XXXIX. Miniatúrny sloníček
Čas skutočne beží ako voda. Týždeň, ktorí nás oddeľoval od tretej fázy sa v podstate vyparil. Prešiel deň, dva a aj tri, až nakoniec ostali posledné hodiny. A teraz už všetci nováčikovia čakáme aj so svojimi spojencami a ich Reellmi. Naša štvorica nepúta pozornosť len kvôli mne a Scottovi, hoci nás očividne každý nenávidí. Najväčším elementom nášho tímu je Castorova slonica, Baie, ktorá bezmála dosahuje tri metre. Nehovoriac o tom, že je totálne pojašená, tak svojho pána udiera po hlave veľkým chobotom.
Asi ma nemalo prekvapiť, keď Zoya vyrukovala s tým, že jej ochrancu bude predstavovať Castor. Kým som bola mimo, očividne sa tí dvaja stihli dosť skamarátiť. V každom prípade, uľavilo sa mi. Viem, že Castor je mojim kamarátom a nikdy by mi nechcel zle. Nebude od neho hroziť vôbec nič.
Ako sa počas týždňa ukázalo, starších Krotiteľov sa vyparilo toľko, až mladším neostalo na výber, museli brať každého, kto sa im dostal pod ruky. Preto sa Zero – i navzdory jeho apatii voči bojovaniu – stal ochrancom Hope, nízkej červenovlásky, ktorá ovláda oheň. Do ich tímu rovnako patrí aj Ris a jej mladšia spoločníčka Sicília, ktorá ovláda vzduch podobne ako Zoya.
Celkovo vzniklo niekoľko desiatok tímov a zopár z nich vyzerá nanajvýš desivo. Napriek tomu je naša skupinka určite najväčším pútačom pozornosti. No sme dosť čudná banda.
Chlap, ktorý ovláda lúče slnka, vyzbrojený zakrivenou dýkou a kocúrom, ktorý sa mu krúti okolo nôh. Ďalší chlap s lukom na pleci, ktorého trieska po hlave zjavne najväčší Reell celého Ostrova. Potom baba, okolo ktorej víri vzduch, vyzbrojená dlhým mečom a nožom, pričom jej na nohy skáče krpatý vĺčik. A potom ja, taktiež baba, ktorej na pleci sedí obrovská vrana a za opaskom má nôž, hoci si hocikedy vie vyčarovať krásny meč. A ktovie čo všetko ešte.
Uplynulý týždeň som strávila so Scottom, ktorý sa mi snažil pomôcť nájsť iné farby duše. Okrem fialovej, oranžovej, červenej, čiernej a striebornej sme prišli na to, že sme v podstate ešte stále na jednom mieste, lebo sme na žiadne nové farby neprišli. No ktohovie? Možno ďalšie ani nemám.
Hurhaj pred hlavou budovou konečne zmĺkne keď pred nás vystúpi Camila s Darylom a Lorenzom. Ich inštrukcie už ani nepočúvam. Za posledný týždeň mi Daryl všetko ohľadne tretej fázy tlačil do mozgu asi tisíckrát.
V tretej fáze je dovolené zabíjať. Najväčším nepriateľom je i napriek tomu Ostrov, ktorý sa posnaží nových Krotiteľov preveriť. Postaví nám do cesty všetko možné a nemožné. A podľa Daryla tento rok vyrukuje s niečím skutočne nebezpečným.
Spamätám sa až keď mi Andre zakráka do ucha. Krotitelia sa pomaly trúsia preč. „Dávala si vôbec pozor?" spýta sa Scott len tak mimochodom.
„Ani nie," pripustím. „Ale nič sa neboj, viem čo je naša úloha."
Každý tím dostal nejaký znak, ktorý sa snaží konkrétny tím vystihnúť. Nám pridelili siluetu vyjúceho vlka na fialovom pozadí. Keďže ani jeden z nás nemôže pochybovať o tom, že sme dosť tajomná skupina a až dvaja máme za Reella vlka. Hoci Andre je ním len čiastočne. No ide o to, že tie znaky nás budú sprevádzať počas tretej fázy cez celý Ostrov. Musíme ich hľadať a získať. Každý jeden z nich bude znamenať úspešné zdolanie istého stupňa tretej fázy a straší Krotitelia, i vodcovia nášho sveta, podľa toho určia, čo sa z nás môže stať v budúcnosti. To všetko ale za predpokladu, že prežijeme.
Zabíjanie našich súperov je dovolené, no stáva sa to len zriedka. Napriek tomu Daryl nepochybuje o tom, že tento rok potečie krv rukou Krotiteľov. Veľmi povzbudivé.
Prvá úloha nie je tajná ani prekvapivá. Tretia fáza trvá občas aj dva-tri mesiace, počas ktorých sa nemôžeme vrátiť do hlavnej budovy. Preto je prvou úlohou nájdenie prístreška, ktoré si pre nás Ostrov pripravil. Krotitelia, ktorí zlyhajú už vtedy, sa s najväčšou pravdepodobnosťou konca nedožijú. No stať sa môže všeličo.
„Nič v zlom, ale s tým slonom budeme priťahovať všetku pozornosť na Ostrove," podotkne Scott a skepticky si premeria Baie.
„Je mi to úplne jasné," prikývne Castor. „To je prvý dôvod prečo som ešte nikomu nikdy nerobil spoločnosť v tretej fáze."
„A čo je ďalší?" zaujímam sa.
„Nie som bojovník. Jasné, strieľať z luku viem a troška aj šermovať, ale nie je to práve výhra. No na vaše šťastie, a aj moje, poznám celkom užitočné kúzlo. Alebo aspoň správneho človeka."
„A to znamená?" spýta sa Scott, ešte stále nie nadšene z toho, že má za sebou obrovského slona.
„Najskôr by sme sa mohli stratiť z dohľadu našich súperov, nemyslíš? Prekvapenie je silná karta."
Scott sa zachmúri, akoby bola v tých slovách nevyslovená urážka. No potom sa spoločne vyberieme do lesa z ihličnanov a po niekoľkých metroch a niekoľkých vyvalených stromoch, Baie s Castorom zastanú.
Andre mi zletí z pleca a premení sa na vlka. Zvedavo nakloní hlavu, keď si Castor siahne do vrecka a vyloví z neho kameň na šnúre s nejakým vyrezaným symbolom.
„Čo je to?"
„Suvenír od Camili," odvetí ponad plece a v rovnakú chvíľu pochopím, čo sa bude diať.
Castor pohladká Baie po chobote a následne jej zavesí na chobot kameň. Baie pohltí zelenkastý dym a obrovský slon sa začne zmršťovať. Deje sa to až do chvíle, kým sa z nej nestane miniatúrny sloník, určite nie vyšší ako moja prerastená vlčica. Kameň so symbolom jej razom visí dole z krku a ona veselo potrasie i tak veľkou hlavou.
Zoya vypískne a podíde k sloníkovi. Potľapká Baie po hlave. „Vyzerá ako mláďa."
„Je to zmenšovacie kúzlo," vysvetlí Castor. „Vložila ho do kameňa Camila, aby som sa vedel s Baie pohybovať po Ostrove bez toho, aby sme za sebou nechali spúšť. Mám ho už dávno."
„Ako dlho to vydrží?"
„Pokým jej nedám dole prívesok. Takže by nemal byť problém s tým, že sa snažíme byť nenápadní a ona razom zase vyrastie."
Scott sa obzrie okolo seba. „Má niekto predstavu kadiaľ pôjdeme?"
„Odkiaľ vlastne budeme vedieť kadiaľ stále ísť?" nadhodí Zoya, pričom sa naša skupinka neisto vyberie dopredu.
„Daryl tvrdil, že nás budú v tomto smere viesť naši Reellovia," podotknem. Ale ani jeden z našich kamošov sa žiadnym smerom nevyberie. Len idú pekne popri nás, no netvária sa príliš zaujato.
Zoya si ich rovnako pochybovačne premeria. „Nevyzerajú práve zapálene pre vec," skonštatuje.
„Nemôžete čakať, že vás budú vodiť na vôdzke," prevráti Scott očami. Neviem presne čo mu je, ale očividne nie je vo svojej koži. Akoby čakal problémy. „Sami musíte prísť na to ako čítať ich pohyby. Alebo si nájsť tie miesta osobne. Ak by to bolo ľahké, nebola by to výzva."
„Som rád, že to hovoríš," ozve sa hlas skadiaľsi.
Scott zavrčí. „Tento si zase nedal na čas." Otočí sa chrbtom k nám a keď nasledujem jeho pohľad, zazriem medzi dvoma stromami štvoricu Krotiteľov. Tak títo vskutku nemrhajú časom. Vytasenie ich zbraní to iba potvrdí.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top