39. časť

„Len si pôjdem po veci, áno?" opýtal sa a pozrel po mne. Prikývla som a ostala som stáť pred vchodovými dverami. Tak som sa o neho bála. Záležalo mi na ňom a bola som nesmierne rada, že je v poriadku. Možno... Teda čo keď som predsa len zmenila názor? Dokážem ho opäť milovať? On ma miluje stále, aj keď s tým statočne bojuje. No keď si spomeniem na hociktorú z tých chvíľ, musím uznať, že sme stvorení jeden pre druhého.

Zdvihla som pohľad. Usmiala sa.

Práve sa vracal späť na chodbu, keď som prešla dverami a doslova sa naňho vrhla. Najprv to nečakal, no potom sa zapojil aj on. Zabuchol dvere, vyzliekol mi košeľu, ktorú som mala na sebe a nechal ju padnúť na zem. Rovnako vedľa nej poputovalo jeho tričko.

Ako to, že som to doteraz necítila? Tú túžbu, lásku, dôveru, poddajnosť a predovšetkým jeho neochvejnú lásku ku mne?

Objal ma a pritiahol si ma k sebe ešte bližšie. Oprel sa o stenu a horúcimi rukami mi prechádzal po odhalenom chrbte. Jednou rukou mi rozpustil drdol a prehrabol mi vlasy. Stále sme sa bozkávali, a ja som už nevedela popadnúť dych. Prerušila som náš bozk a rýchlo dýchala. Aj on bol mierne zadychčaný.

„Drahá Charlotte, čakal som tak dlho, že dnes za seba neručím." povedal a v očiach som mu videla túžbu a radosť.

„To ani nechcem." povedala som a skôr ako stihol niečo dodať, som sa mu vrhla na pery a jeho rifle skončili na zemi. Hneď na to aj moje kraťase. Zdvihol ma za zadok a presunuli sme sa do obývačky. Položil ma na gauč, rozkročila som nohy a on sa oprel medzi ne. Objala som mu pás, zatiaľ čo som jeho pery cítila na krku. Zaklonila som hlavu a zatvorila oči.

„Čo povieš na sprchu?" zašepkal. Len som prikývla. Postavil sa a vzal ma za ruku. Zavrel za nami dvere a ja som mu prstami prešla po hrudi.

„Tak veľmi ťa milujem Leo. Nerozumiem, že prečo som to doteraz nepociťovala."

„To je už jedno. Dôležitá je pre mňa táto chvíľa." povedal a znova ma pobozkal na krk, „Nič iné ma nezaujíma."

O necelú minútu na nás už stekala horúca voda, a cítila som jeho ešte horúcejšie pery. Bola som mu otočná chrbtom a on ma držal v podbrušku, zatiaľ čo druhá ruka mu prechádzala k mojim prsiam. Bozkami sa premiestnil k môjmu krku až na plece. Skĺzol rukami ešte nižšie než predtým a ja som neudržala vzdychnutie. Oprela som sa rukami o stenu a privrela oči. Začal ma bozkávať na krku, zatiaľ čo som cítila každý dotyk jeho ruky. Presne vedel čo robí. Presne vedel, čo na mňa zaberá. Bolo cítiť, že sa ma nevie nabažiť. Však prešla dlhá doba. Dlhá doba, čo musel svoju túžbu držať na uzde. Aj ja? Ja som sa zamilovala po druhý krát. Užívala som si každý jeho dotyk. Pritiahol sa bližšie ku mne s panvou a ja som nenamietala. Horúca voda mi stekala po tele a ja som pomaly prestávala čokoľvek iné okrem jeho dotykov a lásky vnímať. Začal pohybovať panvou a zatiaľ čo rukou ma objal okolo brucha, takže ma už mal vo svojej moci. A ja som mu neskutočne ľahko podľahla. Naše vzdychy boli rýchlejšími pohybmi hlasnejšie. Oprela som sa o ľadovú stenu, až mi to ochladenie príjemne padlo. Pohyby jeho panvy boli čoraz rýchlejšie a jeho ruky si našli cestu k mojim prsiam. Od toľkej rozkoše som cítila, ako mi ruky slabnú. Leo si to všimol a dodával mi rovnováhu. Jeho pohyby boli tvrdšie a závratne rýchle, pri tom ma bozkával na krku, až som sem tam ucítila jeho zuby, no bez tesákov. Moje hlasné vzdychy ho len povzbudzovali aby len tak skoro neskončil. Skončil až keď som hlasno zvolala jeho meno. Prestal s pohybmi, no nepustil ma.

„Ty si tak dokonalý." vzdychla som.

„To preto, lebo ty si sama bohyňa." zašepkal mi do ucha. Usmiala som sa. Pobozkal ma a odstúpil odo mňa. No keď videl, že sa jemne kolíšem, radšej ma podoprel a podal mi uterák. Zasmiali sme sa. Obalili sme sa a vyšli von. Gumičku, čo som mala na zápästí, som položila pri načatý balíček ochrany.

Vošla som do jeho izby a bez okolkov sa zvalila na jednu stranu postele. Ľahol si vedľa mňa a prehodil cez nás plachtu, aby sme boli aspoň niečím zakrytí. Objal ma a hlavu si položil na moje plece.

„To ťa naozaj až tak dostalo?"

„A teba snáď nie?" usmiala som sa a vtisla mu bozk na nos.

„Ja som najšťastnejší človek v tejto chvíli." usmial sa aj on.

„Milujem ťa." povedala som to s toľkou láskou, akoby sme boli odlúčení celý život.

„Ja teba viac." povedal ešte vrúcnejšie a vtisol mi bozk na krk. Mierne som naklonila hlavu na znak, že si pýtam viac, „Nebodaj by si ešte niečo chcela?" jemne do mňa rypol.

„Chcela." blažene som sa usmiala, „Ty nie?"

„Ja vždy." povedal a posial môj krk bozkami. Moje ukľudnené srdce sa znova rozbúchalo. Leo sa usmial. Vyšiel na mňa obkročmo a sadol mi na stehná. Zohol sa ku mne a pobozkal ma. Naše uteráky skončili na zemi. Usmiala som sa.

Venoval mi dlhý bozk, zatiaľ čo jeho ruky klesli z mojich pliec na ramená a zdvihli tie moje hore pri moju hlavu. Prešiel mi prstami po celých rukách, cez kľúčne kosti a prešiel mi cez prsia, kde sa zastavil. Nadýchla som sa. Láskal mi ich a znova boli jeho pohyby intezívnejšie. Ešte stále sme boli mokrí od sprchy, no ani jednému to neprekážalo. Jednou rukou sa pohol po mojom bruchu smerom dole a keď konečne zastal a zacítila som príjemné dotyky, stiahla som ruky a jeho tvár si pritiahla k mojej. Pobozkali sme sa. Samovoľne som jemne rozkročila nohy a on sa medzi bozkami usmial. Chcela som sa do spoločnej práce zapojiť aj ja, nenamietal.

„Nezabudni, že ja za seba naozaj neručím." usmial sa a pritisol si svoje pery na moje a tým ma dokonale umlčal. Ruka sa mu jemne pohybovala v oblasti mojej panvy, a ja som každým zmyselným dotykom vzdychla. Keď som plne ucítila jeho prsty, nahlas som vzdychla a rukami zovrela vankúš na oboch stranách hlavy. Usmial sa a pohyby zintenzívnil. Voľnou rukou mi prešiel po medzierke medzi prsiami a zastal na mojom boku. Dívala som sa mu do očí a užívala si ten jeho blažený spokojný úsmev. Zohol sa a perami spočinul sa mojej pravej bradavke. Jeho pery začali okamžite pracovať a ja som sa cítila ako v siedmom nebi. Jeho pohyby ruky boli neustále intenzívnejšie, až som mala pocit, že to už neustojím. To ho poháňalo ešte viac vpred a už som mala naozaj pocit, že skolabujem. Zacítila som jeho zuby na mojom krku, jemne sa odtiahol, až postupoval k mojej ľavej bradavke a ľavou voľnou rukou mi stlačil druhý prsník a zopakoval celý postup od začiatku. Ja som mu rukami zablúdila po bruchu ešte nižšie a on sa usmial. Pokračoval aj napriek tomu, že ja som už bola na samom vrchole. Nedokázala som nič urobiť. Jeho panva sa priblížila k mojej a obaja sme slastne vzdychli. Bola som úplne opantaná toľkou rozkošou a Leo na tom nebol inak. Rukami som mu prešla po chrbte a nechty mu jemne zaryla medzi lopatky.

Zviezol sa vedľa mňa a ja som sa otočila tvárou k nemu a snažila sa upokojiť dych. Aj on prerývane dýchal.

„Milujem ťa. Tak strašne ťa milujem." povedala som po pár minútach. Takto pokojne sme tam ležali, až dokedy som bola konečne schopná niečo spraviť. Obsadila som mu kúpeľňu, no dlho som sa nezdržala a vo dverách sme sa ešte pobozkali a potom dnu vošiel on. Prehodila som si cez seba len uterák a šla sa do kuchyne napiť. Dopila som, keď sa Leo objavil za mnou a jeho ruka zablúdila pod môj uterák. Pridržala som si ho, aby mi nepadol, keď som ucítila na prsiach aj jeho druhú ruku. Jemne mi ich láskal a ja som si oprela hlavu o jeho plece. Pobozkal ma na bradu.

„Ja ťa budem vždy milovať o niečo viacej." zašepkal mi do ucha a jemne mi doň zahryzol.

Už viem kam patrím. Vedela som o vždy aj keď ma to kúzlo opantalo. Patrím k Leovi. Nech už je kdekoľvek, tam je môj domov.

Sedeli sme pred telkou, mala som na sebe letné šaty a on si navliekol len rifle po kolená. Rukou ma hladil po mojom boku, skončil na zadku a naspäť. Dokonalá idilka.

Zazvonil telefón. Zamrmlala som a načiahla sa poň. Prišla mi správa:

Ste v poriadku? -N

Odpísala som mu:

V najlepšom.. -Ch

Prišla mi len jednoduchá odozva:

3:-D -N

Rozosmiala som sa a ukázala to Leovi. Ten len pobavene pokrútil hlavou nad tým čertovským smajlíkom. Nicolas si nikdy nedá pokoja.

Leo si ma vzal do náručia a ja som mu položila hlavu na hruď. Prešla som mu prstami po mieste, kde mal nôž zapichnutý v srdci. Ešte stále tam mal jazvu. Prečo sa mu to hojí tak pomaly. Och áno. Nemal ani harmanček.

„Ako si to dokázal?" opýtala som sa a cítila ako ku mne potočil hlavu, „Ako si si ho dokázal tak vybrať? Videla som len jedného nočného tvora, ktorý to dokázal a viem ešte o jednom." narážala som sa Andyho a Ethana. Vražedných bratov, z ktorých ten preživší je teraz našou najväčšou hrozbou. Nevieme ani aké hry hrá. Prečo chcel aby sme sa dozvedeli o svojej rodine? Prečo ho to tak zaujíma? No aj keď si to nahlas nepriznám, musím sa mu poďakovať. Naša mama bola jasnovidec. Vedela, čím budú jej deti a tak nás ukrývala v bezpečí pred zrakmi ostatných, aj keď tušila, že neskôr sa to prevalí. Opustila nás pre svoje bezpečie a len pred pár rokmi zomrela. Stretla by som sa s ňou, kebyže ešte žije? Asi áno. Určite. No neviem si predstaviť, čo by som sa jej spýtala a pritom mám toľko otázok ohľadne jej. Dokonca som našla nášho strateného dedka. Najväčšieho dobráka pod slnkom. A Ethan celý ten čas čakal. Mohol ma zabiť. Nespravil to. Nezabil ani Nicolasa a Keyshu. O čo mu ide? A prečo sa potom tak náhle objaví v nemocnici kde sme v tú noc boli všetci traja? A potom znova o ňom dlho nepočujeme? Ethan bude ťažký oriešok.

Nadvihla som hlavu. Leo mal trpký úsmev: „Spravil som to pre teba."

Následne sa mi pohľad zahmlil.

Ďalší potencionalista s prekusnutým hrdlom padol na zem. Rozbehol sa na mňa ďalší, no statočne som sa uhýbal jeho kúzlam, až som ho priklincoval k stene. Niekto ma zhodil na zem za pomoci vlny a už sa nado mnou skláňali dvaja potencionalisti. Okamžite som bol na nohách a z vrecka vybral nôž, ktorý som hodil jednému do srdca. Kým sa stihol spamätať, druhý ho z neho vytiahol a zahnal sa na mňa. Aj ja som bol prekvapený z jeho počinu a nestihol som sa uhnúť a poškriabal ma na hrudi. Cúvol som, no on sa približoval. Telom mi prešli silné kŕče a okolo nás sa zoskupovala temnota. Šla od Nicolasa, ktorý zabíjal protivníkov tyranským spôsobom a stále mal okolo seba aspoň ôsmych. Vyzeral ako keby ho znova ovládla temnota. Ešte to by nám ku šťastiu chýbalo. No nebolo to tak, inak by sa vrhol na mňa.

Napriek kŕčom som sa nevzdával. Protivník sa ku mne približoval. Skočil som na ňho a zovrel mu hrdlo pazúrmi. Vypleštil oči, rovnako ako ja. Roztrhol som mu hrdlo a on padol bezvládne na zem. Pozrel som na nôž zapichnutý v mojej hrudi. Klesol som na všetky štyri a následne už ležal na zemi. Takto hádam neumriem. Musím ju chrániť. Už len z toho dôvodu, ako neskutočne ju milujem. Aj keď mňa momentálne nie. No záleží jej na mne a raz sa to prevalí. Na ten moment som ochotný čakať. Ale čo by jej priniesla moja smrť? Zármutok. Nekonečnú bolesť. A čo Ben? Druhý krát sme sa stretli a znova by sme jeden druhého stratili? Čím všetkým som si prešiel, našiel si lásku života, znášal tie rany a teraz to vzdám? To určite. Ak to raz vzdám, tak na inom mieste. Keď to dokážu iní, zvládnem to aj ja.

Pohol som prstami. Dosť veľa energie ma to stálo, ale vedel som, že je to iba začiatok. Jediné čo ma poháňalo bola ona. Jej smiech, jej láska, jej charizma... Prudko som uchopil rukoväť noža. Zmraštil som tvár. Ak sa teraz vzdám, už sa viac nepohnem. Začal som vyťahovať nôž, no mal som pocit, akoby som zdvíhal dvojtonový trezor. Mal som čoraz menej sily, nevládal som, všade bola čiernota. Keď vtom mi nôž z ruky vypadol a počul som cinknutie kovu o podlahu. Odrazu som mal späť celú svoju silu, akoby sa mi nebolo nič stalo, iba ma rana pálila. S menšími ťažkosťami som sa postavil a dal som na inštinkt. Tak ju nájdem.

Otvorila som oči a pozrela na ňho. Jemne, trpko sa usmial.

„Vieš ako si mi hovoril, že ty mi dáš dôvody, aby som sa do teba zamilovala po druhý krát?" prikývol a ja som pokračovala, „Sú len dva najväčšie. Tento čin a tvoja láska, ktorú ti nikdy nebudem vedieť celú oplatiť."

Usmial sa, vzal mi tvár do dlaní a nasledoval dlhý bozk. Vysadla som na neho a jeho ruky sa skĺzli po mojom chrbte až skončili na zadku. Viac si ma k sebe pritiahol a ja som mu zahrabla do vlasov.

Opustil moje pery a pokračoval k môjmu krku, až som zacítila jeho horúce pery. Zaklonila som hlavu a privrela od slasti oči. Odsunul mi vlasy a znova mi skĺzol rukou po chrbte až na zadok. Na krku som cítila jeho vrúcne bozky. Nevedeli sme sa jeden druhého nabažiť. Tak dlhá doba prešla a teraz som si uvedomila, ako veľmi mi chýbal. Aj keď som si ho nepamätala a stratila city k nemu, aj tak moje srdce i naďalej túžilo po ňom.

Zacítila som bodnutie dvoch ihličiek až som vzdychla. Bolo to úplne jemné, no nečakala som to. Začal sať a ja som znova privrela oči a roztápala sa pod dotykmi jeho rúk. Po pár satiach, no bolo ich viac ako desať, sa odtiahol a na rankách, ktoré ma jemne pálili som ucítila jeho jazyk a pery.

Chápala som ho. Tak veľmi po mne túžil, vo viacerých veciach. Rovnako som po ňom túžila aj ja a nedokázala som sa nabažiť. Dnešok vidím na jeden dlhý, spoločný deň.

„Láska." započula som jemný príjemný hlas. Ten by som spoznala všade. Usmiala som sa, no nedal si pokoja, „Láska."

Zamumlala som. Otvorila som oči na našla tie jeho nádherné priehladné. Slnko ešte nebolo tak vysoko. O takomto čase sme nezvykli vstávať.

„Škola volá." uškrnul sa.

„Ó, nie." chovala som si tvár do dlaní, no on mi ich jednoducho odsunul a pobozkal ma.

„Spravil som ti kávu na povzbudenie. Idem zobudiť Nicolasa, to si nemôžem nechať ujsť." zaškeril sa.

„A potom ideš kam?"

„Na byt. A následne do mesta." povedal a vstal.

„Nemusíš ma zviezť. Zveziem sa s Nicolasom a Melissou." mávla som rukou.

„Ako chceš." usmial sa a namieril si to do Nicolasovej podkrovnej izby. Posadila som sa a z ľavej strany slnko osvetľovalo zobúdzajúce sa mesto. Tie dva bezproblémové týždne prešli až príliš rýchlo. Keyshu čoskoro pustia z nemocnice, takže posledné dni trávime večery v tomto dome iba my štyria- ja, Leo, Nicolas a Melissa. No zvykne k nám zavítať aj Ben alebo Tomas. Samozrejme, v sídle sme skoro každý deň, no teraz, keď začína škola, trávime čas doma. Ervis sa určite teší. Ešte stále nemá rád, keď je okolo neho veľa ľudí, nieto ešte prípadne desať. A Ethan? Od tej noci ho nebolo. Bojovníci povedali Ronne, že opustil mesto. Potencionalisti sa rozhodli stiahnuť.

Začula som krik. S úsmevom som pokrútila hlavou a vyšla na chodbu. Nicolas stál vo dverách a vlasy mu stáli na všetky strany. Leo sa opieral o parapet okna pred ním a dobre sa zabával. To sú tí najpodarenejší muži v mojom živote.

Nicolas prebodával Lea pohľadom: „Ty si nedáš pokoja."

„Nie, to nie." smial sa, „Ale svoj účel to splnilo."

Nadvihla som obočie, chcela som vedieť čo vôbec Leo vykonal.

„Myslím, že s tesákmi pri krku by sa zobudil každý." povedal podráždene Nicolas a potom pozrel na mňa a pohľad mu zmäkol, „Dobré ráno, Charlotte." usmial sa, no potom na mňa naoko výhražne zažmúril, „A ty ho v tom ešte podporuješ. Pekne."

Môj smiech ma dokonale odhalil.

„Len aby ste neboli prekvapení, s čím prídem ja." povedal a vošiel späť do izby.

„Hlavne nezaspi do školy." povedal posmešne Leo a z izby vyletel vankúš a Leo sa bleskovo uhol. Na vankúši sa kĺzali takmer priehľadné tenké tiene.

„Ach tí muži." povedala som a vybrala sa k schodom, keď ma Leo zdvihol do náručia.

„Vravela si niečo?" zaškeril sa a veľkou rýchlosťou sa prehnal dolu schodmi.

„Leo!" zvýskla som, no neubránila sa smiechu. či som chcela alebo nie, jeho bozk som neodmietla.

„Charlotte!" zvolala Tammara a aj s Lyndou a Biancou sa mi rozbehli oproti a vystískali sme sa.

„Škoda, že sa nevídame častejšie, keď už moja sestrička je u vás takmer stále." zasmiala sa Bianca a pozdravila aj Nicolasa a Melissu. Na to, že sú sestry, neboli si až tak podobné. A ako to, že Bianca prežila a pritom o nás nevie nič? Práve bola s Lyndou a jej rodinou v Amerike a keď sa vrátila, no, muselo to byť kruté. Aj keď nadhodila takú masku ako teraz, bolo vidno, že ju to bolelo. Rovnako ako Melissu, no ona sa musela vysporiadať aj s inými vecami. Alebo skôr bytosťami. Ale obe boli tradične v tmavých farbách a s občasnými smutnými výrazmi.

Vybrali sme sa smerom k budove. A znova začína mučivých, tentoraz iba osem mesiacov. Maturity. Och, to sme už vážne takí starí? Aspoň v tom idem s Nicolasom. A s Tammarou, Biancou, Melissou, Lyndou a Tomasom. Zaujímavé zoskupenie. Tieto maturity zvládneme.

„Charlotte?" ozval sa pri mne Nicolas. Nechcel vzbudzovať pozornosť.

„Áno?" pozrela som po ňom. Musela som sa usmiať nad pohľadom ako kráčajú ruka v ruke s Melissou.

„Vieš," sklopil pohľad, „Už dlhšie som sa nad tým zamýšľal. Nešli by sme pozrieť dedka?" pozrel na mňa s prižmúrenými očami.

„Vlastne, to nie je zlý nápad. Teda, keď prepustia Keyshu z nemocnice, môžeme ho ísť pozrieť. Poteší sa." usmiala som sa.

„S časti preto, vlastne hlavne preto, lebo chcem vedieť..."

„Viac o mame." skočila som mu do reči. Prikývol.

„Okrem toho, že nás opustila keď sme boli malí, že bola," na moment stíšil hlas, „jasnovidec, a že sa volala Cassandra o nej teda veľa nevieme. Hm, a že ona o nás vedela všetko a chcela nás chrániť."

„A umrela pred asi dvoma rokmi." dodala som a znova prikývol, „Dobre, pôjdeme." usmiala som sa napokon.

„Vždy som chcel mať dedka." usmial sa a upútal Melissinu pozornosť, „Taký ten pohodový starý muž, ktorý vyzerá a niekedy sa aj tak správa akoby zhltol všetku múdrosť sveta. A hlavne také tie historky „Za môjho detstva..."." zasmial sa a ja som sa tiež neubránila úsmevu.

„Čaute ľudia." zavesil sa mne a Nicolasovi do krku vyškerený Tomáš a my sme sa zasmiali.

„Už som si mysle, že si zaspal. Volal som ti, chcel som ťa zviesť." povedal Nicolas ponad plece.

„Zviezol som sa sám." žmurkol na ňho Tomas a pustil nás, na čo nezabudol ťapnúť Nicolasa po pleci, „Nezabudni, akú radosť z nás bude mať tréner, keď sme sa mu celé leto neozvali." zaškeril sa.

„Ó áno. Budem rád ak nedostanem basketbalkou priamo do nosa keď vojdem." zasmial sa Nicolas a podržal mne a Melisse dvere, Tomáš sa prešuchol a potom Nicolas pokračoval ďalej.

„A ešte si pripomeňme tie dlhé mesiace čo nás budú nonstop gezírovať a zhadzovať a následne poúčať." zavtipkoval Tomas a učiteľka, čo nás učí slovenčinu sa okolo nás prešuchtala a jeho slová počula dosť zreteľne, lebo po nás zazrela.

„No Tomas, ty vieš ako udržiavať vzťahy a povesť." uťahoval si z neho Nicolas.

„Toto bude dlhý deň. Prosím nech už je koniec." zastonala Lynda a lepšie si upravila tašku.

„Po inom ani netúžim." povedala Tammara vedľa mňa.

No ozaj prešiel dosť rýchlo. Všetky tie opletačky a príhovory, povzbudenia a podobne sme prepočuli,vybavili zopár formulárov, dostali zoznam kníh, umiestnenie skriniek a prázdne rozvrhy. Na druhý september bolo až neznesiteľne teplo a tak poslúžili ako výborné vejáre.

„Skúste ich pokrčiť alebo roztrhnúť a budete si musieť zohnať vlastné." napomenula nás učiteľka na chodbe keď sme už chceli čo najrýchlejšie vypadnúť.

„Áno iste." povedal potichu Nicolas a potešila som sa keď som ucítila čerstvý vzduch. Zastali sme ešte pred školou, no Nicolas a Melissa sa od nás vzdialili. Nicolas sa oprel o kapotu, rukami objal Melissu okolo pásu a následne pokračoval náruživý bozk. Zmenil sa. Našiel svoju lásku. Našiel dievča, ku ktorému môže byť úprimný a ktoré ho podporuje.

Hneď vedľa Nicolasovho čierneho Nissanu, zastal čierny Chevrolet, ktorý som však videla len periférnym videním, pretože som bola zaujatá do rozhovoru s Tammarou. Tomáš, Lynda a Bianca sa bavili zase spolu, keď v tom Bianca omámene vyhŕkla: „Charlotte, kto je ten úžasný chalan, čo po tebe tak pokukáva?"

„Čože?" opýtala som sa a otočila. Leo sa opieral o kapotu, ruky založené na hrudi a jeho priehladné oči pozerali priamo do tých mojich. Usmial sa a Bianca s Lyndou div nepadli do kolien. Tammara sa usmiala, lebo už niečo tušila.

„To je môj frajer." usmiala som sa sebavedome a vykročila k nemu, keď ma moje nohy zradili a ja som sa kvalitne zrúbala a udrela si ľavý bok.

„Dofrasa!" sykla som a Nicolas sa schuti zasmial. Zazrela som po ňom, no jemu už tiekli slzy. Niekto ku mne pristúpil. Leo. S tým jeho úsmevom hodným samotného boha. Načiahol ku mne ruky a ja som sa ich chopila. Zdvihol ma.

„V poriadku?"

Potichu som sa zasmiala a tvár skryla za závoj vlasov: „Áno."

Usmial sa a vlasy mi dal bokom. Objal ma pravou rukou, ktorá mu nepatrne skĺzla na môj zadok a ja som sa ešte obzrela ponad plece a zakývala. Nasadla som do auta a hneď aj Leo.

„Ach to bol trapas." zastenala som.

„Ani by som nepovedal." zasmial sa a bradou ukázal na kamarátky, „Oni si toho podľa mňa ani nevšimli."

Doslova sa pohľadom na Lea roztápali. Zacítila som slabé bodnutie žiarlivosti, no to okamžite prešlo, keď si Leo natočil moju tvár k sebe a žiadostivo ma pobozkal na pery. Ukončila som dostatočne dlhý bozk a oprela sa čelom o jeho. Usmiala som sa. Len aby Bianca s Lyndou vedeli, že Leo je celý môj a ja si ho jednoducho nedám.

////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////