrát to bolo už len čiastočné gumovanie a nastalo po tom, čo ma zlákal do jaskyne a vycvičil si zo mňa svojho Syna Zla, čo so sebou nieslo dlhé hodiny trpenia a gumovania mozgu. Napokon mi tie bolestivé spomienky zobral spolu so všetkými konkrétnymi udalosťami na Ostrove. To kúzlo už nebolo také silné a precízne, preto sa láme skôr ako prvé.

Ďalšia spomienka ma pohltí nečakane, ale o to intenzívnejšie.

„Vyrovnaj sa!" zrúkol dymový duch striebornej farby. Duša Lucifera. Odhalené ramená mi oblizli plamene ohňov a skríkol som od bolesti. Ruky som mal samú spáleninu a telo sa mi triaslo z toho, že som bez pohnutia stál už hodiny.

To, že do siene vstúpil niekto ďalší, som nevidel. Ale cítil som jeho prítomnosť ako otravného chrobáka. Potom prehovoril chrapľavým, mužským hlasom: „Pane, podarilo sa nám skontaktovať s Ochrancom Morim."

„Výborne," zacmukal Lucifer a cítil som, že plamene sa na chvíľu upokojili. „Na čo ste prišli?"

„Správa prišla z Brány do Pekla, v Turkmenistane."

„Čo odkazoval?"

Muž si odkašľal: „Smrť nikto nebude okrádať."

Dym sa zasmial. Vtedy som Lucifera počul smiať sa prvýkrát. Bolo to desivé. Ako zvuk noža, ktorý sa kreše o kamene. „Celý Mori. Pošli mu odkaz. Mám pre neho ponuku."

„Pane, ak dovolíte, nemyslím si, že ju prijme."

„Teraz nie," súhlasil Lucifer. „Ale časom možno zmení názor."

Spomienka sa ukončí tak prudko, až ma vystrie. Napnem sa ako pružina a vystrelím do sedu, čo moje telo okomentuje hroznou bolesťou.

„Pokoj, pokoj," chlácholí ma hlas Chloe. „Môžem?" spýta sa neisto a ja len opatrne prikývnem. Dovolím jej skĺznuť do tej spomienky. Lebo je dôležitá. Obsahuje informáciu, ktorá môže byť dôležitá.

Chloe ostane niekoľko minút civieť pred seba, ponorená do minulosti. Keď sa spamätá, zreničky má mierne rozšírené. „Lucifer práve prezradil, kde sa nachádza jeden z Ochrancov," vydýchne.

„Áno, a aj to, že je možno na jeho strane," spresním. „Alebo bude."

Chloe sa zarazí. „Máš pravdu. Doriti."

„Čo?" zvraštím čelo.

„Ochranca vesmíru Fade dal dokopy päťčlenný tím, ktorý sa má postaviť proti Luciferovi," začne pomaly vysvetľovať. „Zatiaľ sú len dvaja. Kynsley, ktorú veľmi dobre poznáš a mladý Krotiteľ Shanon. Ich úlohou je nájsť všetkých Ochrancov."

Nad hlavou mi zabliká žiarovka poznania. „Ak je to pravda a ak sa ten Ochranca pridal na stranu Lucifera a oni za ním pôjdu..."

„Tak ich zabije," dokončí Chloe moju myšlienku.

„To je zlé," pochopím.

„Veľmi. A Scott... pamätáš si, ako som ti vravela, že som ostala v jaskyni Lucifera aj po tom, ako ťa stadiaľ... vypálil?"

Prikývnem. Nedá sa zabudnúť na to, že tým pádom bola svedkom vraždy Kassandry.

„Vypočula som si niekoľko rozhovorov. Ale to je jedno." Na chvíľu sa zatvári, akoby dostala zaucho. „Ehm, to nič," zašomre si sama pre seba. Fajn, toto je už desivé.

„Chloe?" oslovím ju opatrne.

Zažmurká. „Ah! Och! Prepáč! No ja len toľko, že podľa Lucifera vieš dôležité informácie, na ktoré si zabudol. A tak mi napadlo, že až sa dáš dokopy, možno by si mohol ísť do centra Ostrova a čo ja viem... pomôcť ostatným?"

Jej požiadavka ma prekvapí. Áno, bolo by to logické. A niekto by ich mal s týmto faktom oznámiť. Ale, pri všetkých bohoch, asi ma skôr zabijú, než aby ma vypočuli. „Neviem, či je to uskutočniteľné."

Chloe sa znenazdajky načiahne za mojou rukou a stisne mi dlaň. „Pozri, Scott, ja viem, že sa bojíš. A po tom všetkom sa aj máš čoho. No bola som v tvojich spomienkach. Cítila som to, čo ty. A viem aj to, že ti a Kynsley záleží. Ty ju miluješ. A keďže si urobil to, čo si urobil, musíš to vedieť aj ty. Ak im nepomôžeš, môže ju to stáť život. To nechceš."

„Nechcem," prisvedčím s povzdychom a za každú cenu sa snažím potlačiť nápad, ktorý mi skrsne v hlave. „Ach, dopekla. Viem, čo musím urobiť. Ale musíš mi pomôcť."

„Spoľahni sa."

Takže, okrem toho, že sa Scott chystá na rituálnu samovraždu (zas), by som bola fakt vďačná, ak by ste ma poslali do prdele učiť sa, lebo na to zvysoka kašlem :DD Ďakujem :DD