Kynsley

„Nie!" zvreskne Scott a mám pocit, že ak by sme boli v takej situácii, zatriasol by mnou. Ale, doriti, pred chvíľou letel k zemi ako mŕtvola! Človek by čakal, že bude niekde v pokoji umierať, nieže sa naňho vyrúti.

„Črepina si zradcu nájde," povie totálne od veci. Pri tom páde si musel fakt riadne tresnúť hlavu.

Už-už sa chystám spýtať čo to trepe, ale on chvatne pokračuje: „Ty nie si zradca, ale on áno. Kynsley, spomenul som si. Ten lukostrelec je Brutus, bý-"

Celé telo sa mu napne ako struna. Zastoná od bolesti a tvár sa mu zvraští v nepeknej grimase. Chcem ho chytiť za plecia, nech už ide o čokoľvek, ale nestihnem to.

S krikom odletí od môjho dosahu a len matne si uvedomím, že z nohy mu trčí šíp, ktorý má k sebe pripevnené lano. To ním trhlo dozadu a teraz pristál niekde medzi stromami.

Odkotúľam sa bokom, aby podobnú fintu nepoužil aj na mňa.

Kolieska v hlave mi šrotujú ostošesť. Brutus? Kto bol Brutus, dopekla? To meno som už niekde počula a rozhodne nie len v kontexte o Caesarovi.

Vyčarujem meč a oženiem sa okolo seba. Trafím asi troch bojovníkov a znova si dovolím zamyslieť sa. Kto je Brutus? A prečo by bol zradca? Jasné, istým spôsobom každý, kto sa pridá na stranu Lucifera zradí Ostrov, ale to by moja črepina už niekoho dávno zabila. Nie sme natoľko sprostí, aby nám nedošlo, že tu má Lucifer svojich špehov.

Tak čo je na ňom také výnimočné?

Prebehnem pohľadom po bojisku a zafixujem sa pohľadom na Camile, ktorej oči žiaria mocou Prírody a pritom dáva pozor na môjho brata. Odkedy Scott padol prvýkrát, všetky ochranné kupoly sa rozplynuli a každý je zase zraniteľný.

A vtedy mi trkne.

O Brutusovi mi rozprávala ona. Bol vodcom Ostrova predtým, než prišla nasledujúca generácia. Bohovia! Mohol už vtedy robiť pre Lucifera? Ak áno, tak by Scottove vysvetlenie dávalo dokonalý zmysel.

Lenže odkiaľ by to vedel Scott?

Spomínam si na jednotlivé detaily nášho rozhovoru s Camilou a konečne pochopím. Scott bol Brutusom testovaný kvôli svojej sile. A ak už vtedy robil pre Lucifera, mohol si to všimnúť. Stačila by chvíľka nepozornosti.

Rozbehnem sa za Shanonom, ktorý sa márne dobíja k Brutusovi. Ledva to ubrzdím, ale stačí to na to, aby si ma všimol a venoval mi pozornosť. „Potrebujem sa k nemu dostať tak blízko ako to len ide!" zakričím, nech som si istá, že v tom hluku mu neujde ani slovo.

„Na čo?" nechápe. Vyparí vo vzduchu zo tucet šípov šmahnutím ruky.

„Mám plán!" A ostáva nám len dúfať, že bude fungovať a črepina sa neobráti proti mne. Možno by si nejakú výhovorku našla.

Na druhej strane som si ale takmer istá, že sa tak nestane. Aténa povedala, že nám pomôžu, no budeme musieť znášať trest za nezasadený olivovník. Shanonova črepina bola trestom a táto bude riešením. Musí byť.

„Budem ťa kryť," prikývne Shanon a spoločne vykročíme k Brutusovi so širokým oblúkom.

Zopárkrát našim smerom vystrelí, ale o to sa postará Shanon, kým ja šmátram vo vreckách nohavíc, hľadajúc terakotový úlomok. Doteraz sa mi ho nepodarilo stratiť a to sme pochodili fakt pekný kus sveta. Zrejme je so mnou spojený nejakou mágiou, ale bol by fakt krutý vtip, ak by zmizol teraz.

Konečne sa mi črepinu podarí vyloviť zo zadného vrecka. Som si takmer istá, že naposledy bola inde, ale nemám čas rozoberať to. Zovriem ju v ruke a zozadu sa dostaneme bližšie k Brutusovi.

Celeste a Chloe nám venujú nechápavý pohľad. Príliš sa s tým nezaoberám a kývnem Shanonovi, aby nešiel bližšie. Dvaja by sme len priťahovali väčšiu pozornosť a tú práve nepotrebujeme. Ani tak nemám predstavu o tom, ako blízko musím byť na to, nech tá sprostá črepina začne fungovať.

Prikradnem sa tesne za jeho chrbát. Vzduch okolo neho vibruje energiou. Vystriem ruku a otvorím dlaň. Asi čakám na zázrak, ale črepina nerobí nič. Nedá ani náznakom najavo, žeby chcela prekonať bariéru lukostrelca a zabiť ho.

Kurvafix!

Následne dostanem ďalší dôvod na nadávanie.

Lukostrelec sa otočí tak rýchlo, že nestihnem zreagovať. Bez zbytočného cirkusovania okolo toho ma schmatne silnou rukou za krk. Nemám šancu vyhnúť sa mu a už vôbec nie brániť sa.

Zdvihne ma do vzduchu ako obyčajnú handrovú bábiku. Zosilní svoj stisk a pred očami sa mi zatmie.

Skvelé.

„Bezočivá," zavrčí. Z jeho drsného hlasu ma strasie. Pôsobí ako ten večne nepríjemný chlap od susedov. Len je dvakrát taký obrovský, silný a navyše ho ochraňuje mágia. K tomuto by som loptu prekopnúť nechcela.

„Brutus," dostanem zo seba cez zovreté hrdlo.

Prekvapím ho. Viem to. Jeho zverák na malú chvíľku poľaví a dych sa zrýchli. Scott mal pravdu. Je to fakt on.

S ťažkosťami, ale podarí sa mi nadvihnúť ruku a otvoriť dlaň. V hlave si premietnem Scottove slová. Črepina si zradu nájde. To povedal aj Shanonov otec, nie?

„Črepina si zradu nájde," zašveholím nezrozumiteľne.

Môj hlas je chrapľavý, poznačený škrtením a navyše aj vystrašený a vysilený. Na dnes toho bolo príliš. Jednu psychickú facku nahrádzajú ďalšie fyzické. A ešte nie je koniec. Ak vyhráme, máme na konte neskutočné straty. Ľudí, ktorých nikdy nenahradíme. Blízkych, kamarátov. A ktovie koľkých ďalších ranených.

Všetku svoju frustráciu presmerujem do mágie. Nie do vlastnej duše, ale do toho kúska hliny, od ktorého momentálne závisí všetko. Život i smrť.

Črepina vyletí z mojej dlane ako neriadená strela. Brutus sa zatacká od prekvapenia, keď úlomok bez zaváhania prerazí jeho obranu. Pustí ma, na zem dopadnem ako vrece zemiakov a on sa márne snaží dostať od seba maličký úlomok.

Chytím sa za boľavé hrdlo a so zadosťučinením sledujem ako jeho situáciu využijú ostatní. Úlomok jeho barikádu zbúral a ak by mal dosť času, zrejme by ho aj zabil. Lenže naňho zaútočí každý, kto je naokolo.

Asi takýto mohol byť pohľad aj na Caesara v senáte, keď ho pobodali zo všetkých strán. Pôda pod jeho nohami vybuchne, zvezie s na kolená a všetci doňho zabodnú čepele alebo jeho vlastné šípy. Za niekoľko krátkych sekúnd pôsobí ako umierajúci dikobraz.

Z jeho bojovníkov sa zase stanú bezduché schránky a každý sa do nich pustí s náhlym elánom. Asi si každý povie, že s nimi treba skoncovať kým sa zase nevzchopia.

Potom celý boj trvá už len pár minút, Brutus – už s odhalenou tvárou – je dávno po smrti a z jeho armády tu pobehuje iba zopár zúfalých jedincov. Zvyšné telá sa hádžu do ohňa, ktorý je zase normálnej veľkosti, aby sme si boli istí, že zase nepovstanú. Ak sa telo obráti v prach, to už žiadna mágia nezvráti. Zraneným sa snaží pomáhať každý, kto to práve dokáže. 

Podarí sa mi vyštverať na nohy, ale som taká malátna, že práve teraz by po mne pokojne mohol prejsť aj kamión, nevšimla by som si to.

Odtackám sa medzi stromy s jasnou motiváciou nájsť môjho sprostého manžela.

Musím sa mu poďakovať.

Poslednú časť zverejním v nedeľu spolu aj so Slovom na záver, kde bude info aj o trojke, tak sa nezabudnite pozrieť :D