XXXVI. Búrlivé reakcie hlúpeho pléna
Zoya si zavesí ruku okolo mojich ramien a privinie si ma k sebe. „Po tom útoku hlinenými rukami sa hovorilo všeličo," začne. „A robilo mi dosť problém, že ktorej šialenej verzii mám veriť. Nechceš mi to vysvetliť?"
„Čo si napríklad počula?"
„No, bolo to rôzne. A skôr, než si zmyslíš, nebolo všetko negatívne. Lenore hovorila o tom, že si ju zachránila zložitou mágiou čiernej duše a zničila si tak kopu rúk. A že si nakoniec použila niečo, čo nikdy nevidela, ale bojí sa, že ťa to zabilo. A... no, tam sme pri hrdinských činoch skončili," zaškľabí sa kyslo. „Sonya, tá blondínka, ktorá ma chytila, sa mi snažila nahovoriť, že s s čiernym oštepom skoro prepichla jej sestru a nakoniec si na celý Ostrov zoslala kliatbu. Preto si sa nakoniec tak rýchlo vyparila aj so svojim kumpánom Scottom, ktorý v tom očividne ide s tebou."
„No počkať," zarazím ju. „Prečo obviňuje aj Scotta?" Vojdeme do jedálne, ktorá zíva prázdnotou a sadneme si za náš zvyčajný stôl. Nebola som tu asi týždeň, ale premkne ma pocit, akoby som sa práve vrátila domov.
Zoya pokrčí plecami. „Najskôr som si myslela, že to bolo proste preto, lebo ste sa objavili spolu a aj ste naraz zmizli. Ale potom som sa začala pýtať."
Teatrálne sa odmlčí, až kým na ňu nezazriem a nekopnem ju popod stôl.
„Scott tu mnohým leží v žalúdku," začne. „Niektorí tvrdia, že ho proste nemajú radi, lebo sa do ničoho nezapája, vždy je sám a tak. Ďalšia skupina to posúva na level, že mu nerozumejú. Je taký silný, mohol by byť obľúbený ako Daryl, no on je vraj radšej zadebnený. Neviem, čo na tom pravdy."
Všetko, preblysne mi mysľou a pohľadom jej naznačím, aby pokračovala.
Odkašle si. „Iní sa ho boja. Vraj má veľmi čudnú moc, niečo so svetlom a je to proste desivé. Niekto mu to závidí. V každom prípade, nie je obľúbený."
„To som vedela aj bez teba," podotknem.
„Ale ja toho véľmi véľa, neviém," zatiahne so samými dlhými éčkami. „Takže by si mohla byť taká dobrá a vysvetliť mi to?"
Už len preto, lebo bola ochotná postaviť sa za mňa pred všetkými ostatnými si zaslúži, aby som jej všetko a bez obalu povedala osobne. Prikývnem. „V ten večer, keď bola búrka, ma trafil konár. Odpadla som a našiel ma Scott. Zobral si ma k sebe." Po pokožke mi pri spomienke na tú noc prebehnú zimomriavky. On ostal v mokrom, kým mňa sa snažil udržať v suchom. Bola som mu prednejšia.
Preglgnem. „Potom sme sa pobrali k hlavnej budove. A tam bolo všetko mokré, prehnala sa stade tá víchrica, či čo to bolo. Lenore nám povedala, že niektorí Krotitelia zmizli. A potom sa objavili ruky."
Celý obraz sa mi prehrá v hlave ako dokonalá a čistá nahrávka. Akoby mi to celé boli vpálili na sietnicu. „Scott bojoval tými svojimi lúčmi, ale ich neubúdalo. Jedna ruka napadla Lenore a tej sa nepodarilo ubrániť. Tak som si povedala, že to nesmiem nechať tak. Vytvorila som pomocou tieňov oštep, či čo to malo byť. A začala som bojovať."
Pohrúžim sa do spomienok na tie chvíle a slová o tom sa mi sypú z úst ako suchý piesok. Zaváham len pred koncom. „A keď som sa rozhliadla, videla som, že nemáme šancu. Nikto nám neprišiel na pomoc, ale ich bolo stále viac. Nám ubúdali sily, oni s tým boli naopak. A... cítila som bezmocnosť. Strach. Hnev. A razom mi napadlo, že s tým niečo dokážem urobiť. Vypla som mozog a všetko som robila inštinktívne. Podľa Daryla taká mágia ani neexistuje. A... využila som pritom striebornú dušu."
Dám Zoyi zopár minút na to, aby ten príbeh strávila. Potom pokračujem: „Scott ma chytil, lebo som padala. A zobral ma k sebe, lebo sa bál, že to dav priveľmi rozbúrilo. Bola som mimo, úplne ma to položilo. Daryl tvrdí, že ma toľká energia mohla aj zabiť. Ale teraz sme si to už prebrali. Camila na večeri oznámi ostatným Krotiteľom, že som ako oni a nemajú sa čoho báť. Ak sa mi budú vyhrážať, alebo ma ohrozovať, tak budú potrestaní a vyhostení z Ostrova. Vraj podobné opatrenie použili už aj predtým."
„A je to naozaj tak? Si skutočne obyčajná?"
„Neviem. Podľa Daryla nie. To ti potom vysvetlím."
„Prečo až potom?"
„Lebo sama neviem, či chápem správne. Ešte sa na to musím niekoho spýtať."
Zoya pomaly prikývne.
Preskenujem jej pohľad, postoj. Všetko, čo sa mohlo po odznení mojich slov zmeniť. Práve teraz by mohla urobiť hocičo. Mohla by ma zabiť. Mohla by ma objať. Ale ostane sedieť a poškrabe Cupa medzi ušami.
„A čo Scott?" náročky zmení tému. „Je skutočne taký, ako ho opisujú? Lebo ako hej, stretla som sa s ním už aj ja. Aj sme spolu hovorili, keď sa razom objavil pri tebe. Ale nepovedala by som, že o ňom niečo viem."
„Nie som si istá, či o ňom viem oveľa viac ako ty," pripustím nakoniec.
•••••
Castor sa s veľkým buchotom posadí na voľnú stoličku pri našom stole a následne ma potľapká po hlave ako slušného psíka. Zoyu to rozosmeje, možno až príliš, ale ja sa len uškrniem.
„Dievča, dievča," pokrúti Castor hlavou a vystrie si nohy, zatarasiac tak cestu nejakej ženskej, ktorá do mňa zabodne oči.
Nevšímaj si to, pripomeniem si v duchu. No nepomôže to. Odvrátim od nej pohľad.
„Čo by si rád?" spýtam sa ho.
„Stále sa odstaneš do malérov," zazubí sa Castor a prehrabne si biele vlasy. „Raz za čas by si sa mohla držať v úzadí, nemyslíš?"
Ak by to povedal niekto iný, urazila by som sa. Ale nie ak to vysloví môj bielovlasý kamarát. „Strč sa," vyplazím naňho jazyk. „Najlepšie späť do kuchyne."
Castor prevráti očami a vyškriabe sa na nohy. Žmurkne na Zoyu, mne venuje podráždeno-pobavený pohľad a zmizne v dave.
Obrátim sa na Zoyu. „Čo vy dvaja riešite?"
„Nič," zamietne Zoya rýchlo. „Len mi robil spoločnosť celý týždeň, čo si kempovala u Scotta." Pri vyslovení jeho mena kývne hlavou.
Otočím sa a uvidím spomínaného, ktorý kráča cez dav v jedálni. Zjavne priamo k nám, no pohľad sa mu otáča v celej miestnosti.
Odvrátim od neho zrak. „Nevidela si Andre?" spýtam sa Zoye otázku, ktorá ma ťaží už dosť dlho.
„Ale hej," prikývne zadumane a odhryzne si z koláča. „Každú noc spala na izbe. Ale nemám ani poňatia, kde sa túlala počas dní. Myslela som si, že bola s tebou."
Pokrútim hlavou. Už som ju nevidela niekoľko dní.
Scott sa dostane až k nášmu stolu a strohým odkašľaním upúta moju pozornosť. Naše pohľady sa stretnú len na krátky moment, lebo hneď sa zahľadí na jednu z prázdnych stoličiek. „Budem prekážať?"
„Ale kdeže," odpovie okamžite Zoya, hoci aj jej musí byť jasné, že sa to pýtal predovšetkým mňa. Krátko pokrútim hlavou.
Scott sa posadí na stoličku, nechávajúc medzi nami priestor pre jedného človeka. Vybaví sa mi predošlé ráno, kedy sme raňajkovali na jeho posteli a kolená sa nám letmo dotýkali. Potlačím tú myšlienku a zahľadím sa na maličké pódium, kde vystúpi Camila.
Hlasno si odkašle, čím dokonalo upúta pohľad každého v jedálni. Mám pocit, že dokonca zastanú aj Reellovia od vedľa.
„Ďakujem," podotkne Camila. „Vopred chcem oznámiť, že toto berte smrteľne vážne. A ak tu niekto náhodou nie je, to ho neospravedlňuje." Prejde očami po dave, vyvolá pocit, že na každej tvári istý čas zotrvá.
„Zrejme ste sa už dopočuli o istých znepokojivých udalostiach, ktoré sa stali v priebehu posledných dní. Príčinu zatiaľ nepoznáme."
Ozve sa hundranie a šomranie, niekto dokonca vykríkne. „Upokojte sa!" zahriakne ich Camila. „Ste Krotitelia a naša budúcnosť. Nie obyčajní chudáci, ktorí sa preľakajú od silnejšieho vetra."
Ešte chvíľu počká a pokračuje: „Ako som vravela, príčina zatiaľ nie je istá, hoci sa vynorili domnienky, že za tým stojí jeden nováčik. Presnejšie Kynsley Tammerová."
Moje meno vyvolá ďalšie kolo rozruchu. Tentoraz očividne s nahnevaným podtónom a Scott mi venuje krátky pohľad.
Camila počká, až miestnosť stíchne pod jej prísnym pohľadom. „Toto však nebolo potvrdené. Kynsley mi povedala svoju stranu príbehu a ja verím v to, že je v celom nevinne. Musíme si však priznať, že nie je obyčajná. Ako sa medzi vami určite stihlo rozšíriť, má viac farieb duše a jednou z nich je strieborná."
Ľudia, ktorí o tom doteraz nepočuli, prestrašene zhíknu a vidličky im popadajú spomedzi prstov. Zatnem päste popod stolom.
„Nič to však neznamená," preruší Camila hukot davu. „Nie, pokým sa to nepotvrdí, alebo nedostaneme priame upozornenie od našich Ochrancov, či Vládcov. Preto musíte brať Kynsley Tammerovú ako obyčajnú Krotiteľku, pokým nenariadim inak. Ak jej týmto ublížite – slovom či činom – nerátajúc tretiu fázu, kde každému pôjde o život, bude vašim trestom vyhostenie z Ostrova. Na dobu neurčitú."
Tentoraz však onemie i posledný krákajúci papagáj od Reellov.
Scott mi po stole posunie popísaný papierik.
Naposledy sa takto opatrili pred rokmi, keď šlo o mňa. Predtým sa to nikdy nestalo. Si v ohrození, Kyn. Budú veriť, že si zlá, že ich chceš zničiť. Drž oči na stopkách. Vždy a všade.
Papierik zovriem v dlani tak kŕčovo, až mi napadne, že ak by to bol pohár, dávno by som ho polámala na kúsky.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top