Kynsley

„Nevidím dôvod na to, aby si sa z toho snažila vykrútiť," pokrčí plecami Zoya. Po dlhom čase je zase u mňa v izbe a máme aspoň chvíľku na to, aby sme hodili reč. Ona si dobiehala stratené mesiace s Castorom, čo jej nemôžem mať za zlé a ja... No, ja som času na rozdávanie tiež príliš nemala.

„To, že ide oňho, je samotným dôvodom," namietnem a povzdychnem si.

„Ale sama si povedala, žeby ste si to mali urovnať. Aspoň troška. Aby ste po sebe neštekali a tak."

To je fakt. „Ale čo ak nás to len viac rozháda?"

„Potom ste stratené prípady," podotkne s úsmevom a pleskne Cupa, ktorý sa snaží roztrhať jej nohavice, po hlave. „Počuj, nemáte veľmi čo stratiť."

Rozvalím sa na posteli a upriem pohľad na strop. Na Ostrov sme sa vrátili na ďalšie ráno, hneď po tom incidente so šípom. Vtedy, keď som vyliečila Scotta, ostalo ticho. Sedeli sme na zemi hodiny a nič sa nezmenilo. Napokon sme sa zhodli na tom, že nebudeme riskovať, ale Scott má zrejme pravdu a lukostrelec nás chce len vystrašiť. Dohodli sme sa, že budeme obozretnejší a celú noc bol niekto na stráži, kým zvyšok spal na zemi. Dokázala som dokonca absorbovať pocit, že vedľa mňa leží Amin.

Na ďalšie ráno otvorila dvere len hotelová obsluha, ktorá akosi nechápala, že prečo spíme na zemi a my sme využili príležitosť otvorených dvier na to, aby sme sa zdekovali. Rýchlo sme si pobrali veci, utekali na recepciu a prvým taxíkom sme fujazdili na letisko. Dávali sme si pozor, ale po lukostrelcovi nebolo ani chýru ani slychu, tak sme sa bez problémov dostali až do New Yorku, kde na nás už čakala Camila.

Až na lietadle nám Scott povedal o podrobnostiach rozhovoru s Morim, keďže, ako sa ukázalo, so Shanonom sme nedopočuli všetky drobnosti. Shanon sa zamračil, keď Scott spomenul, že Ochranca duše je v Peru a práve on by mal vedieť kde presne. Nepovedal nič, čo je samo o sebe čudné, ale horšie bolo, keď sa len schúlil na sedadle a začal pochrapkávať.

Asi si to len potrebuje premyslieť, napadlo mi vtedy. No od toho momentu je akýsi rezervovaný a to mi na pokoji nepridáva. Rovnako ani to, že si ma po pristáti odchytil Scott a spýtal sa ma, či by sme mohli dokončiť rozhovor, ktorý sme včera večer začali.

„Kyn?" skúsi to Zoya.

„Neviem čo mám robiť," zamrmlem si skôr pre seba ako pre ňu. „Vtedy, v hotelovej izbe, som bola odhodlaná, lebo som vedela, že som to pokazila ja. Teraz už nemám motiváciu."

Na mojom vysvetlení sa zasmeje. „Takže chceš motiváciu, hej? Ja ti dám hneď niekoľko motivačných faktorov. Možno sa dozvieš veci, ktoré teraz nevieš. Možno pochopíš jeho konanie. Možno ho prestaneš neznášať a budete vedieť spolupracovať. A možno to bude celé nanič, ale hej, za pokus nič nedáš."

„Hahaha, Zoya," pretočím sa jej smerom a vyplazím na ňu jazyk. „S tou poslednou poznámkou si to zaklincovala."

„Myslím to vážne," apeluje, postaví sa a prisadne si ku mne. „Určite zase sedí na terase hlavnej budovy. Tak choď za ním a pokojne si to vydiskutujte."

Netuším ako ma napokon dostane von z izby, alebo prečo vlastne za ňou idem, keď sa poberie preč. No istotou je, že Scott skutočne sedí na terase, pri nohách mu spí Amin a on hľadí na slnko, ktoré sa dotýka vrcholkov stromov. V Luciferovej jaskyni si takýto pohľad asi neužil.

Z Turkmenistanu sme sa vrátili pred troma dňami a odvtedy sme sa veľmi nevideli. Každý si povedal, že potrebujeme kúsok pokoja a navyše, Lorenzo je výnimočne mimo Ostrova, čiže sa nekonala ešte ani porada ako ďalej. A Shanon zatiaľ neprišiel s odpoveďou na otázku: Kam ďalej?

„Veľa šťastia," šepne mi Zoya pri uchu a stratí sa rýchlo ako víchor.

Odkašlem si a až keď sa pozrie mojim smerom, sa pohnem k nemu. Vyzerá prekvapene, ale posunie sa na jeden koniec prútenej lavičky a vytvorí tak dosť miesta pre mňa. Aj s rezervou medzi nami.

„Čomu vďačím za tvoju návštevu?" spýta sa Scott, keď si pomaly sadnem a tiež sa pozriem na západ slnka. Nikde nie je krajší ako na Ostrove.

„Chcel si so mnou hovoriť, nie?" nadhodím.

„Odmietla si ma dosť prudko," podotkne, ale v jeho slovách počujem úsmev. Fajn, keď to na mňa vybalil, tak som sa troška nechala uniesť a na mieste som ho zvozila, že s ním nebudem tráviť viac času, než je nevyhnutné. Z jeho pohľadu mi bolo jasné, že sa nečuduje, ale neušlo mi, že ho to troška zamrzelo. A povedal mi len toľko, že ak by som si to rozmyslela, mám za ním prísť. Asi ani jeden z nás nečakal, že sa tak stane.

„Zaskočil si ma," hájim sa, „ale mal si pravdu. Mali by sme našu diskusiu dokončiť."

Prikývne, ale mlčí, preto začnem zase ja: „Ďakujem, že si ma strhol. Mňa by šíp možno trafil horšie a nemal by ma kto vyliečiť. Ako sa má tvoje plece?"

„Ostal len škrabanec," odvetí zamyslene.

„Prečo si skočil?" spýtam sa napokon. Škrie ma to od tej sekundy, čo mi to došlo.

Odkašle si. „Už som ti vysvetľoval, že lúče sú nesmierne komplexné. Proste som videl, cítil, ako sa ohýbajú a akú trajektóriu má tá strela. Nezasiahlo by ťa to do ramena ako mňa. Ale do krku, Kynsley. Konal som inštinktívne. Keby som mal čas premyslieť si to, vyslal by som k tebe len lúče, aby ťa rýchlejšie strhli na zem. Alebo aby odchýlili strelu. Ale v tom chaose som sa nimi sám nechal postrčiť. Lebo to bola tá prvotná myšlienka – nech som tam radšej ja."

Jeho slová mi vezmú vietor z plachiet. Mám voči nemu toľko výčitiek, toľko nezahojených rán. No on dokáže každým malým kúskom seba samého dať najavo, že je na našej strane a radšej by sa obetoval on, než by som mala zomrieť ja. Z jednej strany ma to upokojuje, že je skutočne s nami. Z tej druhej ma mrzí, kam sme sa až dostali. Nepriaznivé podmienky, ktoré nás dali dokopy a napokon odlúčili, sa stali nezahojiteľnou ranou na našom srdci. A na jej existenciu nikdy nezabudneme. Nemôžeme. Nedokážeme.

Roztrasene sa nadýchnem a pootočím sa k nemu. Zareaguje na môj pohyb a tiež sa na mňa pozrie, jeho oči sa lesknú dvoma rozličnými farbami. „Mier?" natiahnem k nemu ruku na znak zakopania vojnovej sekery.

Tvárou mu prejde hrejivý úsmev a jeho dlaň vpadne do mojej. „Mier."

•••••

O tri dni na to sa uskutoční porada s veliteľmi Ostrova. Zíde sa tam naša a aj ich trojica. Ja zreferujem našu cestu do Aškabatu, Shanon sa pochváli s ukradnutím auta a Scott nám prerozpráva jeho stretnutie Morim. Napokon sa každý z nás otočí k Shanonovi, ktorý by podľa Ochrancu smrti mal vedieť, kde sa nachádza Ochranca duše.

„Je niekde v Peru," zašomre Shanon. Táto téma mu očividne nie je príjemná, no keď som sa ho pýtala na dôvod jeho utiahnutosti, radšej sa zase stiahol. „Podľa Moriho je to miesto známe. Tak možno hlavné mesto?"

„To by napadlo každému," namietne Scott. „Mori nespomenul teba len tak pre nič za nič. V Peru kedysi žili Inkovia, nie? Aj tí mali nejakých bohov. Nenapadne ti nejaké miesto s nimi?"

Musím uznať, že Scott hľadá na dobrom mieste. Ak je o niečom Shanon informovaný oveľa lepšie ako každý z nás, tak je to mytológia.

„A čo tak hlavné mesto Inkov? Cuzco?" skúša to, ale vidím na ňom, že váha. Niečo nám nechce povedať a to nie je dobré.

„A čo nejaké chrámy? Alebo sväté miesto?" dobiedza Scott. Zrejme ani jemu neušlo, že niečo nie je v poriadku.

„Machu Picchu!" vyhŕknem zrazu.

Každý sa pozrie na mňa a väčšine dôjde na čo narážam. Zrejme najznámejšou pamiatkou v Peru je komplex zrúcaním medzi horami. Na to miesto boli vyhnaní pôvodní Inkovia a to miesto je známe aj tým, že sa tam nachádza nesmierne množstvo istého zvieraťa – lám. A práve lama je Reellom Shanona.

Shanon sa zamračí a nezdvihne pohľad zo svojich rúk. Nerozumiem jeho reakcii, jeho správaniu posledné dni. Myšlienka, žeby sme mali ísť do Peru, sa mu rozhodne nepáči už od samého začiatku. Ale až pri zmienke o Machu Picchu, dá najavo svoj nesúhlas: „Ja neviem. To nie je rovnako prvoplánové ako Lima?"

„Machu Picchu mi príde ako lepšia možnosť," namietne Daryl. „Alebo vieš o nejakom konkrétnom mieste v Lime?"

Shanon nenadšene pokrúti hlavou. Ešte som ho nevidela takého... uťahaného.

„Tak v čom je problém?" nechápe Camila.

„Proste..." Shanonovi očividne dochádzajú slová. A to je uňho taký nezvyk, že sa začínam skutočne báť. „Ja nemôžem ísť do Peru a tobôž nie na Machu Picchu."

Z jeho vyhlásenia ostaneme zmätení všetci, ale on ešte neskončil. „Ak tam pôjdete, tak dvaja. Ja ostávam tu."

S tými slovami sa zdvihne a vypáli von z miestnosti.

•••••

„Shanon!" dobehnem ho v lese, neďaleko za čistinkou. „Počkaj už!"

„Nie, Kyn!" skríkne naspäť a rozbehne sa.

Ale ja ho nemienim pustiť, natiahnem tiene, ktoré ho zdrapia za zápästia a pustia ho až keď som pri ňom a držím ho v šachu pohľadom. Stále leží na zemi, tam, kde ho moje tiene stiahli.

„Nefér," zašomre a odvráti pohľad.

„Tvoj postoj tiež," načrtnem dôvod môjho naháňania. „To ma fakt chceš pustiť do Peru osamote so Scottom? Veď sa zabijeme!"

Teraz mi príde vhod, že ešte nevie o tom, že sme medzi sebou uzavreli mier o niečo silnejší, než ten doterajší.

„Nezabijete. Ste len prehnane teatrálni, ale ak sa človek pozornejšie pozrie, zistí, že tomu druhému nedokážete ublížiť viac než ostrými slovami a fackami."

Prepálim ho vražedným pohľadom. „To nie je výhovorka, Shanon Lamasca!" obviním ho. „Prečo nemôžeš do Peru?"

Shanon to vzdá so slovami a pokúsi sa ujsť, ale zachytím ho tieňmi. On zapojí mágiu a podarí sa mu ubziknúť, ale len na niekoľko metrov. Moje ruky sa premenia na krídla, použijem ich na nabratie rýchlosti a miernej výšky. A následne mu dosadnem na chrbát ako kvočka na vajcia.

„Prestaň utekať," zavrčím a moje krídla sa vyparia. „Tak mi to nepovedz. Ale nevyvlečieš sa z toho. Ideš pekne ty a aj Huanako, medzi lamami sa mu bude páčiť."

„Nemôžeš ma nútiť, Kynsley!" vyhŕkne sa snaží sa vymotať spod môjho tela.

„Ale môžem. A ak to nepomôže, dám si ťa na vôdzku, Shanon. Neviem o čo ide, ale nevymotáš sa z toho, ak mi nedáš pádny dôvod."

Ešte chvíľu sa vrtí, ale následne jeho telo ochabne, tvár obráti do zeme a začne nadávať tak, ako som ho ešte v živote nepočula.

„Shanon?" skúsim to opatrne. Neviem o čo ide, nechcem mu ublížiť a ani ho postaviť do nevýhodnej pozície. Ale bez odpovede sa nepohneme. A bez dôvodu tu ostať nemôže.

„Pusť ma, Kynsley," požiada ma. „Prosím."

Jeho hlas sa trasie, takmer sa zlomí a ja si nemôžem pomôcť, prevrátim sa a zleziem z jeho chrbta. Bez slov sa stratí medzi stromami, zanechávajúc ma tam s mnohými nezodpovedanými otázkami. 

Vrátiť sa do zabehnutých koľají je trošilinku náročnejšie, než som dúfala, tak poprosím o strpenie :D
PS - čo si myslíte o správaní Shanona? :D