V prvej sekunde mi je jasné len to, že už nie sme v altánku a zrejme ani na Ostrove.

Chloe ma pevne drží za ruku, pričom jej oči svietia na bledú, fialovú farbu ako sušené levandule. No pohľad upiera výlučne na maličkú osadu pred nami. Istá žena s čiernou pleťou, veľkými perami a očami ako veľké bonbóny prejde popred nás a zamieri rovno do chalúpky zo slamy. „Sem chodím úplne najradšej," šepne Chloe. Jej hlas znie zvláštne. Ako dávna nahrávka. „Vieš kde sme?"

„Niekde v Afrike?" skúsim hádať.

Prikývne. „A čas?"

Pokrútim hlavou. Ešte aj v dnešnej dobe žije mnoho domorodých kmeňov. Môže to byť dnes, včera, ale aj pred sto rokmi.

„Sme v Kinshase, v terajšom hlavnom meste Konžskej demokratickej republiky. Dnes má vyše štyroch miliónov obyvateľov. Teraz je to len maličké sídlisko, ešte menšieho kmeňa. Hovorí sa, že prvé zaľudnenie sem privítalo k jazerám Mbandaka a Tumba v rokoch šesťsto pred našim letopočtom. No úplne malé náznaky života tu začali oveľa skôr."

Kývne hlavou na ženu, ktorá znova vyjde zo slameného domčeka a skloní sa k malému kvetu, ktorý drží svoje lupene v tesnom zovretí. Šepne niečo, čo znie ako komopbaba a dotkne sa lístočka. Rastlina sa rozžiari, oči ženy zozelenejú a rastlina ukáže svoje sýtoružové lupene.

„Krotiteľka," skonštatujem udivene.

„Jedna z prvých," prikývne Chloe. „Príroda jej dala silu, lebo k nej bola dobrá. Tak sme vznikli. Naši predkovia sa správali k prírode úctivo a tá im dala silu, ktorá pretrváva dodnes. Toto sú začiatky Konga, ktoré poznáme dnes. Vieš, každá minca má dve strany. Táto žena a jej deti, všetci Krotitelia, túto oblasť zaviedli do rozkvetu a kmeň sa rozrástol. Až príroda, ktorú táto žena tak zbožňovala, zmizla a premenila sa na džungľu úplne iného charakteru."

Znova sa zameriam na ženu, ktorá z hlineného džbána vyleje vodu ku koreňom rastliny. Keby vedela, kam toto všetko viedlo.

„Prečo sem chodíš tak rada?" spýtam sa potichu.

„Vidím začiatok. Krása a zároveň prekliatie mojej sily je v tom, že vidím minulosť, no nemôžem ju zmeniť."

„A čo budúcnosť?"

„Tú vidieť nedokážem. Raz, jediný raz, sa mi to podarilo. Vtedy som sa dostala do času, z ktorého pochádzaš aj ty."

„Niektorí ľudia tvrdia, že všetko sa deje za istým účelom," podotknem.

„Možno je to tak," prikývne. „Nepriečim sa tomu."

Pozrie sa na domček, z ktorého vyjde vysoká mužská postava tmavej pleti. Podíde k žene a láskavo ju pobozká na krk. Žena sa naľaká, spustí džbán na zem a ten sa rozbije na márne kúsočky. Muž ju chytí za ruku a stiahne za sebou do domčeka. „Tam," ukáže Chloe na domček, „o pár minút, sa počne život prvého Krotiteľa, ktorému silu nedala príroda. Len sa preniesla sila matky."

Nechcem ani myslieť na to, koľkokrát musela prežiť tieto momenty, aby si to tak presne pamätala. Aby dokonalo vedela, čo bude čo nasledovať a prečo sa všetko deje tak ako. „Nemali by sme ísť?"

Chloe pokrčí plecami, jej oči naberú tmavší odtieň fialovej a svet sa zmixuje ako predtým. Až sa znova spamätám, sedím na lavičke v altánku, na severe Ostrova. Andre nervózne pobehuje dookola a keď si nás všimne, zastane a nakloní chlpatú hlavu nabok.

Fialový závoj sa z očí Chloe vytratí, na čo si ona unavene odhrnie pramienky vlasov, ktoré sa jej dostali z vrkoča. „Prenášať iných je vždy najťažšie. Potom spím ako zarezaná celý deň."

„Prečo si ma potom zobrala?"

„Chcela som vedieť, či máš len reči, alebo si vážne taká odvážna ako sa zdáš. A okrem toho, mám pocit, že mojou povinnosťou je ukazovať to vám, mladým, aby ste chápali, že sme sa nevzali len tak z ničoho." Luskne prstami, aby predviedla svoje slová.

„Je to vznešený cieľ," podotknem opatrne.

„Nejaký si nájsť musím. Po tom, čo som sa sem dostala a nevedela som sa vrátiť späť, musela som si nájsť niečo na zabavenie. Inak by ma hodilo o zem. A tak som začala behať v čase."

„Nie je to unavujúce?"

„Ale áno," prikývne. „No po toľkom čase nebolo blaženejšieho pocitu, než na chvíľu stratiť pojem o realite, o tom, čo všetko sa stalo."

Priam môžem cítiť, ako sa jej myseľ ponorí do pochmúrnych spomienok. A tá látka, do ktorej sa ponorila, len hustne a hustne, okolo jej mysle, až kým sa skoro úplne neodreže od reálneho sveta.

No nie je to dosť hlboká vrstva na to, aby som sa na jej myšlienky nenadviazala.

Hlava sa mi roztočí a ocitnem sa na úplne inom mieste. Uprostred zasnežených hôr, pred drevenou chatrčou. Z okna domčeka vylezie malý chlapec, určite nemá viac ako päť rokov, a rozbehne sa do lesa. Vedľa neho sa po snehu objavia odtlačky chodidiel, hoci nemajú komu patriť.

Moje nohy ma automaticky zavedú do drevenej budovy vedľa, kde sa práve zosype kopa dreva na mladú dievčinu. Aj napriek vekovému rozdielu v nej spoznám Chloe. Hlas nepočuť, akoby som sledovala nemý film. No k Chloe pribehne huňatý pes, ktorý jej pomôže do domu.

Tam však Chloe nenájde chlapca a z jej pier odčítam nemé slová, ktoré sa opakujú. Hľadá svojho brata. No toho niet, ona vyjde do končiaceho sa dňa, hoci jej noha neslúži ako má. Vyberie sa do lesa.

Čoskoro sa vráti, zalezie do domu a na ďalšie ráno vyjde. Z jej tela cítiť odhodlanie, zas zájsť do desivého lesíka. No vtedy uvidí chlapca, sediaceho na strome a úplne šokovane k nemu pribehne. Zvyšok sa stratí v spleti udalostí, ktorým nerozumiem. Chlapec zoskočí z konára a premení sa na usmievavú sochu. Okolo Chloe sa rozžiari fialová žiara a dievča sa rozplynie.

Šokovane zažmurkám a otvorí oči. Chloe si ma so záujmom premeria. „Fialová duša?"

Z jej otázky mi hrdlo zovrie neviditeľná ruka a mám pocit, že kameniem rovnako ako jej brat. „Prečo myslíš?"

„Tvoje oči," vysvetlí. „Čo si robila?"

Namiesto odpovede sa zhlboka nadýchnem. „Je mi ľúto, čo sa stalo tvojmu bratovi, Chloe."

Najskôr sa na mňa nechápavo pozrie, potom jej oči zaplavia slzy. „Sprostá, sprostá fialová! Vždy tak nevyspytateľná!" zahromží a postaví sa z miesta. „Nemala si sa kutrať v mojich spomienkach!"

„Ale... ja som nechcela."

Zasmeje sa, hoci sa jej po lícach rinú slzy. „Choď preč. Ja... potrebujem si oddýchnuť."

Pozriem sa na Andre, ktorá takmer nebadateľne prikývne. „Prepáč," šepnem ešte jej smerom.

No ona si len šomre popod nos: „Bublina praskla, bublina praskla... dopekla!"

Ak by mal niekto záujem, v zbierke príbehov Stories of souls, je presný príbeh o tom, čo sa s Chloe stalo :D