Kynsley

Ten vydesený pohľad hostí hotela je takmer vtipný. Asi nevidia často prichádzať do luxusnej haly trojicu deciek v sprievode takmer dospelého vlka. Keby som sa toho vlka nedesila i ja sama, určite by som sa aspoň uškrnula.

Reell je najčírejším zhmotnením duše Krotiteľa. A Amin je vlk. Ten vlk, ktorý sa vždy objavil ak sa u Scotta prejavili nejaké silné emócie. A ja fakt neviem čo si mám o tom myslieť. Mám sa ho báť? Alebo sa radšej tešiť, lebo ak nie je agresívny, tak je aj Scott pokojný? Neviem čo od tej dvojice čakať, no desím sa toho ešte viac, než som si ochotná priznať. Aj ten výstup vedľa Brány... Moje prehnané reakcie sú až smiešne.

Recepčná našťastie nemá žiadne otázky, čiže Camila sa činila. Neviem síce ako sa jej podarilo dosiahnuť, aby nás do jednej z najluxusnejších hotelov Aškabatu pustili aj s vlkom. Dodá len, že klietka, o ktorú sme žiadali, je už pripravená v apartmáne.

Nechápavo zvraštím obočie. Pohneme sa od recepčnej a s otázkou sa otočím na Shanona: „Aká klietka?"

„Pre Amina," odpovie Scott, ktorý ide za nami. „Aby si sa mohla pokojne vyspať." V jeho hlase nie je tá nevraživosť aká pri Bráne do Pekla. No tam sme vybuchli asi obaja.

„Ty si...?" Nedokážem tú otázku dokončiť. On dal pripraviť klietku pre svojho Reella kvôli... kvôli mne?

„Iba chcem predísť ďalšej hádke," podotkne, predbehne nás a ešte pred nami vpáli do apartmánu.

•••••

S hlbokým nádychom otvorím dvere vedúce do obývačky. Hneď mi do očí udrie veľká klietka, vedľa ktorej kľačí Scott a cez mreže hladká Amina.

Odkašlem si, aby som na seba upútala pozornosť a on sa stočí tak prudko, až skoro zabudne na ruku medzi mrežami. S tichými nadávkami ju vytiahne a už opatrnejšie sa otočí ku mne, tvárou v tvár.

„Potrebuješ niečo?" spýta sa opatrne.

Do toho, Kynsley Tammerová, to zvládneš! „Potrebujem sa porozprávať."

Prekvapene nadvihne obočie, no prikývne. „To by sa zišlo."

Nemôžeme sa k sebe správať takto, pretože skôr či neskôr to bude jedného z nás stáť život. A hoci mi ublížil, nechcem, aby o život prišiel kvôli tomu, že sme sa na seba nevedeli poriadne ani pozrieť.

Zavretá v izbe som nad tým dumala dlho, ale keď pred pätnástimi minútami prišiel Shanon s tým, že si odskočí do reštaurácie na prvom podlaží, rozhodla som sa. Teraz máme chvíľu pokoj a musíme si naše problémy vyriešiť ako dospelí ľudia.

Dnes ma zachránil. Alebo včera večer. A zrejme nie raz. Najskôr zachytil dýku, ktorej som sa nedokázala vyhnúť. Potom sa prihlásil na Moriho skúšku. Ak by som šla ja, alebo Shanon, celkom pravdepodobne by nás to zabilo.

Scott sa postaví od klietky a sadne si na gauč. Pohľadom mi naznačí, že si môžem prisadnúť, ale radšej si zvolím kreslo obďaleč. Prekrížim si ruky na hrudi a naberám odvahu na začiatok.

Scott ma predbehne: „Prepáč."

Zamračím sa. Niežeby sa nemal za čo ospravedlňovať, ale za čo konkrétne? „Čože?"

„Tam by Bráne som na teba vybehol. Nemám na to právo. Nie po tom všetkom."

Vezme mi svojimi slovami reč, ale nie nadlho. „Ja som si začala. Ale fajn. Ja len... dobre vieš, že sa Amina bojím. A navyše... Fajn, poviem to tak ako to je. Nesmierne ma vytáča, že je späť. Ja som Andre nevidela už rok. Je to nefér. Lebo ty si ten zlý, nie? A predsa tebe vrátia tvojho Reella?" Nekladiem si servítku pred ústa. Nedokážem to. Mal by o tom vedieť. A ak som sa už raz odhodlala na úprimný rozhovor, nech skutočne taký je.

Scott ma hypnotizuje ľadovo-vrelým pohľadom. Obe jeho oči sú tak známe a predsa tak neskutočne cudzie. „Je mi ľúto, že si prišla o Andre," povie potichu, „ale za to, že mi vrátili Amina, nemôžem."

„Viem, že konkrétne za toto nemôžeš," prisvedčím, opatrne vyberajúc slová, „no je toľko vecí, za ktoré áno. Ak by nebolo teba, ani by som o ňu neprišla."

Scott sklopí pohľad na vlastné topánky. „Viem, Kynsley."

„Mrzí ťa to vôbec?" spýtam sa ho na rovinu.

Strelí ku mne očami a bez zaváhania vysloví jednoduché, tiché áno. „Viac než čokoľvek," dodá ešte tichšie. „Možno sa to nezdá, ale ublížil som človeku, na ktorom mi skutočne záležalo."

Nedokážem odpovedať, ale on ešte neskončil: „Koľko si toho pamätáš? Z toho rituálu a z toho, čo bolo potom?"

„Nie veľa," priznám váhavo. „Prečo?"

„Pamätáš si, že som ťa zachytil, keď si padala do vriacej vody?"

Prekvapí ma. Zas a znova. „Pamätám si, že ma niekto zachytil. Neviem kto."

„Ja," hlesne. „Uvedomil som si, čo som urobil. Keď... keď som ťa spoznal, kúzlo Lucifera, ktoré ma držalo na jeho strane, začalo pomaly slabnúť. V ten deň, keď som ťa za ním zaviedol, mi trocha prečistil žalúdok. Zase raz ma mal vo svojej moci. To rozhodlo o tom, ako budem konať."

„Také čosi mi vysvetľoval aj Daryl," podotknem.

„Lebo jemu som musel všetko do detailov ozrejmiť, aby mi dal šancu, Kynsley."

„A nemáš pocit, žeby si to mal ozrejmiť aj mne? Alebo tú dýku? Ako si ju mohol vidieť, Scott? Bol si jej chrbtom."

Viditeľne sa zháči. V tom momente, uprostred púšte, som videla, že to rozhodilo aj jeho, no on, na rozdiel odo mňa, vie o čo ide. „Ja... neviem presne."

„Nemohol by si byť úprimný, Scott? Aspoň teraz? Keď ťa už nemá v moci Lucifer?"

„Mohol by som," ale viac k tomu nedodá.

Neveriaco si odfrknem a pokrútim hlavou. „Vieš čo..?"

Nestihnem svoju myšlienku dokončiť, lebo Amin v klietke zakňučí, prikrčí sa a začne si labkami ohmatávať uši. Pôsobí, akoby sa chcel skryť. „Čo mu je?" zmením svoju otázku.

„Neviem," zašomre Scott a prejde ku klietke. Amin sa už úplne utiahol do rohu. Pôsobí ako malá guča srsti, vydávajúca zúbožené zvuky.

Scott otvorí celú prednú časť klietky a vlezie k nemu. Privrie po sebe, aby si bol istý... Čím vlastne? Že nezačnem panikáriť ak náhodou vybehne?

Pomaly podídem ku klietke, s pohľadom na vystrašenom vlkovi. Nepôsobí ako ten zúrivý a desivý vlk, ktorý ma kedysi chcel zabiť. „Je mu niečo?"

Scottom mykne, keď začuje môj hlas blízko seba. „Nemyslím," odvetí po chvíli. „Vyzerá, akoby sa bál."

„Čoho akože? Veď tu nič nie je. A keď prežil so mnou v jednom aute, asi nemá taký strach zo mňa."

Scott pokrúti hlavou. Nie som si istá, ako si jeho reakciu mám vysvetliť. Všetky moje myšlienkové operácie preruší rozbité sklo.

Okno na susednej stene sa rozletí na milión kúskov. Inštinktívne sa hodím o zem. Všimnem si, že aj Scott sa v klietke prikrčí najviac ako to dokáže.

Vrhnem pohľad na okno, z ktorého ostala len diera. No nevidím na zemi nič, čoby mohlo tú škodu spôsobiť. Ešte chvíľu ostanem na zemi, potom sa pomaličky pohnem smerom k oknu, stále prikrčená. Nemám záujem robiť zo seba terč.

„Kynsley," sykne Scott, ale odmávnem ho. Nepriblížim sa k oknu, pod ním je to samý úlomok. No medzi nimi niet ničoho, čo by mohlo okno rozraziť.

Akási podvedomá myšlienka ma prinúti otočiť sa a pozrieť sa na stenu oproti. Tam, presne oproti oknu, kde je zarámovaná maľba hnedého koňa. Z hlavy majestátneho tátoša trčí šíp s pestrofarebnými pierkami na konci.