Scott

„Podľa mňa to dopadlo celkom fajn," podotkne Daryl a potľapká ma po pleci. Sedíme na schodoch pred hlavnou budovou a len pred chvíľou som skončil rozprávanie o tom, čo sa stalo v lese, keď som Kynsley prezradil podstatu nášho puta.

„Hej, až sa čudujem," zamrmlem a pošúcham si obočie. „Ako, bola naštvaná, aj rozčarovaná, ale dokázala sa ovládať."

„To je hlavné," pokýva hlavou a vystrie nohy pred seba. Pred nami prejde trojica Krotiteľov, ktorí pri pohľade na mňa zmĺknu. Za posledné týždne som si celkom zvykol na to, že okolo mňa akosi vždy zhustne vzduch, keď sa objaví niekto nezasvätený. Neveria mi a nemôžem im to mať za zlé. No tie pohľady plné nevraživosti nie sú príjemné ani tak.

„Ale urobil si správny krok," pokračuje Daryl zamyslene. „Bolo načase aby sa to dozvedela. Tie... výpadky, alebo ako to nazvať, ju trápia už dobre dlho."

Povzdychnem si a prikývnem. „Len je mi ľúto toho, že som zničil jej dôveru, ktorú sme si pomaly začali budovať."

„Čože si urobil?" ozve sa za mnou jasný hlas.

Myknem sa od ľaku, aj keď mi v momente dôjde, kto sa za nás zakradol. „Pri všetkých bohoch, Shanon," chytím sa za srdce, ktoré splašene bije. „Nemyslel som si, že sa vieš aj zakrádať."

Mykne plecami a uškrnie sa. Prešlo už niekoľko dní, ale strata Huanako nad ním stále visí ako tmavý mrak. Nie je taký ako predtým, no už sa netvári tak stratene. To je asi dobré znamenie.

Preskočí zábradlie a pristane v mäkkej tráve vedľa schodiska. „Tak? Čo si zase posral?"

Zašomrem si nezrozumiteľnú nadávku popod nos, no pozriem sa mu rovno do očí. Čert to ber, skôr či neskôr by sa to tak či tak musel dozvedieť. A teraz je to už vlastne jedno.

„S Kynsley," začnem opatrne, „sme už vyše roka krotiteľský manželský pár. A ja som jej to dnes povedal."

Jeho oči nezbedne zaiskria a po tvári sa mu roztiahne úprimný úsmev. Tento chalan očividne nie je schopný adekvátnych reakcií. No až jeho slová ma odrovnajú: „Vedel som to."

„Čože?" vyprsknem a pokrútim hlavou. Kecá. Rozhodne.

„Však to bolo jasné," prevráti očami. „Prvýkrát mi to doplo, keď mi vysvetľovali ako si sa sem dostal. Kyn bolo v lese z ničoho nič zle a potom som zistil, že približne v rovnakom čase si bol jednou nohou v hrobe. Nebol som si istý, ale po tom, čo sa stalo v Peru a Kynsley vedela o tvojom zranení, už som skoro nepochyboval."

„Neverím," hlesnem. Došli mi slová. Totálne.

„Vieš, som v podstate magický guru," zazubí sa a potľapká ma po pleci. „Buď by to bolo toto, alebo by ste boli jednovaječné dvojčatá, ktoré sa stretli s duchmi osobnosti naraz. A pardon, no podobnosť je nulová."

Priloží si ukazovák k perám a napokon ešte dodá: „Alebo by si bol jej Reell. Avšak pochybujem, že sa voláš Andre a si ženská."

„Dobre, dobre, chápem!" vyhŕknem skôr než by zašiel do podrobností. „Detaily si nechaj pre seba, vševedko."

Zasmeje sa a vstane. „Nechce sa ti vyventilovať hnusné myšlienky? Lebo ja sa nudím."

Pozriem sa na Daryla, ktorý vedľa mňa zadržiava smiech a rozhodne sa ma z toho nechystá vytiahnuť. Stíhať Shanonovi je veľakrát nadľudský výkon. „My sme už aj tak skončili," podotkne a dá mi jasne najavo, že ma odsudzuje na Shanonove výlevy. „Pokojne choď."

„Ďakujem veľmi pekne," poviem pomaly a tak, aby bolo jasné, že to myslím ironicky. Shanon je super a chápem, že teraz potrebuje spoločnosť, ale ani ja nie som na Duracellky a po dnešku by som sa radšej zahrabal pod zem.

Postavím sa s povzdychom a Shanon na mňa už čaká a poskakuje na mieste. Stopercentne má oficiálnu diagnózu na hyperaktivitu. „Našiel som na tejto verzii Ostrova jedno úplne perfektné miesto," zadušuje sa a rozhadzuje rukami kamsi smerom na západ. „Zatiaľ som to tu nevidel, ale sú tam úplne peckové laná a čo ja viem čo. Vyzerá to ako hardcore detské ihrisko."

Hej, lebo po ničom inom moje srdce nebaží. „Dobre, fajn," prikývnem. „Ale nebudeme tam dlho, dobre?"

„Máš nejaké plány?" spýta sa so záujmom a pohneme sa z miesta.

„Okrem toho, že potrebujem tento deň vyspať?" nadvihnem obočie.

„Na to času dosť," mávne rukou. „Ale fajn, nebudem ťa tam držať nasilu. Hoci poznám jedno celkom účinné kúzlo..."

Zasmejem sa nad jeho vtipom a on sa ku mne pridá tiež. Shanon je totálne šialený, ale úprimnejšieho kamaráta s väčším srdcom by človek hľadal márne.

Zrazu sa zdvihne silný vietor, ktorý rozstrapatí moje vlasy. Zamračím sa a obzriem sa. „Počkaj," poviem Shanonovi, ktorý sa tiež zháči uprostred kroku. „Cítiš to?" spýtam sa ho.

„Dačo..." otočí sa k hlavnej budove, kde na terase sedia zo traja Krotitelia, medzi nimi aj veterán Salmon, ktorý tam bežne sedáva aj so svojim tigrom. Daryl ešte stále sedí na schodoch, nohy vystreté pred seba a netvári sa, žeby si niečo všimol.

„Je to pušný prach?" spýta sa Shanon presne to, čo visí na jazyku aj mne.

Odpovedať však už nestihnem. Cez obzor preletí nejaká obrovská masa a s ohlušujúcim hrmotom pristane priamo na hlavnej budove. Tá sa v momente rozpľasne ako zhnitý pomaranč.

Trosky zaplavia všetko a so Shanonom sa naraz strhneme k zemi. Od tlakovej vlny mi hučí v ušiach a okolo nás pršia kúsky dreva a muriva.

Otvoriť oči sa odvážim až po chvíli. Nezdvihnem sa, len od seba odlepím viečka. V ušiach mi duní éterický šum a vo vzduchu sa vznáša pach dymu. Predo mnou sa objaví obraz, ktorý by som radšej nevidel.

Pred nami sa snaží prebehnúť Kriger, Reell Salmona, ktorý bol na terase hlavnej budovy. Uprostred skoku jeho telo ochabne ako bábika a spadne rovno na dymiace drevo.

Tuho stisnem oči, vediac, že páľava mu už neublíži. Padol, lebo stratil zdroj svojho života. Jeho Krotiteľ naposledy vydýchol.

Prehltnem vzlyk. Salmon bol každodennou súčasťou života každého na Ostrove už dobrých päť až šesť rokov. Bol jedným z mála Krotiteľov, ktorí ma nesprevádzali odsudzujúcimi pohľadmi, ale radšej mi povedal nejaké životné múdro, ktoré pochytil v Afganistanskej vojne. Bol to skvelý človek.

V rovnakom momente mi trkne niečo iné a ja naširoko roztvorím oči. Začnem sa bez rozmyslu zbierať zo zeme a potrasiem Shanonom, ktorý má vypálený kus trička. „Si celý?" adresujem mu chvatne.

„Hej," prikývne a tiež sa začne driapať na nohy.

„Daryl!" skríknem a obaja sa otočíme k hlavnej budove. Ostala z nej len kopa trosiek, na ktorých tancujú oranžové plamene. Pri všetkých bohoch!

„Tam!" stiahnem rukáv Shanonovho trička a ukážem mu na kôpku trosiek, pri ktorých hrabe bledý labrador. Buddy. Daryl Reell. Tak ešte žije.

Rozbehneme sa, akoby za nami horelo (čo nie je tak úplne blbosť, keďže všade niečo horí) a bez ohľadu na horúčavu sálajúcu z ruín hlavnej budovy, začneme odhrabávať vodcu Ostrova.

Netrvá to dlho a spoločnými silami odhrnieme veľké kusisko bývalého prístreška. Pod ním sa objaví aj zakrvavená a popolom pokrytá tvár Daryla. Oči má zavreté, no keď sa k nemu skloním, cítim pomerne pravidelné výdychy.

„Rýchlo," posúrim Shanona a spoločne sa nám podarí vytiahnuť ochabnuté telo Krotiteľa spod trosiek. Krváca na viacerých miestach, pravú ruku má úplne vykĺbenú a na ľavej otvorenú zlomeninu. Nevyzerá to dobre, ale kým dýcha, vieme ho dať dokopy.

„Dokážeš ho stabilizovať?" spýtam sa Shanona, ktorý s malým váhaním prikývne.

„Dočasne."

„Bude to musieť stačiť," rozhodnem. „Pomôžem ostatným."

Shanon stiahne tvár od sústredenia a pomocou svojich chabých znalostí začne Daryla liečiť. Určite ho to vyčerpá viac ako normálneho liečiteľa, ale nie sme v situácii, aby sme si mohli dovoliť stratiť jedného z vodcov. A už tobôž nie Daryla.

Z trosiek sa Krotitelia už všade možne snažia vyťahovať svojich známych podľa toho, kde hrabú Reellovia. Niektorých zavalilo aj mimo hlavnej budovy a každý sa snaží zviechať zo zeme, aby mohol pomôcť tým, ktorí nie sú pri vedomí.

Obzerám sa, či si niekde nevšimnem Reella, ktorého by boli iní prehliadli, ale vidím len zopár mŕtvych, čo značí, že bolo niekoľko ľudí aj vo vnútri budovy. Doriti, jasné! Kopa Krotiteľov tam mala ubytovanie!

Skoro nadskočím, keď pocítim pohyb na nohe. Po lýtku ku mne lezie veľká chlpatá tarantula, ktorá stále sedávala na pleci Lorenza.

Pavúkov fakt nemusím, ale prekonám svoj prvotný popud striasť ho a zoberiem jeho chlpaté nohy na dlaň. „Kde je?" spýtam sa a obzerám sa naokolo.

Pavúk ako vycvičený pes zdvihne jednu z ôsmych nôh a nemotorne ukáže smerom k troskám. Nie, nie len k troskám. Ale priamo na blčiaci oheň, ktorí sa šíri. Doriti, kde je každý, kto ovláda vodu?!

Rozbehnem sa podľa pokynov tarantuly. Ovalí ma teplo a prázdnou rukou si chránim tvár pred neutíchajúcou zlobou, ktorá mohla prísť pokojne aj zo samotného pekla.

„Musíš ma navigovať," poviem pavúkovi a cítim sa fakt hlúpo, že neviem ani len jeho meno.

Pavúk zoskočí z mojej dlane akoby sa nič nedialo a začne nadpavúkovskou rýchlosťou kľučkovať medzi ruinami.

Snažím sa ho sledovať, ale dym mi štípe oči a tie sa chránia slzením. Za niekoľko sekúnd sa aj rozkašlem a teplo je také neznesiteľné, že si cez hlavu prevlečiem tričko a priložím si ho k ústam, aby som dokázal dýchať.

Neďaleko plameňov si všimnem čudne ohnutú vecičku, z ktorej sa vykľuje dlaň. Plamene ju chytili tak, až je celá čierna a takmer nerozoznateľná. A tarantula podíde priamo k nej a zúfalo sa začne otáčať.

Bohovia, Lorenzo bol na tom najhoršom možnom mieste a stále žije. Len dúfam, že nie je pri vedomí. Také muky si nezaslúži nikto.

Kľaknem si vedľa a snažím sa odhŕňať pláty. Niektoré aj horia, no horúčava akoby šla mimo mňa. Už takmer vôbec ju nedokážem vnímať, hoci ma plamene obkolesujú každou sekundou viac.

Nikdy som si nemyslel, že tarantuly dokážu vydávať zvuky, ale Lorenzov Reell vydá čosi, čo sa podobá na vzlyk. Otočím sa k nej, no to je už rozplesnutá a pohlcujú ju plamene. Zomrela kvôli horúčave? Alebo kvôli tomu, že naposledy vydýchol aj Lorenzo? Kurva!

Nemám čas nad tým meditovať. Skadiaľsi zaznie moje meno. Zúrivo sa začnem otáčať okolo seba a to Shanon na mňa máva ako o život. Tvorí sa okolo neho dav so všemožnými zraneniami. Trvá mi len sekundu, kým pochopím, že ho videli liečiť Daryla a teraz od neho chcú rovnaké služby. Kde v riti sú liečitelia?

Holý chrbát mi oblizne plameň. So syknutím odskočím čo najďalej. Presne v momente, kedy pristane aj druhá guľa. Podľa vzdialenosti a polohy padla rovno na Ošetrovňu. Náraz ma zhodí z nôh a takmer padnem rovno do plameňov.

Podarí sa mi odtackať o niekoľko metrov ďalej. Miesto, kde trčala Lorenzova ruka, už pohltili plamene a tie zhorené pahýle ani nevidno.

Doriti!

„Prepáč," zachripím a rozbehnem sa preč. Nemal by som šancu vyhrabať ho. Za žiadnych okolností. Oheň nie je práve vec, proti ktorej sa dá bojovať lúčmi.

Pred Shanonom vybudujem stenu svetla, aby sa k nemu nedostal zúfalý dav a myknutím hlavy mu naznačím, že Ošetrovňa skončila asi rovnako. S obrovskou skupinou Krotiteľov, ktorí dokázali liečiť.

Toto je rozhodne Luciferova práca. Nikto iný by nebol schopný podobného svinstva. No ak sa rozhodol zaútočiť, sme v kely. Z piatich sme len traja a sme úplne beznádejne stratení v situácii. A vlastne, náš počet sa zúžil na dvoch, lebo Kynsley je bohovia vedia kde a o tom, ako je na tom zvyšok Ostrova vieme len hádať. Môžeme predpokladať, že sa Lucifer rozhodol pre útok na centrum a teda je zvyšok Ostrova viac-menej v pohode, ale istí si nemôžeme byť ničím.

Pozriem sa na dav, ktorí sa snaží márne dostať k Shanonovi. Sú totálne nepríčetní. A nemáme tu pri zmysloch ani jedného vodcu, aby ich dal trocha do laty.

„STOP!" zakričím a aj mňa samého prekvapí akú silu nadobudne môj hlas. Asi som ho nevedomky zosilnil pomocou frekvencií.

Otočia sa ku mne nechápavé a naštvané tváre. Chvíľu som presvedčený o tom, že som si práve podpísal rozsudok smrti. Krotitelia ma neznášajú a idem im rozkazovať? Jajaj, Scott, väčšia debilina ti napadnúť nemohla?

„Počúvajte, nie je čas na hystériu!" pokračujem stále zosilneným hlasom keď sa na mňa nikto nevrhne. „Musíme spolupracovať. Ranených treba vytiahnuť spod trosiek a skupina musí ísť skontrolovať Ošetrovňu!" Rukou zašermujem na dymiaci stĺp o niekoľko metrov hlbšie v lese. „Tam najskôr nájdeme takých, ktorí dokážu liečiť. Musíme konať logicky a nepoddať sa panike!"

Ako keby som ja sám nepociťoval vzmáhajúcu sa hrôzu. Sme v riti. Totálne.

„Prečo rozkazuješ?!" skríkne dakto.

„Lebo to nemá kto robiť!" odseknem a mojim zvýšeným hlasom to znie skutočne hrozivo. „Ak nebudeme spolupracovať, prídeme o oveľa viac životov!"

Asi si uvedomia, že mám pravdu, pretože každý, kto dokáže chodiť, sa odstúpi do Shanona a pomaly začnú prikladať ruky k dielu. Niektorí ostanú tu a hľadajú medzi sutinami živých. Niektorí Reellovia sa stále snažia nájsť svojho Krotiteľa a slúžia ostatným ako kompas.

Väčšina sa rozbehne do Ošetrovne nájsť preživších a zrejme hlavne ošetrovateľov, ktorí by predstavovali pre zranených nádej. Ak je nebodaj po každom, zomrie aspoň polovica ranených. Aspoň podľa rozsahu úrazov, ktoré som dosiaľ videl.

Prebehnem k Shanonovi, ktorý si očividne vydýchol. „To bolo pôsobivé," prizná. „Kam ideme my?"

Už-už sa mu chystám odpovedať keď do mňa niečo – oprava, niekto – narazí. Zvalcuje ma na zem a ja si v duchu už pripravujem zoznam tých, ktorých by som rád videl na svojom pohrebe.

Lucifer sa určite rozhodol zaútočiť. Nabetón.

Lenže človek, ktorý leží na mne, neútočí. Otvorím oči, ktoré som od šoku zavrel a môj pohľad sa pretne so sivými okáľmi mladej dievčiny.

Shanon sa na ňu vrhne ako nejaký zápasník, dostane ju zo mňa, ale na jeho chrbát skočí divoká mačacia šelma. Chňapne po Shanonovom hrdle, no pomocou lúčov mu vyrobím náhubok.

Vyštverám sa aspoň na kolená a ďalším trikom vytvorím svetelný motúz. Pomocou neho uviažem ladného a zúrivého geparda k najbližšej halde trosiek. „Dík," vydýchne Shanon a nezlezie z mladej baby.

Tá má tvár strhanú a v očiach pohľad štvanej zvery. Nepôsobí nebezpečne, skôr prestrašene. Ešte nikdy som ju tu nevidel. A to som si istý, že vyše dvojmetrová ženská s kučeravými zlatými vlasmi by mojej pozornosti nebola ušla.

„Zlez z nej," prikážem Shanonovi a sám sa čudujem tomu, kde sa vo mne zrazu berie toľká autorita, aby som rozkazoval.

Ale Shanon bez protestov poslúchne a dokonca pomôže dievčaťu posadiť sa. Tá ma prepáli pohľadom. „Pusť Giraldyho!" skríkne podráždene.

„Až si budem istý, že nie si nepriateľ," vrátim jej pohľad a hoci sú jej búrkové kukadlá strašidelné, som si istý, že na moje dvojfarebné oči nemajú. „Kto si?"

„Celeste. Krotiteľka. Som na Ostrove?"

„Ak si Krotiteľka ako sa môžeš pýtať takú hovadinu?" nechápem. Nepochybujem o tom, že je Krotiteľka, pretože tento gepard je očividne jej Reell. Ale ako nemôže vedieť o Ostrove?

„Lebo som z Mesta, idiot!" zanadáva si na môj účet, no z jej odpovede nie som dvakrát múdrejší.

„Z akého mesta, prosím ťa?"

„Krotiteľského," odpovie namiesto mňa Shanon. „Potom ti to vysvetlím."

„No fajn," pripustím, pretože Shanonovi to očividne dáva zmysel a my nemáme čas na klábosenie. „A ak si z toho, ehm, Mesta, tak čo robíš tu?"

„Idem od Lucifera!"

Aha! Žeby predsa nepriateľ? Vyvráti to nasledujúcimi slovami: „Bola som uňho v klietke."

„Hm, to si ťa nepamätám," priznám. Lucifer mal nejakých zajatcov?

Ona mi očividne nerozumie. „Bola som tam tak deň."

„To veľa vysvetľuje," prikývnem.

„Mohli by ste si pohnúť?" požiada nás Shanon. Jasné!

„Ušla si?" prižmúrim oči. To mi pripadá dosť nepravdepodobné.

Prikývne. „Ale nie sama. S pomocou."

„Koho?"

„Larisy Tahanovej." Trvá mi len chvíľku, kým si to meno spojím so Zerovou kamarátkou Ris. Ako do toho celého vlastne zapadá ona?

Hneď ako si položím tú otázku, si aj sám odpoviem. Jasné. Bola nájomnou vrahyňou. Kolovali tie reči dosť dlho, no zdali sa, že nie sú pravdivé. Až kým zase nezmizla. A jej postava i vlasy sa dokonale hodia na tú vrahyňu, ktorá sa okolo Lucifera toľko obšmietala. Až na jeden detail – predtým nemala jazyk!

„Kto?" nechápe tentoraz Shanon.

„Potom objasním," poviem jeho smerom rovnako ako on predtým. „Pokračuj," kývnem na Celestiu či ako sa volá, pretože si uvedomím, že netuším na čo sa mám spýtať.

„Larisa mi povedala, aby som vám odovzdala nejaké informácie. Hoci som bola asi pomalá."

„Áno?" pobádam ju.

„Lucifer sa chystá na útok a hm, ten sa už očividne začal."

„Chystá sa zaútočiť aj on sám?" skočím jej do reči.

Pokrčí plecami. „Netuším. Ale povedala by som, že nie. No mám pocit, že niekto iný... niekto... chlap. V plášti."

„To nám veľmi nepomôže," podotknem.

Zvraští tvár v snahe spomenúť si. „Luk. Mal luk."

So Shanonom si naraz povzdychneme. No náš neslávne známy lukostrelec je ešte stále lepšou možnosťou než samotný Pán Zla. „A prečo sa ti Ris – teda Larisa – rozhodla pomôcť?"

„Ona..." hlas sa jej zatrasie. „Nie som si úplne istá. Asi si uvedomila svoje chyby. Ale povedala ešte niečo."

„Čo také?" tlačím ďalej na pílu. Nemám čas dať jej vydýchnuť. Sme uprostred konfrontácie s Luciferom, dopekla!

„Niečo o nejakej päťke. Vraj som súčasťou nejakej dôležitej päťky. Ale nechápem to."

So Shanonom si vymeníme jeden rýchly pohľad. A obaja naraz prikývneme. Jedna hádanka hovorila o niečom v zmysle, že sa vťahuje svet iných. Mohlo by ísť o to Mesto, ktoré tu splietajú? Asi hej.

„My to chápeme, Celestia."

„Celeste," opraví ma. „Pustíš už Giraldyho?"

„Nesmie zaútočiť na nikoho z nás," varujem ju.

„Len sa zľakol," háji ho, no zároveň aj prikývne.

Jedným švihnutím ruky prepustím jej Reella, ktorý sa jej bleskovo obtrie o trup. Bohovia, táto baba je fakt vysoká. „Musíme pomôcť ostatným," rozhodnem. „A zároveň sa pripraviť aj na lukostrelca."

„To ale nie je môj problém," zamieša sa do toho Celestia – teda Celeste.

„Jasné, že je!"

Pokrúti hlavou a vezme nohy na plecia. Jej nohy sa pohnú tak rýchlo, až je to fyzicky nemožné. Cítim ako sa rozptýlia lúče v jej okolí a stavím sa, že kým by som stihol od údivu zažmurkať, už by bola na druhom konci Ostrova.

Jej snahu však prekazí Shanon, ktorý ju schmatne za ruku. „Ostaň," poprosí ju a mňa prekvapí jeho vyrovnaný tón. „Nie sme nepriatelia. A potrebujeme pomoc."

Celeste si odfrkne spôsobom, ktorý mi nie je tak úplne neznámy. Podobne sa zvykla tváriť aj Kyn. Ju už zradil nie jeden priateľ.

„Pozri, toto musíme mať za sebou," pridám sa aj ja. „Dáme ti všetky odpovede, ktoré chceš. A ktoré máme aj my. Vieme čo je tá päťka a poviem ti, narazila si do tých správnych ľudí. Som Scott a toto je Shanon. Nie sú to práve priaznivé podmienky, ale ak mala Ris pravdu a skutočne si súčasťou päťky, tak ťa potrebujeme. Viac než si vieš predstaviť."

Prižmúri oči a Shanon, ktorý ju ešte stále drží za predlaktie, vypískne. „Dnes si zjedol nejaké huby, ktoré podporujú rečnícke schopnosti?"

Prevrátim nad ním očami. „Po rozhovore s Kyn by som zvládol asi všetko," objasním.

„Pustíš ma?" požiada Celeste Shanona a prepaľuje ho pohľadom.

„Najskôr odpovedz," poviem ja. „Ostaneš s nami? Nikde, aj keď to tak nevyzerá, nebudeš vo väčšom bezpečí ako s nami."

Zaváha. Potom prikývne na znak súhlasu. „Ak to prežijeme, dlžíte mi vysvetlenie."

„Samozrejme," prisvedčím skôr, než by si to rozmyslela. „Nevieš aký typ útoku plánuje Lucifer?"

Zavrtí hlavou. „Ja... robili nejaké kúzlo."

„Popíš ho Shanonovi," odporučím jej. „Je na to majster. Ja... idem pomáhať."

Obaja prikývnu a ja sa rozbehnem. Zastanem po niekoľkých sekundách, pretože sa z lesov naokolo z ničoho nič vynoria postavy. Samí bojovníci; ženy, muži s tými najrôznejšími zbraňami a určite majú aj kopu schopností. „Dofrasa!" zanadávam.

Ak sa dostaneme z tohto, zvládneme všetko. 

Ja viem, zase krásny koniec... :D
Ale s radosťou vám oznamuje, že Prízrak minulosti je dopísaný *fanfáry*. Ešte nás čakajú štyri kapitoly, ktoré pridám počas tohto a nasledujúceho týždňa :)