Zobudím sa už na samotné klopanie, ale keď začujem Scottove kroky, smerujúce k dverám, ostanem nehybne ležať, s viečkami tuho pritisnutými k sebe. Vážne neviem, či ma skolilo používanie mojej sily, alebo počasie, či hocičo iné. No cítim sa mizerne.

Srdce mi naráža o hrudný kôš akoby ho bil šialený bubeník, čelo mi oblieva pot a napriek teplému kozubu a hrubej deke, sa trasiem.

Navyše mám výčitky.

Po tom, čo ma Scott pobozkal, odtisla som ho od seba a krútila som hlavou. „Ja nie... nechcem..." opakovala som. Nie som si istá, čo som chcela vôbec vypotiť zo svojho uboleného tela. Predsa, páčilo sa mi to. Bohovia, bolo to skvelé. Na tú malú chvíľu som zabudla na všetko zlé a neprirodzené, čo sa za posledné týždne udialo.

Ale keď boli razom naše pery pár centimetrov zase od seba, nemohla som si pomôcť. Niečo mi vravelo, že to nie je správne. Niečo ma zdržalo, aby som sa mu nevrhla okolo krku a bozk mu nevrátila. Neviem, čo to bolo. Ale bolo to silnejšie než ja.

A ako sme ďalšiu hodinu mlčky presedeli, prišlo mi zle, povracala som sa a on ma bezo slov doniesol späť do svojej chalupy. Akoby sa nič nebolo stalo, čoby som ho nikdy neodmietla. Priniesol mi čisté oblečenie, zakúril a zatočil do deky. Zas a znova mi prenechal svoju posteľ, ale jeho podpichovanie a aj moje odvrávanie, sa stratilo.

Prečo by mi pomáhal? Prečo by sa o mňa staral? Prečo by mu na mne záležalo? Prakticky, ani sa riadne nepoznáme. Čo nás spája? Čo nás spojilo? Prečo teraz ležím v jeho posteli namiesto vlastnej?

„Je tu, že?"

Pri hlase môjho brata ma strasie. Je tu. A vie o všetkom, čo sa stalo. Prečo by tu inak bol?

Scott si povzdychne, dvere zavŕzgajú, keď sa o ne oprie. „Spí."

„S tebou?" Takmer môžem počuť, ako Daryl neveriacky krúti hlavou.

„Sama," odsekne Scott. „Potrebuje si oddýchnuť."

„A ja s ňou potrebujem hovoriť," namietne Daryl. „Pusť ma dnu, Scott. Je to moja sestra."

„Hej? Tak sestra? Povedz mi, kde si bol, keď bojovala o život?" Výčitky v hlase Scotta sú také jasné, až ma strasie.

„Videl som to!" zavrčí Daryl. „Bol som zamknutý v hlavnej budove. Lebo vieš čo? Niečo sa deje. A obaja dobre vieme, že to nie je len tak. Pusť ma dnu, Scott."

„Choď do pekla, Daryl. Nikam ti neutečie."

„Ona nie. Ale Krotitelia sa boja. Nie sú sprostí, vedia, čo to znamená. A chcú odpovede. Aj ja chcem odpovede. A tie nám môže dať len ona."

„Je to tvoja sestra," odvetí Scott. „Ostatní sú ti prednejší než ona?"

„Toto nie je o tom a ty to dobre vieš," obviní ho Daryla ja si ich hlasy vytisnem z mysle. Je to smiešne.

Zhodím zo seba deku, ktorá padne na zem a s trešťaním v hlave sa posadím. Možno za to môže aj choroba aj presilenie. Inak si náhlu chuť povracať sa neviem vysvetliť. Alebo mi je zle len od rozhovoru, do ktorého sa hodlám pustiť?

Nech je to ako chce, vydriapem sa do stoja a prejdem zopár metrov. Niet pochýb o tom, že za dverami skutočne stojí Daryl. Slnečné lúče presvitajú cez jeho svetlé vlasy, tvár má síce strhanú, akoby dobre nespal, ale rozhodne musí vyzerať lepšie ako ja.,

„Kynsley!" zvolá, keď ma zočí a Scott sa pomaly obráti, s letmým, ale falošným, úsmevom na perách. „Bohovia, vyzeráš strašne."

„Ďakujem, braček," zvraštím čelo. Inokedy by som mu to oplatila, ale teraz sa mi motá hlava a miestami ho vidím dvojmo. Čo sa to so mnou, sakra, porobilo?

Musí si to všimnúť. „Kyn, si v pohode?"

„Vravel som," oduje Scott peru a založí si ruky na hrudi. „Mala by sa najskôr zotaviť."

„Za pomoci liečiteľov na ošetrovni, nie u teba v posteli," odsekne Daryl.

„Lebo tam by mala pokoj, čo?" vyprskne.

Hlava sa mi čochvíľa roztrhne. „Zadržte. Porozprávam sa s tebou. A potom sa uvidí."

Scott si povzdychne. „Ako chcete. Pôjdem po drevo, za polhodinu som späť." A zmizne za dverami bez ďalšieho pohľadu. Nemalo by sa ma to dotknúť. Nie po mojom odmietnutí, ale stane sa.

Daryl vojde dnu a keď mi ponúkne, že mi pomôže k posteli, mlčky pokrútim hlavou. „Kým si tvrdohlavá tak viem, že to nie je také zlé," podotkne. „Keď si raz ako malá ochorela, úplne si stratila chuť do života. Bál som sa, lebo si nemala silu už ani na to, aby si odvrávala. A ani na to, aby si vzdorovala. Ako vidím, teraz to až také zlé nie je."

Sadnem si na kraj postele a on si sadne vedľa mňa. Až po chvíli si hlavu zložím na jeho plece a zhlboka sa nadýchnem. Neznášam tú bezmocnosť, ktorá sála z tejto choroby, či z čoho.

„Vládzeš hovoriť?"

Prikývnem a zoberiem si pohár s vodou. Navlhčím si suchý jazyk a hrnček silno zovriem v dlani. A poviem mu všetko. O sivých duchoch, o ich čudnom správaní. O tom, ako som zistila, že mám hneď niekoľko farieb duší. Najskôr fialovú, potom čiernu, červenú, oranžovú a podľa všetkého ešte jednu. Striebornú. Vyrozprávam, ako dokáže Andre meniť svoju podobu z vrany na vlka a opačne.

„Čo sa stalo na čistine?" spýta sa nakoniec. „Čo si cítila, keď sa objavila tá strieborná žiara?"

Čo som cítila? Ja neviem. Možno bezmocnosť, beznádej. A následne to, že to dokážem zastaviť. „Cítila som silu, ktorá mi prúdila žilami. Hnev. Tie veci sa nedali zničiť. Nemohla som dovoliť, aby nás proste rozpučili. Prišlo to tak... prirodzene."

Daryl prikývne. Nevyzerá prekvapene, skôr sa tvári, akoby mu to už došlo dávno pred svojim príchodom a chcel si svoje domnienky potvrdiť. „Prečo si mi to nepovedala, Kynsley?" spýta sa ticho.

No veru, prečo? Lebo som to chcela vyriešiť ja. Žiaden braček na výslní, ktorý ma zachráni. Výnimočne som chcela byť silná i činmi, nie len slovami. Stále chcem. Lenže to zjavne nie je určené pre mňa. „Lebo som tvrdohlavá," odvetím jednoducho a on sa slabo zasmeje.

Objíme ma jednou rukou. „Kyn, poviem ti, znamená to veľa vecí, ale predovšetkým som tvoj brat. Starší brat. Mám ti pomáhať, nie? Ak požiadaš o pomoc, nie je to prejav slabosti, ale sily. Sily v to, že nedokážeš všetko vykonať sama a občas si odkázaná na tvoje okolie. Každý to tak má."

„Povedz mi, kedy si ty poprosil o pomoc mňa," požiadam ho.

Odmlčí sa, tak pokračujem: „Nikdy si mi nič nepovedal, Daryl. Myslela som si, že konečne niečo vyriešim sama. Ako vidíš, veľmi mi to ide."

„Si ako magnet na problémy, Kynsley," povzdychne si. „Ale neboj sa. Nejako sa to vyrieši."

„Vážne?" nadvihnem obočie. Môj hlas je suchý a chrapľavý, ale uštipačnosť ešte zvládnem. „Videl si ich pohľady, keď sa to stalo? Ako sa na mňa pozerali? Nie ako na niekoho, kto im pomohol. Ale ako na obludu. Obyčajnú, prašivú obludu."

„Boli vystrašení."

„Rovnako ako ja," namietnem a privriem oči. Nepomôže to. Ich pohľady mám stále pred sebou ako nemiznúci čierny oblak. „Ale na nikoho som sa tak nepozerala."

„Lebo nikto pred tebou nepoužil kúzlo, ktoré neexistuje," hlesne Daryl. „Kyn, je veľa vecí, o ktorých nevieš. To, čo si tam použila... nikdy som nič také nevidel."

„A neznáme znamená zlé?"

„Nie, to nie," pokrúti hlavou. „Nebolo by to zlé, ak by to nebolo v kombinácii so striebornou dušou. Tá duša je výnimočná."

„Spomínala to aj Zoya," spomeniem si. „Že sa neobjavuje. Prečo?"

„Nejde o to. Ona sa objavuje. Ale nevidíme ju. Strieborná je moc. Je to sila. Niečo pradávne, na čo Krotitelia nedosiahnu. Vieš, že duša každého človeka i Krotiteľa je rozdelená na dvanásť častí. Pre každú farbu jedna časť. A keď sa objavia duchovia osobnosti a Krotiteľ si jedného vyberie, tá časť duše sa mu zväčší, zvyšné sa nestratia, len troška zmenšia, aby urobili tomu veľkému miesto. Strieborná duša sa nedá vybrať, lebo obyčajní Krotitelia ju ani nezaregistrujú. Je to len hmla, takmer nebadateľná. A navyše, nikoho to k nej neťahá. Nie je to niečo obyčajné. Nie je to žiadna vlastnosť ako pri ostatných. Je to proste nespútaná moc, sila, pocity, všetko uzavreté do nádoby, ktorá ak sa otvorí, vyžiada si to svoju daň. Preto si taká vyčerpaná a asi ťa nepoteším, ale niekoľko dní ešte aj budeš. Strieborná duša sa nikdy nestane tak plne tvojou súčasťou, ona bude cucať silu z teba hneď ako po nej siahneš. Tá energia, ktorou si ich zničila, ťa poľahky mohla zabiť."

Objímem sa rukami. „Ale prečo? Ako je možné, že mám viac farieb? A navyše aj takúto?"

Daryl si povzdychne, obráti pohľad do dreveného stropu. „Raz za čas sa vždy narodí Krotiteľ, ktorí sa od ostatných líši. Každé storočie minimálne jeden. Vodcovia si najskôr mysleli, že to budem teraz ja. Ale nebol som. Potom to tipovali na Scotta. Ale ani on nie je ten. Vyzerá to tak, že si to ty, Kynsley."

„Ale..."

„Samozrejme, aj on a aj ja sme výnimoční. Každý Krotiteľ, svojim spôsobom. No vždy existuje niekto, kto oplýva čudnou silou, ktorá... je iná. Existuje Krotiteľ, ktorý sa chce vrátiť zo záhrobia. A týchto výnimočných Krotiteľov využíva na to, aby mu pomohli. Ak oni používajú svoju silu, alebo sú prosto v kontakte s našim svetom, tak ho to posilňuje, naberá na sile a raz sa prebudí. Príde dokončiť svoju úlohu a zničí ľudstvo. Normálnych ľudí. Preto sa... preto sa proti tebe Ostrov bráni. Zrejme aj on môže za tie hlinené ruky. Chce ti zabrániť, aby si bola natoľko mocná, aby si sa mohla postaviť na jeho stranu."

Nie. Znie to ako z nejakého príbehu. Zlá strana, zlá duša zo záhrobia, ktorá sa chce vrátiť a všetko zničiť. No nie je to totálne otrepané? „Ale prečo by som sa k nemu pridávala?" spýtam sa len.

„Presne pre to, čo si povedala. Ostatní ťa nechápu. Možno sa ťa aj boja. No nech je to už akokoľvek, nikomu to nepadne dobre."

„A čo teraz?"

„Teraz..." dlho sa nadýchne, „... teraz sa musíš dať najskôr dokopy. A potom sa uvidí."

Jasné, je v tom čosi rozumné. „Naozaj si myslíš, že som to ja?"

„Áno," odvetí. „Vidím to na tebe už dávno. Tú energiu, ktorá by dokázala zničiť i zachrániť svet."

„Prečo si mi o tom nič nepovedal?"

„Lebo som tvrdohlavý," povie pobavene. „Rovnako ako ty. Nechcel som si priznať, žeby mala moja malá sestrička takú moc v rukách."

Pozriem sa na vlastné dlane, svetlé a roztrasené, ktoré teraz ledva vládzu udržať pohár. „Nečakal by to nik."

„Kynsley... chcel som ťa zobrať späť na ošetrovňu, ale... možno má Scott pravdu. Tu máš väčší pokoj. Tam by bolo priveľa otázok."

„Chceš mi naznačiť, že ma nechávaš v posteli cudzieho chlapa? Čo si ty za brata?"

Zasmeje sa. „Ako vidím, vraciaš sa v plnej paráde. A zdá sa mi, že Scott aspoň výnimočne nie je sám ako palec. Čudujem sa, že ťa strpí."

Čudujem sa aj ja. Hlavne po tom bozku. Nadýchnem sa. „Mala by som tu ostať?"

„Mala," odpoveď príde od dverí a ja sa otočím, aby som mohla hľadieť do tváre Scotta. „Konečne má Daryl aj dobrý nápad."

Daryl sa chystá ozvať, ale predbehnem ho. „Nebude ti vadiť, ak ostanem?"

Venuje mi dlhý pohľad očí ako ľad. „Prečo by malo?"