Na letisku je prekvapivo pokoj. Okolo obeda je to takmer zázrak, no možno za to môže fakt otrasné počasie a niekoľko zrušených letov.

Vedomie, že my vzlietneme aj tak, ma práve neupokojuje. Hlavne berúc do úvahy, že našim pilotom bude manželka môjho brata, ktorá nemá ani reálnu licenciu pilota. No mágia nás ochráni... alebo zabije.

Jess nás prišla odprevadiť, spolu s mojou mamou, ktorá nervózne poťahuje remienka na mojej taške. Destiny ma šuchce do nohy rohami a tvári sa mimoriadne nadšene, že sa zase môže dostať na Ostrov. Je jediná, kto sa teší.

Po rozhovore s Darylom, som si s Jess sadla a pokúsila som sa jej všetko vysvetliť. Nezachádzať príliš do detailov, ale spomenúť to najdôležitejšie. Po výstupe u nás má plné právo vedieť, o čo ide.

Prijala to s pokojom Angličana, hoci sa mi zdalo, že sa v jej očiach mihol strach. No nezdá sa, žeby som sa jej pre ten celý príbeh nejako zhnusila. Aspoň jedna dobrá správa.

„Viem," začne teraz, „že to nie je ani zďaleka najdôležitejšie, ale čo škola?"

Možno za to môže nervozita, hnusná noc, alebo samotná banalita jej otázky, ale rozosmejem sa. „Pamätáš si na minulý rok? Keď som nebola v škole niekoľko týždňov?"

Jess po kratšom zaváhaní prikývne. „Nikto o tebe nič veľmi nevedel, ale učitelia okolo toho nerobili cirkus a povrávalo sa, že si chorá. V nemocnici."

Súhlasne zahmkám. „Bola som na Ostrove. Myslím, že nie je nič čudné, ak niekto proste ochorie a nepríde do školy. Občas používame túto výhovorku, inokedy to, že sme boli na akomsi výmennom programe. Je toho veľa, aby sa nezdalo, že je to ohrané."

„A nie je čudné, že sa to deje vždy v tom istom období?"

Pokrčím plecami. „Až tak nie. Ľudia toto pochopia jednoduchšie, než skutočnosť."

„Pravda," pripustí a povzdychne si. „Ako dlho budeš preč?"

Na jazyk sa mi derie odpoveď, že sa možno už nikdy nevrátim, lebo ma tam zabije buď Lucifer, alebo Ostrov, či naštvaní Krotiteľ. „Neviem," vyhlásim napokon. „Možno mesiac. Alebo dlhšie. Ale pochybujem, že kratšie."

Zafuní: „Nájdem si kamošku a ona hneď zdrhne." Napriek otrávenému tónu na jej perách zahrá úsmev a následne sa rozosmeje.

„Dávaj si na seba pozor, ty čarodejnica. Nieže ťa upália na hranici."

Zachichocem sa. „Tvoje prianie mi je rozkazom."

Keď na pristávacej ploche pristane malé lietadlo s modrou čiarou na boku, do náruče si ma vezme mama. S otcom som sa rozlúčila ešte doma, potom musel do práce. Mama nás sem hodila autom a Jess potom zvezie domov.

Pevne ma stlačí so svojimi pažami. Zrejme ju stojí dosť sebazaprenia poslať ma na Ostrov, ktorý ma môže zabiť. Ale či sa nám to páči, alebo nie, podobný osud mi hrozí aj tu. A na Ostrove mám väčšiu šancu ubrániť sa. A môžeme prísť na to, prečo vlastne Luciferovi tak ležím v žalúdku. Už ma predsa využil, tak prečo ma nenechá na pokoji? Niečo na tom celom nesedí a mi musíme zistiť, že čo.

Mama ma pustí a posledný raz nám zakývajú predtým, ako sa s Castorom a Destiny vyberieme naproti lietadlu.

•••••

„Všetko v pohode?" spýta sa Castor, keď lietadlo konečne vzlietne. Museli sme v ňom prečkať vyše hodinu, aby ustal mohutný dážď a pominul najhorší vietor. Dovtedy nám vzlietnuť nedovolili a Destiny už začala byť nervózna. A Camila tiež.

„Jasné," odvetím. „Skôr sa bojím toho, že túto mašinu riadi naštvaná Camila."

Castor sa zasmeje. „Hej. To znie celkom... desivo. Ale myslel som skôr to, že sa vraciame na Ostrov a tak."

„A tak," zopakujem a pokrútim hlavou. „Asi to bude takto lepšie. Ak by so mnou doma pokračovalo to, čo začalo, žeby som proste... počula hlasy a robila to, čo nechcem, asi by som sa veľmi rýchlo zbláznila."

Prikývne. „Znie to nepríjemne. Vlastne, nechápem to ešte ani teraz."

„Ani ja," zašomrem si popod nos. „Ale mohol byť za tým len Lucifer, nie?"

Pokrčí plecami. „Zrejme áno. Netuším, čo iné to mohlo byť. Teda, ak si sa vážne nezbláznila," dodá s úškrnom.

No mne to nepríde až také nemožné. Po niekoľkých nociach v objatí nočných môr, som mala presne taký pocit, že jednoducho prichádzam o rozum a potrebujem, aby ma niekto zamotal do kazajky a nepustil, kým to nezmizne.

Lietadlom zatrasie turbulencia a obaja sa prudko chytíme opierok. Destiny vyplašene zaméka. „Camila?!" zakričí Castor.

„Nebojte sa!" ozve sa jej hlas celým priestorom. Musela zapnúť mikrofón. „Len menšia turbulencia."

Ale Destiny má na to vlastný názor a začne naplašene pobehovať hore-dole, až napokon skončí v kokpite u Camili. „Pripútajte tú kozu k sedadlu," zavrčí Camila a ja sa pohotovo postavím.

V natriasajúcom sa lietadle je umenie dostať sa cez celý priestor až do riadiacej kabíny, ale nakoniec sa mi to so zaťatými zubami podarí. Ruku si udriem o rám dverí a zanadávam.

Camila stláča gombíky, preraďuje ako o život a otáča volantom. Nerozumiem z jej pohybov ani ň, ale nevyzerá to povzbudivo. Prednú časť kokpitu tvorí okrem riadiacej dosky obrovská sklenená stena, aby mal pilot dobrý výhľad. Smolou je, že všetko zastierajú sivé mraky, ťažké ako vrecia piesku.

„Ako nám mohli vôbec dovoliť takto vzlietnuť?" nechápem.

Camila ustrnie s rukami na riadení, ale rýchlo sa zase spamätá. „Kynsley, zober Destiny a pripútaj ju, lebo robí viac škody, než úžitku. A ty si sadni tiež, zapásujte sa."

Na chvíľu sa odmlčí, potom ešte dodá: „K tvojej otázke – ide o magické lietadlo. Už sme skoro nad Ostrovom."

„Nechce nás pustiť pristáť," pochopím a hrdlo mi zovrie zverák.

„Kynsley, sadaj!"

„Ostrov nás nepustí!"

„Sadaj, doriti!"

Poslúchnem ju len preto, lebo ak niekto má šancu dostať nás dole, tak je to práve ona. A ak ju budem znervózňovať, naše možnosti sa rapídne znížia.

Destiny sa síce bráni, ale napokon ju s Castorom pripútame k sedadlu bez toho, aby sa sme bližšie zoznámili s jej kopytami. Potom sa pripútame aj my.

Lietadlom zase poriadne zatrasie a ja sa cítim ako postavička vo vnútri snehovej gule. Akoby to nestačilo, keď privriem oči, zase sa objaví tá iracionálna žiara, akoby som mala slnko namiesto očí.

Prudko sa vystriem a zavrčím: „Tento Ostrov nás chce, kurva, zabiť!"

„Možno je to Lucifer," nadhodí Castor.

„Ešte lepšie!" odvrknem a bolestivo si hryznem do jazyka. „Strašne by ma zaujímalo, čo povie Daryl, keď mu v jednom lietadle zomrie manželka, najlepší priateľ a jediná sestra!"

Neviem či je trápnejší môj pokus o vtip, alebo to, že sa na ňom Castor skutočne zasmeje. „To by bola smola, čo?"

„Smola storočia."

Následne sa lietadlo zatrasie naposledy. 

Kto by chcel venovanie? :3 budem ich postupne dávať, ale kto povie, ten dostane skôr :D