52. časť

„Tie sú také krásne." vzdychla som a lepšie ich upravila, aby sa látka nepokrčila.

Mala som namysli náš vianočný darček od priateľov.

„Navyše budeme ladiť." povedal Leo a zvalil ma do jeho postele. Boli sme v jeho izbe a všetko naokolo, to bolo jednoducho Leove kráľovstvo. Väčšia posteľ, xbox, telka, počítač, knihy, basketbalová lopta, besabalová modrá čiapka a fotky. Fotky s Benom, rodinou, s Chloe. Fotky s Jessicou, no ako som si všimla, dnes tu bola iba jedna. A jedna naša spoločná z Londýna. Usmiala som sa a pritúlila sa k nemu.

Všimol si, kam sa pozerám: „Viac ich nemám. Všetky vo foťáku."

„Nevadí." usmiala som sa, „Ja som ani nevedela, že nejakú vytlačenú máš. A okrem toho, naozaj som sa dosť obávala toho vianočného darčeka."

„Aspoň máme o jednu podstatnú starosť menej."

Boli to šaty. Šaty na môj maturitný ples, niečo medzi ružovou a červenou. Dlhá jednoduchá sukňa a vrch so srdiečkovým výstrihom, obloženým striebornými kamenčekmi, čo sa na slnku ligotali, a vrch od sukne rozdeľovala stuha, ktorá sa dala zozadu zaviazať na mašľu. K tomu boli ešte čierne obyčajné lodičky na nie veľmi vysokom opätku a malá čierna kabelka so striebornou retiazkou.

No neboli tam iba šaty. Bol tam aj oblek pre Lea. Košeľu mal rovnakej farby ako ja šaty a kravatu mal červenú.

„A už vieš kedy presný dátum?" opýtal sa.

„20. apríla."

„To je ešte kopa času." povedal.

„Ver mi, že nie je." zasmiala som sa, „Už teraz z toho robia jedno veľké haló."

„A vieš kam pôjdeš po škole?"

Pokývala som hlavou: „Nemám vôbec tušenie."

„Pomôžem ti potom niečo nájsť, dobre?"

S úsmevom som prikývla a vtisla ti bozk na líce: „Až mi je zle, keď si predstavím, že len čo sa vrátime domov, budem sa musieť znova učiť. Kedy sa plánujeme vôbec vrátiť?"

„Neviem, Vianoce už skončili a u rodičov sa nechcem dlho zdržať. Nieže by som tu nechcel byť, ale teraz keď už o sebe vieme, skôr sa budeme môcť stretnúť."

„Takže Silvestra slávime doma?"

„To som nepovedal."

Nadvihla som obočie.

„Spravíme si výlet." dodal.

„Sydney?"

Usmial sa.

„A sami?" opýtala som sa.

„Uvažoval som o tom, no nakoniec som sa rozhodol pre staro- novú zostavu. Teda ak ti to nebude vadiť. Narážam na to, keď sme sa plavili loďou."

„Jasné, že mi to nevadí!" vyhŕkla som a nadšene ho objala. Takže my dvaja, Nicolas a Melissa, s Keyhou a ešte s Benom.

„A ako tam pôjdeme?"

„Do Londýna a odtiaľ potom lietadlom. O autá sa nám postarajú, kým tam nebudeme. Ronna nám to vybavila s bojovníkmi."

„Povedz mi, v akom zamestnaní bojovníkov nenájdeš?" zasmiala som sa.

„To by bolo na dlhé uvažovanie." zasmial sa.

Zatvorila som oči a lepšie sa uvelebila na Leovej hrudi. Celé to okolie na mňa tak dobre pôsobilo.

„A kedy odchádzame?" opýtala som sa.

„Vzhľadom k tomu, že je to dlhá cesta a dnes je 29. decembra, tak dnes večer." povedal z maximálnym kľudom, zatiaľ čo mne vyletela hlava na hor.

„Čo?!"

Zasmial sa.

„To by som sa asi mala začať baliť, však?"

„Presne tak." zaškeril sa.

„A typujem, ty si už zbalený, však?" prižmúrila som podozrievavo oči.

„Presne tak." zasmial sa.

„To si zapamätám, drahý Leo." vztýčila som varovne ukazovák a chystala sa zliezť z jeho, keď ma uväznil vo svojom objatí, „Ale takto sa tak skoro nepobalím."

„Tak ťa pobalím ja." povedal jednoducho a už som ucítila jeho mäkké hrejivé pery a jeho ruky okolo svojho pásu.

Po pár bozkoch som sa odtiahla: „Uvažovala som." bolo ťažké pokračovať, no predsa len som sa premohla, „Ak spolu budeme aj naďalej, musím sa stať aj ja nočným tvorom?"

„Láska, je to len na tebe. Mne sa vždy budeš páčiť, či už budeš čímkoľvek. A zober si mojich rodičov. Otec je človek a mama nočný tvor. Neuveríš, ale nikdy ho nepohrýzla. A ver mi, to čo sa stalo dva krát už tretí krát sa nestane, ver mi."

Usmiala som sa: „Fajn, verím. Vieš, aj keď spolu chodíme, stále je mám určitý odpor k nočným tvorom."

„Rozumiem. Ani sa ti nečudujem. Takmer každý ťa chce zabiť. Aj keď momentálne nie."

„My to zvládneme. Keď som prežila vlastnú smrť, pád zo šiesteho poschodia, to, že ma Adrian obesil a mnoho iného, zvládneme aj to čo nám budúcnosť nadelí. A ty tiež nie si obyčajný tvor. Si silnejší. Stále mi príde neskutočné, že si si dokázal kvôli mne vybrať tú dýku zo srdca."

„Za lásku sa oplatí bojovať." usmial sa.

„Bože Leo, ty si tak sladký." zasmiala som sa a vtisla mu ešte jeden bozk predtým, ako som sa šla pobaliť.

„Sydney!" zvolal Nicolas a rozpažil ruky hneď, ako vystúpil z lietadla, „Nikdy som si nemyslel, že sa sem niekedy dostanem."

„Hlavne mysli na to, že sú tu aj iní ľudia a divne na nás pozerajú." povedala Keysha a popohnala ho. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu. Bolo to príjemné prísť z tej anglickej zimy do austrálskeho leta. Bolo príjemných dvadsať tri stupňov, no i tak to bolo pre mňa ako facka.

Vzali sme si batožinu a s dvoma taxíkmi sa odviezli do hotela. Mali sme jeden apartmán s dvoma izbami, kúpeľňou, WC, kuchyňou a obývačkou. Keysha hundrala, že bude spať v obývačke, no potom prišiel iný problém.

„Moment, moment. Ja tu budem na jednom rozkladacom gauči spať aj s Benom?!"

„A čo si ho máme zavolať k sebe do postele?" rypol Leo.

„Nič v zlom, ale on je schopný ma pripraviť o panenstvo počas tejto noci bez toho aby som o tom vôbec vedela." povedala pobúrene.

„Ak budeš pri zmysloch, tak sa mi predsa ubrániš nie?" zaškeril sa Ben.

Zazrela po ňom: „Isteže budem pri zmysloch. A síce je toto dovolenka, ale jednu malú hračku som si odpustiť nemohla." povedala a z boku nohavíc vytiahla z pošvy dýku. Až teraz som si všimla, že má nohavice so špeciálnym vačkom na tú dýku, „Dobrá vychytávka. Takže si daj pozor, lebo ja som nebezpečná."

„O tom nepochybujem." uškrnul sa Ben, no keď vychádzal z miestnosti, nemohol si odpustiť postrapatiť Keyshe vlasy.

„Ben!" zrúkla za ním a z chodby sa ozval iba smiech.

„Len pár minút a už sú ako dlhoroční manželia v kríze." zasmiala sa Melissa.

„Hovor mi o tom niečo." pokrútila som s úsmevom hlavou a pomohla Melisse poháre čaju a kávy odniesť na stôl, zatiaľ čo Nicolas s Leom doniesli veci.

„Nicolas ty si pribalil gitaru?" nadvihla som obočie.

„Ešte lepšia otázka- odkiaľ máš vôbec tú gitaru?"

„Je to moja gitara." povedala s úsmevom Melissa, „Pre spríjemnenie večera." žmurkla.

„Takže plán na Silvestra je aký, keď už sme pri tom?" opýtala sa Keysha.

„Vypijeme si kávu a čaje, prezlečieme a pôjdeme sa prejsť trochu do prírody alebo mesta. Potom sa vrátime sem a okolo desiatej môžme ísť pozrieť do mesta a počkať na nový rok."

„Vynechal si prípitok." povedal Nicolas s úškrnom.

„Normálny človek sa opije až po novom roku." vrátil mu to Leo.

„Isteže." povedal s úsmevom a zdôraznil: „Normálny človek."

„Neštvi ma aj ty."

„Medzi moje dôležité životné funkcie patrí aj rýpať a štvať ťa. Bez toho by som neprežil."

„Tak sa priprav na vojenský režim." žmurkol na neho Leo a vyšiel na balkón. Nicolas pozrel po nás.

„A vy sa čo smejete?"

„Len tak Nicolas, len tak." povedala Melissa a radšej si odpila z kávy.

„Poďme sa prejsť, nestratíme sa." prehovoril ironicky Nicolas a unavene sa zosunul na vyčnievajúcu skalu.

„Nestratili sme sa. Sme na kopci. A je tu pekný výhľad." povedal Leo.

„A sme asi desať kilometrov od mesta. V pohode." mykol plecom, no potom znova naštvane prehovoril, „Až na to, že ja nechcem oslavovať nový rok s austrálskou faunou a flórou."

„S tebou sa na výlety chodiť nedá."

„Pretože ak sa ide na výlet, tak sa aj vie kam sa ide."

„Ľudia, je šesť hodín. Mali by sme sa vrátiť a vy dvaja aspoň raz do seba nezapárajte." povedala Melissa a napomenula Lea s Nicolasom.

„To práve včas stíhame." povedal pokojne Leo a všetci sme sa postavili na odchod. Objala som Lea okolo pásu a ešte raz sa pokochala pekným pohľadom. Leo vie, kde sme. Dúfam. Nicolas len rád podpichuje.

„Čo to je?!" zvolala Keysha a okamžite ako som to začula aj ja, som uskočila. Syčavý zvuk bol blízko.

„Had!" zvolala Melissa.

„Hlavne kľud." povedal Ben.

Had sa vynoril pred mojimi nohami a mala som chuť kričať.

„Tento had neuštipne, neboj. Nepatrí medzi jedovaté. Len ho netreba plaš... Sakra!" zvolal bolestne Leo a musela som ho pridržať aby nepadol. Len čo sa had objavil pri Nicolasovi, ten uskočil a jeho prirodzený reflex potencialistu zapríčinil, že tiene hada poslali naprieč vzduchom kamsi to kríkov.

„To si vyriešil." povedal Ben.

„Leo si v poriadku?" opýtala som sa, no videla ako zatína zuby od bolesti.

„Nebol jedovatý." povedal.

„To neznamená, že to nebude sakramentsky bolieť." povedal Ben.

„A že neuštipne." dodal Nicolas.

„Fajn, tak som sa pomýlil, uznávam." povedal a videla som, aký bol nervózny. Dostúpil na nohu a sykol.

„Ja mu pomôžem, vy baby veďte."

Nicolas nadvihol obočie a založil si ruky. Ben sa uškrnul.

„Fajn, baby idú hľadať cestu." povedala Melissa so smiechom a vzala Nicolasa za ruku skôr ako stihol protestovať. S Keyshou sme sa zasmiali a ja som šla popri Leovi.

S Benom sme ho usadili a vyhrnuli mu nohavice. Kotník mu opúchal.

„Kým zídeme dole bude v poriadku." povedal Ben.

„Aspoň budem mať na čo spomínať. Nie každý si môže dovoliť vziať domov takýto suvenír." povedal Leo. Pokrútila som s úsmevom hlavou a spolu s Benom sme ho zdvihli a Ben ho podopieral.

„Isteže, budeš vyzerať mužnejšie." zasmial sa Ben.

„Odkedy uštipnutie hada dokazuje mužnosť?" otočila sa na nás Keysha. Dýkou zarezávala do hrubšej palice.

„Bolesť robí muža mužom." povedal Ben a hrdo sa vystrel, no stále sa usmieval od ucha k uchu.

„Tak to by si s tým mal niečo urobiť." našpúlila pery a otočila sa.

„Máš jedno šťastie, že tu kamarátovi pomáham. No ja mám dobrú pamäť Keysha. Veľmi dobrú." povedal mrazivo a Keysha sa len zasmiala, odhodila palicu do trávy, dýku zastrčila do vačku a doskackala k Melisse a Nicolasovi.

Nakoniec cesta späť netrvala tak dlho, no taxikár na nás naozaj divne pozeral, keď uvidel Lea s bodnutím po hadovi na odhalenom kotníku. Práve vtedy mu to vyzeralo najhoršie. V apartmáne som mu to ošetrila a obalila ľadom. Darmo ma presviedčal, že bude v poriadku. S Melissou a Keyshou sme sa pustili do občerstvenia a nakoniec sme všetci skončili za stolom na terase a pomaly pojedali. Melissa prišla zvnútra a s Gitarou si sadla za stôl. Kým sa ladila, rozprávali sme sa, no potom sa akosi minuli témy a začala hrať jednoduché akordy. Chýbali mi časy, keď sme si všetci traja sadli za hudobné nástroje a hrali. A keď nám Nicolas behal s gitarou po dome a brnkal si. Aspoň sa snažil.

Započúvala som sa do akordov, keď sa ozval Melissin pekný hlas:

„Krátke dni

a dlhé noci

trvajú tak dlho

a ja sa v nich strácam.

No láska, tá všetky pohltí

pretože sme tu ja a ty

spolu ruka v ruke kráčame

svietia nám všetky hviezdy na nebi.

Mesiac nám osvetľuje cestu

spať sa mi ešte nechce

ostaň so mnou dovtedy

kým ti nezaželám dobrú noc.

Ako posledné čo uvidím

budú tvoje oči

a na pokraji spánku ti zašepkám

ja počkám na teba."

Nicolas sa usmial, naklonil sa k nej a venoval jej dlhý, láskyplný bozk. Stiahol si ju do náručia a nešlo mi neusmiať sa. Hlavu som si položila na Leove plece. Keysha sa pohodlne opierala, nohy mala vyložené na Benovi a sledovala dianie pri Dome Opery a v celom okolí. Ben vyzeral byť zamyslený, no spokojný. Leo ma skryl do náručia a na temeno mi vtisol bozk.

Melissa nám ešte trochu spievala, no niektoré pesničky boli také chytľavé, že sme sa pripojili aj my, až sme si spievali všetci a mohli sme pôsobiť ako takí opilci, až na to, že sme boli všetci do jedného triezvi. Dôkaz, že sme sa ozaj tak dobre bavili bolo, keď nás odrazu prekvapil ohňostroj. Ben zbehol dnu pre poháre a šikovne nalial. Vzali sme si každý jeden pohár a sledovali to krásne divadlo.

„Musím uznať, že na priek všetkému toto bol skvelý rok." povedala Keysha s úsmevom.

„Jeden z najlepších." povedal Leo s úsmevom.

„Spoznala som tých najúžasnejších ľudí." pridala sa Melissa.

„Ja som konečne pochopil koho skutočne milujem a musím povedať, že sú to tie tri najkrajšie dievčatá." uškrnul sa Nicolas.

„Ja som znova začal žiť." usmial sa Leo a stisol mi ruku.

„A ja som zistila, že na pohľad najhoršie rozhodnutie dokáže priniesť ten najkrajší koniec." povedala som.

„Ja mám to, čo som tak dávno stratil a čo som tak dlho hľadal."

„A všetci sme nanajvýš spokojní." usmial sa Nicolas.

„To si píš." zasmiali sme sa a pripili si.

Skôr ako som sa nazdala, Leo si ma otočil tvárou k sebe.

„Tak šťastný nový rok láska."

„Aj tebe." usmiala som sa a naše pery spočinuli v krásnom bozku, ktorý mi pripomenul, ako veľmi ho milujem a ktorý mi dokázal, ako ma on veľmi miluje. Privrela som oči a nechala sa dokonale opantať ako bozkom, tak dotykmi a tak aj celým Leom.

////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

Všetkým ďakujem, že to čítate :3 už nás čaká iba prológ, ale verte, je sa na čo tešiť :D

Viki :)