28.časť

Pod nohami mi praskali vetvičky, inak nás v tichu sprevádzalo iba tiché štebotanie vtákov v korunách stromov. Či som sa bála? Nie. Navyše, až tak ďaleko od Ervisa sme neboli a jediné kto v lese prebývajú sú neaktivisti a možno tu snoria bojovníci. To je tak všetko.

Lesom prechádzalo veľa pojazdných ciest, keďže to je lesný park, no nie každá sa využívala a to by neboli potencionalisti, keby nepoužili mágiu na krytie svojich domovov. Takže bolo nepravdepodobné, že by sme na niekoho nevítaného narazili, alebo niekto nevítaný by vošiel priamo do boja.

„No... Neviem ako mám začať." ozval sa Leo a jemne sa uškrnul.

„Tak začni rodičmi." usmiala som sa.

„No, starí rodičia z otcovej strany boli nočné tvory, rovnako ako z mamininej. Mama automaticky bola nočný tvor tiež, no otec bol človek. Kvôli tomu ho odcudzovali, až si našiel našu mamu, ktorá ho milovala aj napriek tej nevšednosti a on ju miloval ešte viac. Teda, ešte stále sa tak veľmi milujú." usmial sa, „A potom sa mame narodilo dievča Chloe a o rok a pol ja. Obaja sme boli nočné tvory. Vyrastali sme v Eveshame. Môj sused a najlepší kamarát bol Ben. A síce bola Chloe staršia, vyzerala veľmi mlado. Mladšie odo mňa. Veľa krát ju to hnevalo a potom som jej pobral všetky šminky."

Usmial sa Leo, ako tak lovil v spomienkach. Vystrel sa a vytiahol fotku z peňaženky, kde ju mal dobre zastrčenú, takže som si ju predtým ani nevšimla.

„Naša posledná fotka, bolo na jednej oslave." povedal, no bolo mu v hlase počuť príchuť trpkosti.

To dievča, iba o niečo nižšie od Lea, vyzeralo naozaj mlado. Hladká pokožka, krásny úsmev a vlasy dlhé po pás a dokonale rovné. No bola tam podoba s Leom. Dosť veľká. Rovnaké priezračné oči, rovnaké úsmevy, rovné zuby, nie rovnako dlhé a čierne vlasy. A šťastie v očiach. V pozadí stále vyškerený mladý Ben.

„Boli sme preslávená trojka." usmial sa, no fotku mi ešte nezobral. Stále som si musela prezerať Chloe. Umrela tak mladá.

„Skončil sa nám posledný rok štúdia, mali sme vtedy s Benom dvadsať. Začalo sa leto a ja s Chloe sme si dali na chrbát medzi lopatky vytetovať rovnakých havranov, aby potvrdili naše silné súrodenecké puto. Oslava sa konala týždeň potom. Vždy sme boli s Benom problémoví, pár krát sme boli na nesprávnom mieste v nesprávnom čase a preto sme si medzi tvormi neurobili dobré meno. No nevedeli sme, že to dopadne takto zle. Tá oslava patrila jednému šestnásťročnému chalanovi. Už vtedy bol obľúbený. No ešte nebol taký sviniar."

„Andy." vydýchla som prekvapene. Prikývol. Sadli sme si na padnutý kmeň.

„Temné tvory sa ukázali na večierku. Samozrejme, že na oslave boli ako ľudia a nočné tvory, tak aj potencionalisti. Strhla sa bitka a tak som sa snažil dostať sestru a Bena do bezpečia. Potom na nás zaútočili a ja som zo všetkých síl bránil Chloe. Išli predsa po mne a Benovi. Hlavne po nás. A tí muži boli starší, silnejší a skúsenejší."

Hovorilo sa mu to ťažko, tak som mu na podporu stisla ruku.

Zahmlil sa mi pohľad.

„Leo, musíme vypadnúť, inak sa ich nezbavíme!" kričal na mňa Ben. Akoby som to sám nevedel. Len čo sa mi naskytla príležitosť, potiahol som Chloe za ruku a Ben za košeľu a vyšli sme predným vchodom. Bežali sme po ulici nadľudskou rýchlosťou, čo nám sily stačili.

„Pohni si Leo!" kričal Ben. On bol vždy ten rýchlejší. Preto mňa skoro vždy chytili. Ešte aj Chloe bola o málinko rýchlejšia ako ja. Som nemožný.

Pár metrov pred nami, na križovatke sa objavili ďalší noční tvorovia. Prudko sme zastali.

„Čo teraz?" opýtala sa Chloe. Začali padať prvé kvapky.

„Teraz? Budeme sa brániť." povedal som a z vrecka vytiahol nôž. Rozbehol sa na nás hneď prvý a práve na Chloe. Skočil som medzi nich a podrezal ho. Zniesol sa k zemi a ja som mu silno dupol na krk. Z toho sa len tak nepozviecha. Už sa nepozviecha.

„Leo!" zvolala Chloe, na ktorú útočili hneď traja. Jedného som napadol, no ďalší ma trafil do temena a na chvíľu som zostal mimo. Začal som sa brániť ako nožom, tak aj pazúrmi. Podarilo sa mi protivníka bodnúť do srdca a skopol som ho na zem. Otočil som sa k druhému a zdrapol ho za hrdlo. Prekusol som mu tepnu na krku a nechal ho na zemi krvácať.

Aj okolo Bena sa hromadili mŕtve telá. Rovnako nezaostávala ani Chloe, no tá v tom nemala prax. Nikdy sme ju so sebou nebrali. Vždy som sa ju snažil chrániť. Milujem ju viac ako kohokoľvek iného a Ben je mi ako brat. A teraz tu bojujeme o život. Vyhráme to. Musíme.

Pribehol som na pomoc sestre, do ktorej mlátili ako do vreca. Jeden ju chytil a šmaril o odparkované auto a spustil sa alarm. Ja som sa musel porátať s ďalšími dvoma, čo nebolo až také ťažké, lebo mi prišiel na pomoc Ben. Dorazili sme posledného a opreli sme sa jeden o druhého ako dvaja opilci. Až na to, že Ben mal zrejme zlomenú nohu a krvácalo mu z krku a ja som sa cítil malátny, nehovoriac o tom, že ruky som si necítil vôbec a telo ma bolelo od úderov.

Otočil som sa k miestu, kde dopadla Chloe. Nehýbala sa.

„Ježiši, Chloe!" zvolal som a s Benom k nej dokrivkal. Oprel som ho o kapotu a sestrinu hlavu natočil ku mne. Pootvoril som jej oči. Mala ich vyvrátené nahor a úlomky skla sa jej leskli na riflovej bunde čo mala na sebe a vo vlasoch. Prešiel som jej rukou do vlasov a tesne nad jej krkom ucítil dlhšiu časť skla. Opratne som ju vybral a z rany jej začalo krvácať. Pohla očami.

„Chloe, preber sa!" poťapkal som ju po líci, „Ben musíme..."

Rozhliadol som sa: „Ben?"

Odrazu na mňa dopadol z výšky a zvalil ma na zem. Pretočil som ho vedľa seba. Držal sa za srdce a vypľúval krv. Dal som mu preč ruku a ignoroval toho neznámeho ktorý zoskočil zo strechy a kráčal k nám. V srdci mal zapichnutý pazúr.

„No tak, braček, toto zvládneš." povedal som mu a trochu nešikovne mu vybral pazúr, zatiaľ čo on len vrčal od bolesti. Uľavilo sa mu no v momente zvrieskol. Neznámy mu stál na zlomenej nohe. Okamžite som bol na nohách a sotil do ňho najsilnejšie ako som vedel. Síce to s ním veľmi nehlo ale aspoň mu nestál na nohe. Bol som do nitky premočený od úpenlivého dažďa, no to bolo to posledné čo ma trápilo. Sestra ešte stále ležala nehybne na kapote.

„Nedotýkaj sa ich!" zrúkol som.

„Pridaj sa k nám Leo, kým som na teba dobrý. Máš v sebe niečo, čo dokážem oceniť a čo nemá každý. Oni prežijú a ty sa staneš členom jednej z najsilnejších sku..."

„Seriem na vaše skupiny!" nakričal som mu do tváre. Muž, čo mohol mať tak dvadsať päť, so špinavoblond vlasmi a očami čiernymi ako noc na mňa zazrel.

Chytil ma pod krk až sa mi jeho štyri pazúre zarezali do krku a hodil ma na zem. Ledva sa mi podarilo znova jasne vidieť. Nevládal som. Ako chcem teda ochrániť svoju sestru?

„Prichádzajú bojovníci." povedal ten šestnásť ročný fagan, ktorý sa tu znenazdajky objavil. Nebol dvakrát nadšený tým výjavom. Bol to mladší brat vodcu, teda Ethana. Aj on mal špinavoblond vlasy. Vlastne vyzeral ako jeho mladšia kópia. Nechcem vedieť čo z neho bude.

„Berte ju." zavelil a dvaja muži ju zdvihli z kapoty a počul som ako zamumlala moje meno.

„Nie!" zvolal som a snažil sa vstať. Alebo aspoň posadiť.

Na Ethanov pokyn hodili na Bena zapálenú látku a ten sa rozhorel ako fakľa.

„Nie!" rozčúlil som sa a to ma nakoplo a postavil som sa. Nie príliš obratne som sa rozbehol na Ethana a vrazil mu do nosa.

No ten ma okamžite zdrapol: „Na mňa si nebude dovoľovať taký úbožiak ako ty!"

Letel som pár metrov až som narazil do múra a zviezol sa na chodník. Cez rozmazaný pohľad som videl ako odnášajú Chloe.

„Počkaj, tento ešte žije."

„Čo s ním?"

„Nemáme čas, nechaj ho tu."

„Nebudeme ho tu nechávať. Aj tak sa ledva drží pri živote. Zdochne po ceste."

„Si blbec. Zoberme ešte toho."

Pootvoril som oči. Dvaja muži, bojovníci odo mňa odstúpili a vybrali sa k... Benovi. Obhorenému Benovi.

„Nedotýkajte sa ho!" zrúkol som po nich a pomaly sa snažil postaviť. Obzreli sa, no i tak sa k nemu zohli.

„Hovoril som, aby ste sa ho nedotýkali!" držal som jedného pod golierom a ten na mňa vyvaľoval oči.

„Hej, kľud! Pusti ho!"

Spravil som tak a ten druhý ho len potiahol za ruku a nasadli do dodávky. Prvý krát som videl ako odpratávajú mŕtvoly po boji. Niekto to robiť musí.

Neudržal som sa na nohách a klesol som k zemi. Pomaly som sa doplazil k Benovi. Na niektorých miestach mal pokožku spálenú úplne. Oprel som si hlavu o jeho hruď a rozplakal sa. Umrel človek, na ktorom mi najviac záležalo.

„Ben." vzlykol som, „Prepáč mi to. Prepáč, že som ti nepomohol. Že som ich nezastavil. Zlyhal som. Chloe..." zlomil sa mi hlas a ďalej som len plakal a žmolil mu košeľu. Potom všetko akosi potemnelo, rovnako ako aj hlasy zanikli.

Pustila som mu ruku a prudko zažmurkala. Utrela som si slzy, ktoré sa mi v tom návale emócii spustili.

„Ó Bože, Leo." povedala som a pozrela na ňho. Tiež tie chvíle znova prežíval a na tvári mal smútok. Oči sa mu leskli. Objala som ho a on si ma pritiahol bližšie.

„Čo sa stalo potom? Po Benovej, no, kvázi smrti?"

„Tí bojovníci ma predsa len odviezli a ošetrili. Zrejme museli zistiť, že Ben žije, no ja som o tom nevedel, lebo som zdrhol, len čo som sa vedel postaviť na vlastné. Aj tak doteraz nechápem, prečo mi pomohli. Možno preto, lebo s Benom sme nepatrili do žiadnej skupiny. Každý deň som sa snažil Chloe vypátrať a dúfal som, že je ešte nažive. Doma som sa neukazoval, nechcel som ohroziť aj ich. Po necelých troch týždňoch som ju našiel. No chytil som sa do pasce. Zaviedli ma za ňou. Vyzerala hrozne." hlas sa mu chvel a vypadla mu prvá slza, „Bola vychudnutá, bledá, jej kedysi plné líca, vďaka ktorým vyzerala tak mlado boli prepadnuté. Vlasy mala pouzlené a na všetky strany. Ledva udržala otvorené oči. Celý čas žila len na vode."

Privrela som oči.

„Vy sviniari!" vrieskal som a snažil sa k pripútanej Chloe dostať. Už aj tie putá jej boli nanič, mala také chudé ruky, že ich mohla kľudne zvliecť.

„Myslel som si, že ti to bude trvať dlhšie. Si silný, Leo, to sa musí nechať. Aspoň viem, že tú bojovnú povahu máte v rodine. Prvé dni boli ťažké." uškrnul sa Ethan, zatiaľ čo ja som kľačal na kolenách a dvaja jeho poskoci ma držali. Pri stene stál Andy a bez štipky citu sledoval celé to divadlo a stískal päste.

„Pustite ju! On vám nič nespravila!"

„No ty áno, Leo. A musíš sa naučiť, že za tvoje chyby budú pykať iní."

„Nie!" zreval som a skoro sa mi podarilo vymaniť sa zo zovretia, no lepšie ma chytili a vyslúžil som si kopanec do spánku. No i tak som bojoval ďalej.

„Už za to zaplatil Ben! To nestačí?!"

„Nie je určené koľko osôb za to zaplatí. To nie je určené nikdy."

„Prosím."

Ethan sa uškrnul a podišiel k Chloe. Už som nedokázal zastaviť slzy. Trochu sa prebrala a pohľad jej padol na mňa. Pozrela mi do očí: „Leo."

Zdalo sa, že sa potešila, že som ju našiel, no rýchlo pochopila čo sa deje. Posmutnela a keď sa k nej priblížil Ethan od strachu sa jej rozšírili zreničky.

Kvokol si k nej, keďže sedela na zemi opretá o stenu. Dal jej preč vlasy z krku.

„Prosím, prestaň." chvel sa mi hlas ako strom vo vetre.

On sa len diabolsky usmial a zahryzol jej do krku. Zastonala ale nespustila zo mňa zrak. Pozeral som jej do tých krásnych priezračných očí, ktoré boli stále veselé a žiarivé. Ktoré ma vždy obmäkčili a tak som súhlasil aj s najväčšou blbosťou. Ktoré ma donútili vyklopiť pravdu aj keď som to nechcel. Ktoré ma tak milovali. Tak ako ja ju.

„Prepáč mi to." zlomil sa mi hlas a slzy mi stekali po líci. Stále som so sebou trhal, no vzdával som to vždy keď som videl, že jej oči bledli.

Ethan spravil jeden rýchly pohyb a Chloina tvár premkla bolesť. Veľká bolesť.

„Nieeee! Nie!" vrieskal som, „Nie!"

Trhal som so sebou ako som vedel, no už ma držali rovno štyria.

„Nie!"

Znova prudký pohyb. Chloe privrela oči a vydýchla. Ethan sa bezcitne uškrnul.

Vytrhol jej srdce.

„Nieee!" zvreskol som, silno so sebou mykol a konečne sa oslobodil. Márne. Zošuchol som sa k jej mŕtvej chladnej tvári a ignoroval tú krv všade naokolo. Ethan s nechuťou odhodil jej srdce a utrel sa do podávanej utierky od Andyho, ktorý bol bledý ako stena.

„Život nie je nikdy spravodlivý, Leo." povedal a aj s ostatnými opustili miestnosť. Oprel som sa čelom o jej a miestnosťou sa ozýval len môj plač a vzlyky. Autá už dávno odišli a ostal som sám. S mojou mŕtvou milovanou Chloe.

Zaboril si hlavu do môjho pleca a ja som spravila tak isto. Slzy mi stekali po tvári ako vodopády, zatiaľ čo Leove vzlyky ma ubíjali. Bolelo ma pri srdci, vidieť ho takéhoto. Objala som ho ešte pevnejšie, aj keď sa zdalo, že to už viac nejde. Sedeli sme tam takto hodnú dobu, možno aj polhodinu, kým sa ukľudnil, no ešte stále to vyzeralo, že sa čochvíľa rozplače. Zatiaľ čo mne slzy tiekli celý čas. Objal ma.

„Ach, Charlotte. Teba to dojalo viac ako som čakal." povedal a vtisol mu pusu na temeno.

„Kebyže..." hovorila som cez vzlyky, „Kebyže mne sa toto stane... ako si sa dokázal cez to preniesť?"

„Nepreniesol som sa. Cez také veci sa nedá preniesť. Chloe som pochoval v ten deň o pol noci na pohrebisku a poskladal jej aj kríž s jej menom. Zastavil som sa doma, keď už rodičia spali a nechal im odkaz na rozlúčku, s tým že odchádzam a že kde nájdu Chloin hrob. Presťahoval som sa do Swaffhamu, kde som žil dva roky sám. A o práci taxikára som ti už hovoril." usmial sa, aj keď to bol smutný úsmev.

„Nemal si nikoho? Partnerku, alebo blízkeho priateľa?"

„Len čo som sa prisťahoval do Swaffhamu, pridal som sa do skupiny proti Ethanovi a jeho spolku. Podnikali sme rôzne akcie, keďže ma poháňala pomsta, no napokon som odtiaľ odišiel a oficiálne sa stal neaktivista. No i tak ma otravovali. Úspešne som sa im však vyhýbal. Jediní priatelia, nie v dobrom slova zmysle, boli tí, ktorých sme zabili na stretnutí. No a priateľka? Mal som len jednu."

„Ako sa volala?"

„Jessica." usmial sa. Jeho úsmev bol úprimný. Pichlo ma v srdci. Nemala by som byť taká žiarlivá, ale tak... Ten úsmev mal na príčine moju náladu ktorá klesla o stupeň dolu.

„Spoznal som ju v škole. Chodila so mnou do triedy od posledného roku a tak som sa ujal, že jej pomôžem. Bola krásna. Ešte k tomu milá. Najprv sa ma štítila, vraj nechce mať dočinenia s problémovými chlapcami." to, že mi ju tu teraz ospevoval, mi dva krát nepomáhalo a veľmi som sa musela prekonať, aby som mu na to niečo nepovedala. Niečo nie moc príjemné, ale brala som ohľad aj na to, že mi tu pred nemalou chvíľou plakal. Možno, možno mi ju neospevuje len tak. Dúfam teda.

„No čím častejšie sme sa stretávali, tým viac to medzi nami iskrilo. Až sme sa o necelý mesiac dali dokopy a ja som strávil príjemné Vianoce s príjemnou spoločnosťou. No keď sme sa vrátili po zimných prázdninách do školy, bola akási nesvoja. Tak úpenlivo som sa dožadoval odpovedi, až sa mi ju na Valentína podarilo zlomiť."

Riskla som to a znova privrela oči. Nejako som tušila, že to bola výnimočná chvíľa. Bolo mu to počuť na hlase.

Konečne sme prerušili ten krásny bozk. Vždy keď som ucítil jej pery, nemohol som prestať. Odtiahla sa odo mňa a usmiala sa. Sledovala ma krásnymi zelenými očami, dlhé blond vlasy jej spadali do tváre ako jej ich príjemný studený vetrík rozfúkaval. Vždy keď sa usmiala, utvorili sa jej krásne malé jamky v lícach. Zbožňoval som jej úsmev. Žiadne dievča, nieto ešte človek, mi nikdy takto nezamotalo hlavu.

„Keď si ma volal dolu, nemyslela som si, že mi tu v snehu vystavíš srdiečko zo sviečok. Ty ma stále len prekvapuješ. Ani netuším, odkiaľ sa v tebe berie toľko romantiky.

„Mňa baví prekvapovať ľudí. Rôznymi spôsobmi."

„O tom radšej nehovorme." uškrnula sa a šťuchla ma do ramena. Bol som neskutočne rád, že moju podstatu prijala aj napriek všetkému, čo to obnáša. No stále sa tej téme akosi vyhýbala. No celkom dobre vychádzala s mojou rodinou a to ma tešilo ešte viac.

„Vieš, už dlho sa ma pýtaš čo sa deje. A vzhľadom na to, s čím si sa mi dokázal ty priznať, príde mi nespravodlivé, že ja ti to nie som schopná povedať."

Razom posmutnela. Nadvihol som jej bradu, aby sa mi pozrela do očí: „Čo sa deje Jess?"

Stisla pery a z oka sa jej vykotúľala slza: „Umieram Leo."

Svet sa pre mňa razom zastavil. Akoby na mňa niekto vylial celé vedro s mrazivou vodou.

„Mám rakovinu. V najvyššom štádiu. Ostáva mi len šesť mesiacov života."

Oprel som sa čelom o to jej a pár sĺz ušlo aj mne. Pobozkal som ju, akoby to malo byť posledný krát. Prečo práve ona? Taká dobrá duša? Omnoho lepšia ako ja. Stokrát lepšia.

„Tisíc krát lepšia." povedal Leo. Teraz aj mne bolo do plaču. Cítila som, že to bola úžasná osoba. Cítila som, ako veľmi ju miloval a ako ona jeho.

„No nebolo jej súdených ani tých šesť mesiacov. Pred maturitami ležala v nemocnici a veľa krát odmietala moju návštevu, lebo nechcela aby som ju takú videl. Zmenila sa. Tak veľmi sa zmenila. Chcel som jej pomôcť. Mohli sme si vymeniť krv a ona by sa uzdravila, no odmietla. Nechcela sa stať nočným tvorom a utekať pred vlastnou rodinou. Chápal som ju. Jeden večer krátko pred maturitami som ju bol pozrieť. Výborne sme spolu kecali, popriala mi výborné úspechy v maturitách a povzbudzovala ma. Vždy som od nej neodišiel skôr ako bez jedného krásneho bozku. V deň, keď som úspešne zmaturoval, som jej zavolal, no pogratulovali mi iba jej rodičia a oznámili mi jej smrť a dátum kedy bude pohreb."

Tuho som ho objímala po celý čas a slzám nechala voľný priechod.

„Opustili ma všetci, na ktorých mi najviac záležalo. Od rodičov som musel odísť, len aby som ich ochránil. A keď sa objavil Ben, bol to neskutočný pocit. Tá radosť. To si nevieš predstaviť." usmial sa, „Ostal som sám ako prst, až som našiel teba Charlotte. Od momentu, keď som sa na výlete objavil v tvojej chatke s jediným úmyslom a uvidel ťa ako spíš. Niečo sa vo mne zlomilo. A odvtedy si sa mi dostala pod kožu a ja nechcem aby si odtiaľ odišla. Nechcem aby si ma aj ty opustila."

„To sa nestane Leo. Ja to viem. To sa nestane." oprela som sa čelom o jeho.

„Milujem ťa, Charlotte."

„Ja teba tiež Leo."

/////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

Tak čo hovoríte na Leov životný príbeh? 

Ďakujem za všetky votes a milé komentáre :)

Viki.