Splašene sa obzriem okolo seba. Moje posledné, chabé nádeje, že šlo len o sen sa rozprsknú ako črepiny rozbitej vázy. Ak by sa predo mnou dav nerozostúpil ako voda pred Mojžišom, nepohla by som sa. No Krotitelia predo mnou vytvoria cestičku priamo k čiernej vládkyni.

Zachytím, že niekto nesúhlasne zašomre, ale nestihnem jeho pohľad vyhľadať v dave. Postavím sa povedľa vládkyne, ktorá mi položí ťažkú ruku na plece. Dlhé prsty má zakončené nechtami s čiernym lakom. Na palci sa jej vyníma tetovanie hada, obkrúteného okolo jej prsta. Čierna kobra nebezpečne vyplazuje svoj jazyk.

„Camila," osloví ju modrý. „Mohla by si nás zaviesť do hlavnej budovy?"

Camila sa netvári dotknuto, že ju nevybrali kvôli rodinným vzťahom, ale mňa áno. No možno o celej veci vie viac, než my. „Rozchod," prikáže Camila obecenstvu a obráti sa k vládcom a nám. „Nasledujte ma."

Nerobí si nádeje, že ju dav skutočne poslúchne a začne sa cezeň predierať. Čierna vládkyňa ma tlačí pred sebou. Oči mi nervózne blúdia po dave, po zemi, všetkom, čo mi príde popod zrak.

Kým sa konečne dostaneme do hlavnej budovy, mám pocit, že sa zložím. Kolená sa mi trasú každou chvíľou viac a som neskonale vďačná za to, že si v hlavnej budove posadáme. Hoci na sebe cítim pohľad čiernej vládkyne.

„Takže..." Ako prvý sa ozve Daryl. „Prečo práve my?"

„Na tvojom mieste bola pôvodne Camila," odvetí modrý. „Ale nechceme teraz meniť hlavu Ostrova."

Naše pohľady zablúdia ku Camile, ktorá stojí pred dverami ako strážca. Na lícach jej vyskočí rumenec kvôli nečakanej a nepriamej pochvale.

„Takže tu vlastne nemusím byť," nadviaže Daryl.

„Oh, ale áno," skočí mu do reči červená. „My všetci sme si vybrali svojich favoritov. To, že si nebol prvou možnosťou, ešte neznamená, že si menejcenný."

Daryl pokrúti hlavou, Lorenzo sa prihlási o slovo. „Mali ste ale viac favoritov," podotkne. „Kto z nich zmizol?"

„Kráľovná Freya, Jacoby a Elba," odvetí čierna. „Viem, matematicky to nevychádza. To sú len traja, čiže ešte niekto by mal mať jedného v zálohe. Lenže moja voľba bola jasná."

Jej ťažká ruka opäť pristane na mojom pleci. Má ju snáď z olova?

„Nie som si istá, či chápem," začne Mishelle nesmelo. „Prečo my? Prečo ja?"

„To sa musíš pýtať?" začuduje sa hnedý. „Si mocná Mishelle!"

„Nie som plnoprávna Krotiteľka," pokračuje.

„To ja tiež nie," ozvem sa prekvapivo odvážne.

„Ale o tebe počul každý," namietne Mishelle a pozrie sa mi do očí. Áno, naozaj ich má červené. „Veľká Kynsley. Veľa farieb duše, premenlivý Reell. Mocná. Ale vieš kto som ja?"

„Nuž..." Darmo sa snažím skryť za oponou vlastných vlasov, jej pohľad ma prepaľuje ako oheň. „Asi nie."

„No vidíš."

„To však nič neznamená," namietne hnedý. „Mishelle je silná. Ovláda element ohňa ako nik iný. Vie dokonca tvoriť plamene, čo som ešte nikdy nevidel. A ak sme už pri tom Reellovi... kde ho skrývaš?"

Mishelle si povzdychne. „Nemá rád cudzincov. Bojí sa ich."

Na moje veľké prekvapenie sa vládcovia jednohlasne zasmejú. „Nemá sa čoho báť," ubezpečí ju čierna.

Mishelle zvraští tvár v grimase a nadvihne svoju sukňu, ktorá siaha až po zem. Medzi jej nohami žiaria dve očká malého dráčika s červenými šupinami. „Bohovia," vypadne zo mňa a zakryjem si ústa dlaňou. „To je..?"

„Dráčik," prisvedčí Mishelle. Zohne sa a vezme malé šupinaté dráča na ruky. Ten však začne splašene mávať blanovými krídelkami a snaží sa vyslobodiť. Mishelle mu upokojujúco položí ruku na čelo a dráčik sa pomaly prestane metať. S úžasom sledujem to bájne stvorenie, ktorému z nosa vystupuje dym.

„Nádhera," žasnem.

Mishelle sa na mňa usmeje a pustí dráčika, ktorý sa už upokojil. No zoskočí z lona svojej panej a na štyroch pricupitá ku mne. „Môžem?" spýtam sa váhavo.

Mishelle len prikývne a ja natrčím ruku k dráčikovi, ktorý sa o ňu oprie ako spokojné mača. Opatrne ho vezmem na ruky. „Páčiš sa mu," usmeje sa Mishelle.

„On mne tiež," zašomrem, stále vyvedená z miery. „Ako je to vôbec možné?"

Mishelle rozhodí rukami. „Nie si väčšmi prekvapená, než som bola ja."

Pokrútim nad tým hlavou. „Ako sa volá?"

„Drago," zasmeje sa. „Neexistovalo, aby sa volal inak."

Poškrabkám Draga medzi očami a on sa šťastne rozvalí na mojich nohách. „Kynsley," osloví ma čierna. „Ty máš Reella kde?"

Zvraštím tvár, akoby mi dala zaucho. Dnes som videla Andre len skoro ráno, potom sa stratila vo svojej vlčej podobe v lese. „Andre je... dosť svojská," začnem. „Jeden človek nestačí na to, aby si udržal prehľad o tom, kam všade sa zatúla."

„Ostatní?" obráti modrý svoju pozornosť na chlapcov.

Lorenzo otvorí dlaň s tarantulou a Buddy pribehne na zapískanie Daryla. Buddy začne vrtieť chvostom ako natešené šteňa. Napokon sa však zase každý pozrie na mňa. Drago sa vráti k svojej majiteľke a ja zrazu nemám čo robiť s rukami. Nervózne si ich prekrížim v lone.

No vtedy cez otvorené okno dnu vletí vrana a v polovici cesty k nám sa premení na veľkého vlka. Andre má štýl ako nik iný.

Vlk s čiernou srsťou a akvamarínovými očami však nedbá na nikoho. Nepozrie sa ani na vládcov, ani na draka. Len vyskočí do kresla ku mne a položí si majestátnu hlavu na miesto, kde ešte pred chvíľou ležal dráčik.

„Tak... došla aj ona," podotknem a zaborím prsty do jej huňatej srsti. Teraz pre zmenu vyvaľuje oči Mishelle.

„Má zmysel pre teatrálnosť," podotkne modrý. „To je dobré."

Andre nastraží uši, ale inak na sebe nedá vedieť, že si nás všíma. „A ako sa medzi nami chcete rozhodnúť?"

„V prvom rade je to na vás. Stojíte o túto funkciu?"

„Takže ak poviem, že o ňu nestojím, môžem odísť a tváriť sa, že som tu ani nikdy nebola?" spýta sa Mishelle.

Vládcovia sa zháčia. „V podstate," pripustí prekvapený hnedý.

„Dobre," prikývne Mishelle. „Nestojím o to. Dovidenia." Zdvihne sa a pustí dráčika, ktorý sa jej zase zamotá popod sukňu.

„Počkaj," zarazí ju Camila. „Nechceš si to ešte premyslieť, Mishelle? Aspoň si ich vypočuť?"

„Má pravdu," ozve sa hnedý. „Prepadlo ťa to náhle, nečudujem sa, že si vyplašená. No nech je ako chce, tvoje rozhodnutie budeme rešpektovať."

Mishelle sa usmeje. „Rozhodla som sa. Nechcem sa do toho zapliesť."

Hnedý krátko skloní hlavu a prikývne. Ostatní to po ňom zopakujú a mladá Krotiteľka vyjde z miestnosti so vztýčenou hlavou.

Teraz je rad na tebe, šepne mi vlastná myseľ do ucha. Ale neozvem sa. A to ani vo chvíli, keď sa modrý spýta, či chce ísť niekto rovnakou cestou ako Mishelle. Netuším, čo ma zastaví. Ja predsa vládkyňa byť nechcem. No dookola si spomínam na slová z ružového sna. Musíš to prijať. Prečo by som musela? Prečo by som sa mala niekomu podriaďovať? Nechcem to. Napriek tomu ostanem mlčať a len nesúhlasne poťahám Andre za srsť na hlave.

„Pár dní tu pobudneme," prehovorí červená. „Pozrieme sa na to, ako fungujete v prirodzenom prostredí a podobne. Správajte sa hlavne tak ako vždy. Už aj tak vás máme preklepnutých a vieme, akí ste. Už chceme získať len celistvý obraz. Možno sa na vás povypytovať od ostatných Krotiteľov."

„Ak nás vyberiete, je tu ešte možnosť, aby sme odmietli?" zaujímam sa.

„Tá je tu vždy," odvetí čierna vládkyňa. „No boli by sme radšej, ak by ste nám dali vedieť skôr. Nie až vtedy, keď na vás padne výber."

Zahryznem si do pery a prikývnem. Nechcem to. Tak prečo nevycúvam? Áno, táto možnosť v sebe ukrýva mnoho. Nejde o väčšiu moc, tej mám už aj tak viac než dosť, skôr o odpovede. Možno... možno by som sa dozvedela veci, ktoré sú predo mnou zatiaľ skryté.

„Je to vážne také jednoduché?" nechápe Lorenzo. „Proste... sa máme správať prirodzene?"

„Správať sa prirodzene s vedomím, že vás sledujú, je občas tá najťažšia možnosť aká existuje. Ale vybrali sme si vás preto, kým ste a čo ste dokázali doteraz. Kvôli vašej sile, vašej duši. Nezabúdajte na to."

Akosi všetci vycítime, že tými slovami sa audiencia skončila. Postavíme sa naraz, no nechám Daryla, Lorenza a Camilu, aby vyšli ešte predo mnou. Obrátim sa k vládcom. „Čo som dokázala?" Tá otázka zo mňa vyletí nechcene, no zabrániť jej nedokážem.

„Veľa vecí, Kynsley," odvetí čierna. „Hoci v tvojom prípade rozhoduje skôr tvoja farebná duša."

Istým spôsobom ma to upokojí. Tým druhým však nadobudnem pocit, akoby mi vrazili dýku do chrbta.