Vládcovia Krotiteľov.

Nikdy som sa nad nimi obzvlášť nezamýšľala a nesnažila som si ich ani predstaviť. No keby aj, moje predstavy by boli riadne mimo.

Ako prvý dôvod sa dá uviesť samotný fakt, že v rozpore s tvrdením Daryla, sú len štyria. Dve ženy, dvaja muži. Pravdepodobne.

Ich tváre sú zahalené trblietavým rúškom, ktorý sa vlní vo vetre. Dala by som ruku do ohňa za to, že jeden z nich ovláda element vzduchu, aby pôsobili nadpozemsky. Všetci štyria majú okolo tela prehodené plášte, ich oblečenie teda nevidno. Ale každý má jednu farbu, zjavne podľa farby duše.

Tá úplne napravo s vykúkajúcim vrkočom hnedých vlasov, má červený plášť a kapucňu vlka. Chlap vedľa nej s krátkymi blond vlasmi je pokrytý hnedým plášťom a kapucňou v tvare orla. Žena vedľa s ryšavou hrivou v čiernom plášti má kapucňu čiernej kobry. Na jej hlave musí vyzerať zaujímavo s roztvorenými vejárikmi okolo tváre. A posledný muž vyzerá najzaujímavejšie. Na hlave má kapucňu, ktorá mu padá do čela. Zviera sa rozoznať nedá, no vyzerá to ako nejaký prazvláštny druh ryby. Modrý plášť sa mu leskne ako perleť.

„Sme vládcovia," prehovoria jednohlasne s prehnanou dramatickosťou. No ich cieľu to poslúži – Ostrov zadrží dych. „Kde sú vaši velitelia?"

Daryl vedľa ma sa napne, akoby mu k spánku priložili pištoľ. Camila vedľa neho však bez štipky nervozity vystúpi z davu a skloní hlavu pred Krotiteľmi. „Camila," predstaví sa.

„Kde sú tvoji druhovia?" spýta sa hnedoplášť.

Lorenzo sa prevalí cez dav ako veľká voda a nemusí ani skloniť hlavu. Potkne sa o kameň a pred vládcami pristane na kolenách. Až sa postaví, aj končeky uší má červené. „Lorenzo," dostane zo seba.

Vtedy tam už stojí aj môj brat so sklonenou hlavou. „Daryl," vyhlási. Prekvapí ma, že ani jeden z nich nepoužije svoje priezvisko. Zrejme to však nie je potrebné.

Vládcovia prikývnu a slova sa ujme žena v červenom plášti: „Chceme sa vám ospravedlniť za rozruch, ktorý náš príchod vyvolal. Bohom žiaľ, nemali sme na výber."

„Prečo nie?" položí otázku Camila.

„Je tu hneď niekoľko dôvodov," odvetí čierna.

„Porozprávame sa o tom. Medzi štrnástimi očami?" navrhne Lorenzo. Čudujem sa, že sa po svojom páde odváži ozvať.

No modrý pokrúti hlavou. „Každý má právo vedieť, čo sa deje. Bez ohľadu na to, či je už právoplatný Krotiteľ alebo nie. Časy sa menia." Jeho hlas je hlboký ako tóny basy.

„O čo teda ide?" zaujíma sa Daryl a nadvihne hlavu. Camila a Lorenzo ho napodobnia. 

„Dostalo sa k nám hneď niekoľko znepokojivých správ už začiatkom roka," začne červená. „Chvíľu trvalo, kým sme si ich overili, hlavne vzhľadom na to, že stále pribúdali nové. Hneď na začiatku roka zmizol jeden z dvanástich Ochrancov." Nechá svoje slová doznieť v tichu.

Ochrancovia sú ešte mocnejšie stvorenie ako vládcovia. Nemajú pevné telo, v podstate sú len dušou. Tie duše riadia fungovanie nášho sveta, ale i toho pozemského. Môžu nadobúdať rôzne podoby, no väčšinou sa držia jednej. Ak niektorí z nich zmizol, to neveští nič dobré.

„Začiatkom roka zmizol Ochranca osudu. O niekoľko týždňov neskôr začali miznúť aj ďalšie. V dnešný deň vieme s istotou povedať len to, že sme v kontakte s Ochrancom obyčajnosti, vesmíru a existencie. Z dvanástich ostali traja."

Davom prebehne zašumenie. Podľa Daryla posledné roky neexistovali dvaja Ochrancovia. A to energie a času. Ostatní boli v anonymite. Pokojne mohli chodiť medzi nami a my by sme si to ani nevšimli. Možno. No teraz sa Ochrancovia buď vyparili, alebo roztrúsili všetkými možnými smermi. Ale keďže ich vládcovia nevedia nájsť, asi pôjde o tú prvú možnosť.

„Ich strata spôsobila kolotoč ďalších problémov," pokračuje hnedý. „Agresia Ostrova je len jednou z nich. Najväčším problémom je samotné prebúdzanie Zla. O Luciferovi snáď nemusíme hovoriť. Jeho duša sa prebúdza. A je kdesi na Ostrove."

Ak nám predošlou správou vybili dych, teraz spustia reťazovú reakciu infarktov. „Na Ostrove?" zopakuje Camila.

„Áno. Počuli ste príbeh o tom, ako ho pochovali pod skalami. Miesto sa nikdy neuvádzalo, no je známe, že sa to stalo na Ostrove. Duša Temna povstala a jaskyňa sa vyčistila. Alebo ju možno vyčistili jeho prívrženci."

„Prívrženci," zopakujem si sama pre seba omámene.

„Nie je tajomstvom, že dlhé roky fungovala organizácia Krotiteľov, ktorí pracovali pre túto dušu, hoci ona sa len prebúdzala. Išlo o organizáciu nájomných vrahov, ktorých činnosť sme však prednedávnom úspešne stopli. Teraz je duša Temna už v bdelom vstave, hoci podľa našich zdrojov ešte nenašiel dosť silného Krotiteľa a dostatočnú mágiu na to, aby získal aj telo."

„Ako mohla taká organizácia fungovať?" vyhŕkne ktosi z davu.

„Nie sme všemocní," odsekne žena v červenom. „Nedokážeme riadiť všetko."

„V prvom rade, bez vás, obyčajných Krotiteľov by nikdy nič podobné nevzniklo," zamieša sa do toho modrý. „Takže na odsudzovanie nik nemá právo."

„Ako sa dá zabrániť tomu, aby si Lucifer vytvoril telo?" spýta sa Camila.

„Jednoducho," na chvíľu sa modrý odmlčí. „Nijako. Proces jeho zotavenia je už v plnom prúde a potrebuje len posledného silného Krotiteľa. Netušíme však, o aké kúzlo ide a možno už aj toho svojho človeka má, akurát ho ešte nedoviedol k spolupráci. Nedá sa zastaviť. Jedine žeby ten mocný Krotiteľ, nech je už ktokoľvek, nevykonal kúzlo dobre. Alebo by aj napriek presvedčeniu Lucifera bol slabý a zatratil ho na ďalšie desaťročia. My nad tým moc nemáme a vy tiež nie."

„Prišli ste nám to teda oznámiť?"

„Okrem iného," prikývne čierna. „Až sa Lucifer prebudí, nebude mať dosť síl, aby začal ťažiť proti svetu a Krotiteľom. No len istý čas. Isté je však to, že začne Ostrovom. Ten sa bude brániť. Stane sa teda nebezpečným pre mnohých z vás. Rovnako ako vplyv Lucifera."

„A ešte čo?" ozve sa nejaké dievča, keď sa mi už-už zazdá, že nemajú v pláne pokračovať.

„Ešte čo?" nechápavo zopakuje hnedý.

„Povedali ste, že okrem iného," vysvetlí dievča vpredu.

„Dostaneme sa k tomu," ubezpečí ju červená. „Takže, iste ste si všimli, že je nás menej ako zvyčajne."

Nie, nie. Alarm vo mne sa rozpípa tak šialene, až nadobudnem pocit, že mi roztrhne lebku. Nechcene zovriem Scottovu ruku pevnejšie.

Venuje mi spýtavý pohľad, hoci zjavne je aj on zahľadený na vládcov príliš na to, aby sa skutočne zaujímal. Pokrútim hlavou nad jeho nevyslovenou otázkou. Toto nedopadne dobre.

„Jeden z nás sa rozhodol, že nechce byť svedkom toho, čo sa bude diať, ak sa Lucifer prebudí v plnej sile. A my potrebujeme nového vládcu. Nášho piateho člena."

Nebol to sen. Ten chlapík v ružovej vate okolo seba hovoril pravdu. Prišli. Chcú nového člena. No... možno sa mýlil v tom, že budem jednou z možností. Ale už ani ja sama tomu neverím.

„Po dlhšom zvažovaní sme vybrali niekoľko Krotiteľov, či už právoplatných, alebo nie, ktorí by sa nimi mohli stať. Traja z nich sa, bohom žiaľ, rozplynuli."

„Ostali ďalší štyria," doplní modrý. „Camilu sme vylúčili, aby sme v rodine nespôsobili ošiaľ."

Najskôr jeho slová nepochopím. A ani nikto iný. No potom vysloví meno môjho brata, ktorý predstúpi pred vládcov ako jeden z vyvolených. Nechcú spôsobiť ošiaľ v rodine, vydýchnem si. Daryl je môj brat. Nebudem jednou z ich možností. A hoci mi odľahne, malý klíčik žiarlivosti ma bodne pri srdci.

„Lorenzo," privolá si druhého červená.

Ešte nikto nestojí pri hnedom a čiernej. Pochopím, že každý má za vyvoleného niekoho iného. Modrý Daryla, červená Lorenza. No čo ostatní? Srdce mi bije ako o závod.

„Mishelle," prehovorí hnedý a z radu vystúpi dievča, ktoré som ešte nezahliadla. Má ohnivočervené vlasy a hoci zďaleka, vyzerá to tak, že dokonca aj jej oči sú červené. Nechápavo sa obzerá okolo seba, ale sála z nej sila.

Čierna pootočí hlavou. Zdá sa mi, alebo zastane pohľadom rovno na mne. „Hoci sme tvrdili, že rodinu trieštiť nechceme... Voľba padla i na Kynsley Tammerovú." Vzduch zo mňa vyfučí ako z prasknutého balóna. Nie, nie. Doriti! 

Šesťdesiata kapitola! To je už veľa! :D Ďakujem vám za podporu! :3
Momentálne to rátam tak, že nám ostáva ešte asi dvanásť ďalších častí, no zatiaľ je to len také približné číslo :D