Scott

„Ako?" Prekríži si ruky na hrudi posiatej striebrom. Vyzerá, akoby sa vykúpal v jazierku plnom trblietok.

„Netuším," zopakujem a po jeho príklade si preložím ruky.

„Nezahráva sa so mnou, chlapče!" namieri na mňa pokrútený ukazovák. „Povedal som ti, aby si ju dorazil!"

„A ja som povedal, že Kynsley Tammerová je nevyspytateľná!" zavrčím. „Povedali ste, že ju tá samotná energia zabije."

„Ale prežila!" štekne a vstane. Musí sa okamžite oprieť o svoju palicu, aby ho udržali nohy. Jeho regenerácia je v plnom prúde, ale ani po roku nie je dokonalý. Končatiny má ešte stále slabé, hlavne nohy. Ale aj ruky má pokrútené, akoby trpel reumou. Nech už Kynsley Tammerová vložila do svojho kriku akúkoľvek silu, nebolo ňou správne zaobchádzané.

„Vieš, že prežila," pokračuje nasrdene a urobí prvý krok. Kníše sa ako starý strom vo vetre. „Ty si ju zachytil, ty si vyhlásil, že ešte dýcha. A dostal si rozkaz zabiť ju!"

„Zhodil som ju z útesu!" bránim sa a rozhodím rukami. „Ten pád nemala prežiť ani v najlepšej kondícii, nieto polomŕtva."

Duša temna si odfrkne. „Netlač mi do hlavy kaleráby, chlapče! Mal si ju prebodnúť, odrezať hlavu..."

„Tak ako ste to urobili Zerovi?" nadvihnem obočie. Tomu, že to skutočne urobil, ešte nechcem veriť ani teraz. Zero nikdy nebol mojim kamarátom, ale on prikázal odrezať jeho hlavu, akoby bol obyčajnou vecou bez duše. Krotiteľ by mal najlepšie vedieť, akú cenu má život. Nemal by ním zaobchádzať ako... no, ako s odpadom. Ale Lucifer sa už zopár ráz prejavil. Nemal by ma prekvapovať. A predsa sa to stále a dookola deje.

„Tak ako som to urobil Zerovi!" vyštekne. „A neštvi ma, lebo dopadneš rovnako!"

„To neurobíte. Nie preto ste si ma roky pripravovali..."

„Pripravoval som ťa na to, aby si mi pomohol povstať!" odfrkne si. „Čo si totálne pobabral a nebyť Tammerovej, ešte stále by som sa tu vznášal ako kúdol dymu. Odvtedy nie si ničím viac ako ostatní!"

„Tak preto ste poverili mňa, najväčšieho outsidera, aby sa dostal do jej blízkosti? Preto som ju mal zabiť ja?" spýtam sa s nadvihnutým obočím, hoci dobre viem, čo odpovie. Za posledný týždeň, odkedy sa oficiálne prevalilo, že Kynsley žije, sa s ním hádam každý podvečer. Čuduj sa svete, ešte sa ma nerozhodol zabiť.

„Aby bol z teba aspoň nejaký úžitok!" zvolá a rozhodil by rukami, ak by sa nemusel opierať o paličku. Nebyť jeho aury, pôsobil by ako obyčajný nevládny kripel. Aj vládca zla môže klesnúť pekne hlboko. A nemyslím do Pekla.

„Tak úžitok," zašomrem popod nos. „Mohli ste si z nej radšej urobiť sluhu ako z toľkých ľudí."

„To nie je také účinné," podotkne nasršene a prekrivká vedľa mňa. „Dušu tvorí celá bytosť človeka, vrátane jeho mysle. Ak sa manipuluje mysľou Krotiteľa, príde o časť sily a už zďaleka nebude taký mocný ako predtým. Preto ak niekoho prinútim, aby sa ku mne pridal, zoslabne. Na druhej strane, ak sa niekto pridá dobrovoľne, jeho sila vzrastie. Jednoduchá matematika."

„Odkiaľ ste si s tým taký istý?" spýtam sa zamračene.

„Ty si sa fakt nič nenaučil," zahundre nespokojne a vyšinie sa dverami v skale. Držím sa tesne za ním.

V jaskyni ako prízraky behajú Luciferovi prívrženci s rúchami na tvárach. Utajujú svoju identitu jeden pred druhým, predo mnou a možno dokonca aj pred Luciferom. Len ja a on chodíme bez masky, lebo aj tak všetci vedia, kto sme.

„Videl si, koľkých som za tie roky manipuloval. Myslím, že s ovládaním mysle iných mám bohaté skúsenosti."

„Takže preto ste chceli, aby som Kynsley nahovoril, aby nám pomohla dobrovoľne," nadviažem. „To by jej silu ešte znásobilo a mohli sme sa vyhnúť... hm, tomuto." Zašermujem rukou na jeho ruky a nohy.

Prepáli ma pohľadom takým zlostným, až mi začnú tlieť nohavice. „V konečnom dôsledku," pripustí s vrčaním. „Ale jej sila by stačila aj tak, ak by kúzlo bola dokončila. Takto len uvoľnila energiu a ostatní s ňou nevedeli patrične zaobchádzať." S nechuťou si premeria svojich prívržencov, ktorí by si zaňho aj krky polámali a ochotne by sa postavili popod čepeľ meča, ktorý zoťal hlavu Zerovi, ak by mu to pomohlo. Ťažko povedať, či sa to ešte dá nazvať oddanosťou, alebo je to už hlúposť.

„Ani tak nechápem, ako môže byť taká silná," zašomrem popod nos a zadívam sa na dvojicu prisluhovačov, ako zapaľujú sviečky v jaskyni. Ktovie prečo sa Lucifer stále chce sťahovať do jaskýň. Žeby nejaký post-mortem šok?

Lucifer je už kúsok predo mnou, no aj tak sa otočí a zabodne do mňa pohľad. „Tak silná, áno? Nevieš čo je to skutočná sila, Scott. Preto – a jedine preto – ju považuješ za takú silnú."

„Aj vy ju považujete za mocnú," podotknem a ledabolo sa vyhnem letiacej sviečke, ktorú po mne šmarí len silou mysle. Niekoľko prisluhovačov šokovane ustrnie v práci a ostanú na nás civieť. Ich jeho správanie ešte straší, ale ja som si zvykol. Koľkokrát ma takmer podpálil a potopil, kým ma učil? Či sa mu to páči, alebo nie, naučil som sa ako reaguje na aké podnety. Spoznal som samotné zlo.

„Grrch," vyjde z neho a nohy sa mu roztrasú. „Neštvi ma. Lebo lusknem a bude po tebe."

Okato si premeriam jeho chyby. Vykrútené prsty, ohnuté ruky a roztasené nohy. „Možno tak o mesiac, keď sa dáte plne dokopy," skonštatujem a natiahnem ruku.

Svetelnú clonu pretiahnem cez celú jeho postavu a odraz lúčov sa zmení. Jeho postava nadobudne riadny tvar. Taký, aký bude mať, keď sa zotaví úplne. Silné a atletické telo, sršiace silou. Také, aké sa nedá reálne zastaviť obyčajným abrakadabra.

Ostatní zrejme nepochopia, že ide len o ilúziu a nadšene sa vrhnú na kolená, mrmlúc si čosi ako: „Konečne, ste zase úplný!" Len niektorí ostanú rozpačito stáť na mieste.

Lucifer zavrčí a mávne rukou. Moje kúzlo sa rozplynie, hoci ak by som sa veľmi snažil, nejakú chvíľu by som ho ešte udržal. Namiesto toho však presmerujem svoju silu a zapálim všetky sviečky v miestnosti. Je to také jednoduché, až je to smiešne.

„Nechvastaj sa," ohrnie nosom Lucifer. Premeria si ostatných. „A vy do práce, banda nepodarená!"

Duša zla sa prešuchce cez miestnosť, jeho palica klopká o zem v úplnom tichu a každý ako v tranze čaká na to, až vyjde dierou v stene na druhej strane miestnosti. Keď tak konečne učiní, miestnosť si zborovo vydýchne a každý sa vráti k svojej činnosti.

No ja ostanem postávať uprostred ako taký tĺk. Toto, že má byť duch zla? Jeho správanie akosi nekorešponduje s tou nekonečnou nenávisťou, ktorou dal stať Zera.

Zozadu ku mne pristúpi jeden prívrženec. Ženská ruka pristane na mojom pleci a s jemným dotykom prejde až na môj krk. „To bolo pôsobivé," zapradie.

Schmatnem jej zápästie a prudko ju od seba odsotím. „Rob, čo ti bolo povedané. A mňa nechaj na pokoji."

Well, myslím, že jeho pohľad nikto nečakal :D až na nejakú tú zasvätenú dušu :D Čo myslíte? :D