46. časť

„Uvažoval som o niečom." začal opatrne Leo, keď som si sadla na svoju posteľ a on sa díval z obrovského okna.

„O čom?" opýtala som sa, dúfajúc, že to z neho nepôjde ako z chlpatej deky.

„Keďže máš dnes dvadsať jedna, o pár mesiacov maturuješ, uvažoval som, či by si sa nechcela nasťahovať ku mne." otočil sa a pozrel mi do očí. Chvíľku som nebola schopná reagovať. Je pravda, že s Leom máme vážny vzťah, ale predsa je to len pár mesiacov. Neviem si predstaviť, že by sme my dvaja žili spolu a domov by som chodila len na návštevu. Možno by to znamenalo aj menej času so súrodencami.

„Do ničoho ťa nenútim, Charlotte. Môžeme s tým počkať. A okrem toho, že sa so mnou budeš deliť o jednu posteľ každú noc a spolu si dáme raňajky každé ráno, sa nič nezmení." povedal a sadol si ku mne.

„Čo keby sme počkali do maturity?"

„Potom by si sa ku mne presťahovala?" snažil sa to skryť, ale aj tak som tam tú nádej v hlase počula. Usmiala som sa.

„Vyzerá to tak že áno." dopovedala som a on sa zmocnil mojich pier. Tak dlho som už túžila po bozku a keďže sme mali na seba ozaj málo času, tento jeden bozk spôsobil, že sme to tak rýchlo ukončiť neplánovali. Ocitla som sa pod ním, zatiaľ čo on mi jednou rukou zašiel pod tričko a jeho pery mi spôsobovali, že som sa nemohla ani nadýchnuť. Možno som ani nechcela. Chcela som len jeho. Ruku som zacítila na zapínaní podprsenky a musela som sa usmiať. Dal mi sekundu na nádych než sa znova zmocnil mojich pier.

Keď v tom sa otvorili dvere: „Panebože."

Rýchlo sme sa od seba odtrhli a pozreli k dverám. Stál tam môj otec. Vyzeral šokovaný, znechutený a pomaly aj nahnevaný.

„Čo to má znamenať?!"

Bola som rada, že Leovi sa nepodarilo podprsenku rozopnúť, lebo by to bolo o to horšie. Ako sme mohli zabudnúť, že otec môže kedykoľvek prísť? Vstali sme z postele a čelili jeho prepaľujúcemu pohľadu.

Samozrejme, ja som trepla tú najohranejšiu frázu čo mi napadla: „Oci ja ti to vysvetlím."

„No to by som bol rád. Prečo sa bozkávaš s Klausom?! Však je to tvoja rodina! Sklamal som sa vo vás." povedal maximálne znechutene. Nikdy sa na mňa nedíval s takým opovrhnutím ako teraz.

„Nechaj ma aspoň hovoriť!" vyštartovala som po ňom až zostal prekvapený.

„Ja nie som Klaus." povedal Leo a chytil ma za ruku.

„Ty si mi tajila svojho priateľa?" opýtal sa kľudnejšie otec, no stále bol rovnako nahnevaný, „A ako vám mám vôbec veriť?"

Leo vytiahol peňaženku a podal mu občiansky: „Snáď toto stačí nie?"

Pokojnejší otec mu ho vrátil a pozrel na mňa: „Charlotte prečo si to tajila?"

„Lebo ak by som ti to povedala, urobil by si divadlo a Lea vyštval preč. To ja nepotrebujem." to, že to bolo hlavne kvôli bezpečnosti aby sme ho uchránili som zamlčala. Aj tak sme ho nevedeli uchrániť. Napríklad vtedy, keď Nicolas bol tým monštrom a mohol ho kľudne zabiť.

„Dobre, uznávam, ohľadne tohto možno nie som najlepší otec. Ale vieš, že to mám ťažké." povedal odrazu tak kľudne.

„Ja to viem." šepla som a objala ho. Je doma len na pár dní a nemá ani tušenia čo robíme, s kým sme. Snaží sa nás chrániť, no predovšetkým chránime my jeho.

Niečo mi napadlo a pousmiala som sa.

Otec sa odtiahol a pozrel na Lea: „Musím povedať, že si to zahral dobre, ale nabudúce radšej chcem počuť pravdu."

Obaja sme prikývli a Leo ma objal zozadu okolo pása.

„Ak chceš počuť pravdu, Nicolas ti ju rád povie." zaškerila som sa.

„Zas mi niečo ušlo?"

Len som nevinne mykla plecami. S úsmevom pokrútil hlavou a vybral sa k Nicolasovi.

„Neverím, že si taká zákerná." zasmial sa Leo a otočil si ma tvárou k sebe.

„To má za to, že si z nás stále uťahuje. A myslím, že otcovi sa bude Melissa páčiť." zasmiala som sa a objala ho okolo krku. Zdvihol si ma na ruky a ja som ho nohami objala okolo pása. Takmer sme spadli a tak ma oprel so smiechom o stenu.

„Čo sa stalo? Snáď sa ti sila nočného tvora vytratila?" rypla som.

„To určite nie." povedal, zošmykli sa mi nohy a on ma držal kolmo nad svojou hlavou a ja som výskala a smiala sa jedna radosť. Pustil ma na zem a ja som sa ocitla v pasci medzi stenou a ním. Vždy sa mi páčil ten náš výškový rozdiel.

„A už mi povieš, čo za darček si mi pripravil? Lebo sa začínam trošku báť." zasmiala som sa.

„Večer pôjdeme na malý výlet. Možno by to bolo lepšie cez deň, ale myslím, že nočný Norwich sa ti bude páčiť." usmial sa.

„Norwich?" opýtala som sa natešene.

„Spravíme si peknú prechádzku a ja ti sľubujem, že raz si tam spravíme výlet aj cez deň."

„Tak to sa už neviem dočkať. Ty si snáď tromfol všetky darčeky."

Objal ma: „To dúfam."

Znova nás vyrušilo otvorenie dverí. To snáď nie je možné.

„Sestrička, tú podlosť ti nedarujem, ale za to, že máš dnes narodeniny, ťa ušetrím." uškrnul sa. Neviem prečo, ale vždy, keď počujem, že povie sestrička, ma zamrazí. Vždy si spomeniem na toho zlého Nicolasa, ktorý zabíjal s potešením. No teraz tam stál ten Nicolas, ktorého tak veľmi milujem.

„Nezdá sa, keď si nás tu vyrušil nezvaným príchodom."

„Aha pozrime sa, oficiálny frajer ma prekukol." rypol Nicolas a škeril sa jedna radosť. Aj Leovi mykalo kútikmi úst. Keďže už stál vedľa mňa, Nicolas ma jednou rukou objal a vyslúžila som si pusu na líce.

„Všetko najlepšie Charlotte." povedal a podal mi darček, ktorý držal v druhej ruke. Zoširoka som sa na neho usmiala a vrhla sa na darček. Bol to jeden veľký čokoládový dezert s čokoládami od výmyslu sveta. Mala som rada akúkoľvek čokoládu a týmto ma ozaj potešil.

„Len to nezjedz všetko." rypol.

„No jasné, už som nad tým premýšľala." pokračovala som v hre a znova ho objala. Objal ma oboma rukami a na pár sekúnd ma tak držal. Tak dobre mi to padlo.

„Tak tu sa gratuluje?" strčila hlavu do dverí Keysha a so širokým úsmev sa mi vybrala oproti, zatiaľ čo Nicolas a Leo sa začali baviť o niečom, čo sa týkalo mojich narodenín, no rozprávali naschvál potichu aby som ich nepočula a ešte k tomu ma Keysha dokonale zamestnala.

Hodila sa mi okolo krku až sme sa rozosmiali.

„Všetko najlepšie veľká sestra." predniesla, tiež som si vyslúžila pusu na líce a podala mi darček. Čierna koženka. Plánovala som si jednu kúpiť, keďže po tých bojoch už tá moja nevyzerala v najlepšom stave a bola som nútená nosiť prechodný kabát.

„Tá je svetová." vydýchla som a hneď si ju obliekla. Bola jednoduchá, s dvoma vačkami a pri páse a na koncoch rukávov boli tri pásy. Mala aj golier, ktorý tiež lemovali tri pásy, takže v prípade väčšej zimy som si ju mohla vytiahnuť vyššie.

Na vďaku som Keyshu znova objala, keď sa v izbe objavil otec.

„Prepáč, že som sa s darčekom nenamáhal, ale myslím, že toto ťa poteší viac." usmial sa a podal mi obálku s peňažnou sumou.

„Ďakujem." usmiala som sa a objala ho. On mi dal rovno dve pusy na líca a potom sme sa pobrali na prízemie. Tam sme sa všetci naraňajkovali a samozrejme, že Lea neminuli nejaké tie otázky.

„Prečo si sem prišiel?" opýtal sa otec a Nicolas sa zaksichtil, keďže každý z nás vedel Leove pravé dôvody. Prišiel nás sem zabiť.

„Býval som vo väčšom meste, no potom som prišiel sem, kde som býval zatiaľ v hoteli a neskôr som si našiel byt." povedal pohodovo Leo.

„A ako si spoznal Charlotte?" opýtal sa otec s úsmevom.

Nicolas sklonil hlavu aby nebolo vidno, ako zadržiava smiech. My s Keyshou sme sa na ňom dobre zabávali. Áno, bola vtipná predstava toho, že by mu Leo povedal pravdu. Ešte stále si pamätám ten prvý okamih, keď som ho stretla. Vyzeral tak úžasne a hlavne reálne, keďže dovtedy som poznala len knižné vydanie Lea.

„V obchode. Obaja sme nakupovali a tam sme sa stretli. No a od vtedy sme na seba ešte pár krát natrafili." usmial sa Leo, no narozdiel od otca sme my vedeli, že ide o provokačný úsmev, lebo iba slepý, alebo náš otec, by prehliadol, ako sa Nicolas dobre zabáva na odpovediach.

„A vtedy keď som prišiel..."

„Už sme sa so Charlotte hodnú dobu poznali, no mysleli sme si, že zatiaľ to nejako zahovoríme." pousmial sa Leo.

„Som rád, že spolu všetci vychádzate." usmial sa otec.

„Samozrejme, že spolu vychádzame. Máme naozaj úžasné vzťahy." pritakal Leo a to už Nicolas vybuchol do smiechu. My sme sa len potichu smiali, zatiaľ čo otec len na Nicolasa nechápavo pozrel.

„Má také chvíľky, jeho to prejde." povedala Keysha a poriadne ťapla Nicolasa po chrbte, keď mu zabehlo.

„Hlúposť ešte nikoho neprešla." povedal Leo a ja s Keyshou sme vybuchli do rehotu, zatiaľ čo Nicolas po Leovi zazrel, aj keď vážnu tvár udržať nevedel. Leo sa len víťazoslávne usmial a otec nad nami s úsmevom krútil hlavou.

Okolo obeda sme všetci lenivo ležali na gauči, až som takmer zaspala, keď niekto zazvonil. Vstala som ako prvá a šla ku dverám.

„Všetko najlepšie Charlotte!" ozvalo sa jednohlasne a tak mi iné neostalo iba ich pustiť dnu. Otec len vyvaľoval oči.

„Oci, toto sú naši priatelia. Prišli mi zagratulovať." pousmiala som sa.

„A možno tu stráviť pár hodín." povedala Ronna a podišla k otcovi, „Som Ronna, teší ma. Toto tu je Makoto, ktorý k nám zavítal z ďalekého japonska, Ervis s Nicol, Ben, Tomas a..."

„Moja priateľka Melissa oci." usmial sa Nicolas a objal ju okolo pliec.

„Teší ma." povedala a podala si s ním ruku. Rovnako tak aj ostatní a musím povedať, že na otca urobili celkom dobrý dojem. Nicol si pred nedávnom dala zafarbiť svoje hnedé vlasy po stred chrbta na čierne a ostrihala si ich asi po bradu. Bola na nepoznanie ale hodilo sa jej to. Teraz konečne po dlhej dobe mohla chodiť medzi ľudí a navyše si zmenila priezvisko a má nový občiansky. Ervis ju začína viac chrániť, keďže Ben o ňu javí okatý záujem, aj keď je to len preto, lebo ho baví vytáčať Ervisa. Stále mu opakuje, aby si už našiel babu. No Ervis na Nicol nedá dopustiť, je akoby jej brat, ozaj ju má rád. Preto si Nicol vybrala Evisove priezvisko.

„To vás ale je. Ani som netušil, že máte toľkých priateľov. A v rôznych vekových kategóriách." povedal prekvapene otec.

„Nejako sme sa seba natrafili." mykla plecom Keysha a Ben sa uškrnul.

„Charlotte, toto je pre teba. Zložili sa na to všetky baby, teda okrem Keyshi." povedala Melissa a podala mi darček. S každou som sa objala a následne pozrela čo tam je. Poukážka na knihy s celkom slušnou sumou.

„Ďakujem." usmiala som sa.

„To sa ti zíde. Či už k maturitám alebo len tak." povedala Ronna.

„Alebo sa zľutuješ na sestrou a dovolíš jej kúpiť aspoň jednu knihu." povedala Keysha, ktorá si oprela bradu o moje plece a oči jej zaiskrili keď si spočítala koľko kníh sa dá kúpiť za tú sumu. Bola tam rovná stovka.

„Ak bude sestra poslúchať, tak možno sa zľutujem." zaškerila som sa a darček položila na stôl, keď ku mne prišiel Makoto s malinkým balíčkom.

„Myslím, že sa ti ešte zídu." usmial sa a podal mi darček. Boli tam veštecké karty. Netuším, odkiaľ ich vzal, no bol to ozaj praktický darček.

„Určite sa zídu." povedala som a objala ho.

To už bol pri nás Ervis: „Ja som sa s Tomasom dohodol, že by ťa potešilo možno aj niečo takéto." povedal s tajomným úsmevom a Tomas sa tváril rovnako, sem tam sledoval môjho otca.

„Dýka?" hlesla som. Bola maličká, že by sa pod koženkou doslova stratila. Pošva bola ozdobná rovnako ako jej rukoväť, „Ďakujem, možno mi to raz zachráni život." žmurkla som na nich a darček položila medzi ostatné, aby to mocnebolo na očiach. Oboch som objala, až sa na rad dostal Ben.

„Len si o mne nemysli nič zlé." zaškeril sa a podal mi fľašu šampanského, „Len aby si dvadsať jednotku mala dnes s čím zapiť."

S úsmevom som pokrútila hlavou a darček položila medzi ostatné. Objala som ho, no on ma dosť nečakane zdvihol zo zeme, zakrúžil so mnou až som skončila v náručí niekoho iného. Vo veľmi známom náručí. Ben na nás žmurkol a podišiel ku Keyshi a Ronne.

Otočila som sa k tým krásnym priehľadným očiam a objala ho.

„Nie si hladná?"

„Narážaš na tortu?" prekukla som ho.

„Keď som sa bol pred chvíľou napiť, tvoj otec vyberal niečo veľmi voňavé z chladničky. Tuším to voňalo čokoládou a pomarančom." povedal provokačne a toto úplne naštartovalo moje chúťky.

„Tak na čo čakáme?" ozvala som sa a Leo sa zasmial. Hneď na to, keď všetci už sedeli na gauči, vyšiel otec s tortou na ktorej už horelo dvadsať jedna sviečok a za ním Makoto s taniermi a lyžičkami.

Tortu položili na stôl a ja som podišla k nim.

„Tak oslávenkyňa, želaj si niečo." usmial sa otec.

Aby sme sa takto dokázali všetci do jedného stretnúť aj o rok.

Usmiala som sa a sfúkla sviečky. Následne mi Nicolas podal nôž a každému sa ušiel jeden kúsok. Takto sme sa zabávali až do večera. Práve som vychádzala z kúpeľne, keď som započula slabé zaklopanie. Podišla som k dverám, no nič som nepočula. Otvorila som ich a taktiež som tam nikoho nenašla. Mrazivý studený vietor mi zafúkal do tváre. Porozhliadala som sa po okolí, ale nikde nikoho nebolo. Až vtedy som si všimla niečo na zemi. Bola tam malinká obálka.

Zdvihla som ju a našla tam malý lístoček s náhrdelníkom. Prívesok mal tvar malého oblého strieborného srdiečka. Roztvorila som papierik.

Myslím, že by si ho chcela späť. Patril tvojej mame. Uži si svoje posledné narodeniny, Charlotte.

Ethan Morgan.

Od zlosti som papierik roztrhala. Jeden odkaz a dokáže tak dokonale pokaziť celý deň. Kúsky papiera odvial vietor po našej záhrade, no akosi ma to netrápilo. Znova som pozrela na ten náhrdelník. Naozaj patril mojej mame? Schovala som ho do zadného vačku riflí a vošla dnu skôr, ako si niekto všimol, že som bola vonku.

Vo dverách obývačky ma stopol Leo: „Je čas ísť."

Prikývla som s núteným úsmevom. Musím na ten lístoček zabudnúť. Ethan mi za to nestojí.

Oznámili sme o aj ostatným, no povedala som, že môžu ostať dokedy chcú, aj tak som bola rada, že ich otec tak ľahko prijal. Vyšli sme hore do mojej izby a ja som vytiehla cestovnú tašku. Zbalila som si len najnutnejšie veci, na noc som si vzala len svoju obľúbenú námornícku pásikavú košeľu na tenké ramienka. Nech sa má Leo na čo pozerať. Na vrch som položila šampasnké od Bena a nezabudla som ani na zubnú kefku a hrebeň. O pár minút som už bola prezlečená a vychystaná. Vzala som tašku a dole sme sa ešte rozlúčili s ostatnými a následne sme dali tašky do kufra a nastúpili. Čakala nás necelá hodina jazdy, no tú som takmer celú prespala.

Leo našiel vhodné ubytovanie a potom sme sa vybrali na nočnú prechádzku a ja som bola rada, že som siahla po teplejšom kabáte, lebo noc bola chladná. Vrátili sme sa až okolo jedenástej a poriadne unavený, no z nočnej prehliadky mesta som bola úplne nadšená. V hoteli sme mali malý apartmán zložený z malej kúpeľne so sprchou, chodby a izby, v ktorej dominovala veľká manželská posteľ. Leo ma do nej okamžite hodil a ja som sa začala smiať, darmo sa snažil zmocniť mojich pier.

„Počkaj." zasmiala som sa, „Chcem sa ísť osprchovať. A pripiť si. Doniesla som šampanské."

„To znie lákavo." pousmial sa a pustil ma. Vzala som si nočnú košeľu a dala si rýchlu sprchu. Následne sme sa s Leom vymenili, no videla som, že šampanské už pripravil. Z nohavíc mi vytŕčal strieborný náhrdelník a tak som si ho ešte raz obzrela, no nenašla som žiadnu nápovedu. Možno ho u nich nechala vtedy, keď ukradla jantárové srdce. Schovala som ho do peňaženky, keď konečne vyšiel Leo. Nedočkavo som si sadla na posteľ a on len v boxerkách vedľa mňa. Podala som mu jeho pohár a štrngli sme si.

„Tak na teba, láska." usmial sa a ja som sa div rovno pred ním neroztopila. Robil so mnou ozaj divy.

„Na nás." opravila som ho a poháre vypili dodna. Naliali sme si ešte po jednom pohári a pokojne popíjali v sede vedľa seba, ja v jeho náručí. Pozrela som na fľašku. Už tam bolo iba trošku, ani nie na jeden pohár. Rozliala som nám to obom rovnomerne, no bolo ťažké to dopiť, keď už Leo svoje dopil a jeho pátravé ruky mi prechádzali po stehnách až k bokom. Len čo som položila pohár, už si ma Leo položil na seba a zmocnil sa mojich pier. Rukami ma chytil za zadok a usmial sa: „Tangáče?"

Mierne som sa začervenala, ale aby som to skryla, hneď som ho pobozkala. Tak dlhú dobu som už po ňom túžila, takže áno, mala som to už trošku naplánované.

Jedným rýchlym pohybol mi zvliekol nočnú košeľu a bozkami prechádzal od môjho krku až ku kľúčnej kosti. Zaklonila som hlavu a zatvorila oči.

„Si tak krásna." zašepkal keď som ucítila jeho teplý dych na obňaženej hrudi.

„A ty tak božský." povedala som a vtisla mu pusu na čelo. Jeho teplé pery sa mi prisali ma krk a jedna ruka mu zablúdila k mojim prsiam. Vzdychla som a on sa spokojne usmial. Tak veľmi som po ňom túžila a a vedela som, že kebyže sa na mňa pozrie, jeho oči by hrali fialovou, červenou a čiernou. Každý jeden dotyk mi prinášal potešenie a každým jedným bozkom som mala pocit, že ho ešte viac milujem. Vášnivo ma bozkával na krku, kľúčnej kosti, až si ma nadvihol a ucítila som jeho pery na prsiach. Jemne som ho potiahla za vlasy a cítila som, ako žiadostivosť narastá.

Jedným rýchlym pohybom som sa ocitla ležiac pod ním a skôr ako sa nazdal som mu stiahla boxerky. Pousmial sa a medzitým ako ma bozkával sa pohral s balíčkom ochrany a následne mi potiahol tangáče. Stiahol mi ich dolu a keď som zacítila jeho prsty, hlasne som vzdychla a mierne sa prehla v páse. Pohyby zrýchľoval, zatiaľ čo perami si privlastňoval tie moje. Druhou rukou chytil tú moju pri hlave a preplietli sme si prsty. Voľnou rukou som mu poťahovala vlasy, inak som bola úplne bezmocná. Nie proti nemu, ale proti mojim pocitom. Láska, vášeň, radosť, šťastie, všetko sa zlievalo dokopy. Všetko chcelo Lea, jeho dotyky a napokon zostať pri ňom už hádam navždy.

Mimovoľne som rozkročila nohy a on panvou zapadol dokonale do mojej, až som takmer zvolala. Panvou riadil rýchlosť a ja som ho voľnou rukou pritiahla k sebe a pobozkala ho. Bozkami sa snažil utlmiť naše hlasné vzdychy, no bolo to márne. Ale bolo to úžasné. Cítila som sa ako už dávno nie a on bol na tom zrejme podobne. Len čo pohyby znova zrýchlil, už som nevládala ani premýšľať. Cítila som, ako sa postupne blížim ku koncu, keď vtom zastavil v pohybe a otočil ma na seba. Chrbtom sa oprel o čelo postele a ruky nechal ma mojom chrbte. Tentoraz som zvolila tempo ja, zatiaľ čo si ma pritiahol k sebe a bozkával ma na krk. Tempo nadobúdalo závratné výšiny, až som sa nakoniec spustila vedľa neho. Vzal ma do mocného objatia a mne sa už od slasti a únavy zatvárali oči. Ani som si nevšimla, kedy Leo odišiel do kúpeľne, namiesto toho som zaspala pokojným spánkom.

Ráno som sa zobudila na to, ako ma Leo spokojne hladí po chrbte. Jednu nohu som mala na ňom vyloženú, ruku a hlavu zas na jeho hrudi.

„Dobré ráno." usmial sa.

„Aj tebe." usmiala som sa a vtisla mu bozk, „Musím povedať, že máš dobrý vkus na narodeninové darčeky."

Zasmial sa, rukou mi prečesal vlasy a vtisol mi bozk na čelo.

„Kedy sa máme vrátiť?" opýtala som sa.

„Na obed odchádzame." stále som cítila ako ma hladí po chrbte a naskakovala mi príjemná husia koža. Čo keby sme šli niekam na obed?"

„A čo raňajky?" nadvihol s úsmevom obočie.

Pobozkala som ho: „Tie snáď môžeme vynechať."

„A čo by si chcela robiť?"

„Konečne po dlhej dobe tráviť s tebou čas. Osamote a v tichu." povedala som a privrela oči. Vrúcnejšie ma objal a ja som sa dokonale uvoľnila. Ale niečo mi aj tak neschádzalo z mysle. Jedna veľmi podstatná vec.

Ako, dočerta, Ethan vedel kedy mám narodeniny?

A ešte jedna podstatnejšia otázka.

Ako Ethan vie kde bývame?!

////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////