14. časť

Po oknách nám stekal šampón a ovisnuté veľké točiace sa kefy sa práve spustili. Dve poboku, jedna hore. Boli červenožlté, ladiace sa s farbami benzínky. Keysha vzadu visela na mobile a Nicolas zamyslene sledoval kefy pred sebou a bubnoval prstami po volante.

„Odkedy hráš na bubny?" pozrela som po ňom.

Usmial sa: „Dlho, dosť dlho."

„A prečo si to tajil?" opýtala sa Keysha a predklonila sa.

„Povedzme, že to bola nejaká moja úchylka."

„Jasné." zaškerila som sa.

„Tých máš viac než dosť." ťapla ho Keysha po pleci.

„A ty nie? Tu je hneď jedna." povedal a vzal jej mobil z rúk. Zažmúril na displej: „Zaujímavé. Odkedy pozeráš také morbídnosti?"

„To sú správy z nášho mesta." povedala a načiahla sa po mobil, no vzala som ho ja. Keysha po mne zazrela.

„V rodinnom dome sa našiel zavraždený muž. Vzhľadom na množstvo krvi tam musela byť aj druhá obeť, mužova žena, ktorá sa nenašla." prečítala som sa a zamyslela.

„Čo o tom vieš?" pozrel po mne Nicolas a Keysha si vzala mobil.

Oprela som si hlavu o operadlo: „Možno viem čo sa jej stalo. Čo tam je ešte?"

Keysha chvíľu prezerala a potom mi mobil podala: „To druhé."

Rozklikla som odkaz a Nicolas naklonil hlavu aby videl aj on.

„Dve mladé študentky sa stratili. Jednu našli brutálne zavraždenú na príjazdovej ceste pred mestom pri lese. Jedná sa o rovnaké zdivočelé zviera?" prečítala som článok.

„Ju som poznal." povedal Nicolas a prezrel si jej študentskú fotku, „Raily Sho. Prisťahovala sa s rodičmi z Číny za lepším životom. Mala ešte jednu sestru. Deihi Sho."

„Áno aj ja si ju pamätám." povedala Keysha a vzala si mobil z mojich rúk. Nebránila som sa. Len som pozerala kdesi pred seba a rozpamätávala som sa.

„Charlotte čo o nich vieš?"

Roztvorila som pery, no chvíľu trvalo kým som vydala nejaký zvuk: „Má v tom prsty Andy. už sa to začína. Tí dvaja sú..."

„Sú čo Charlotte?" povedal netrpezlivo Nicolas.

„Už sú to nočné bytosti." vytisla som zo seba.

„Už?" nadvihol obočie.

„Moment, nočnou bytosťou sa vieš stať?"

Prikývla som.

„Prečo ich premenil?"

„Aby mal na svojej strane viac bytostí." povedala som a poškrabala si pravú lopatku, kde mi po dvoch dňoch ostali len takmer nebadateľné červené fliačiky.

„Keď na svojej strane, znamená to, že je aj druhá strana?"

Prikývla som: „Tiež sú to nočné tvory, ale kvôli konfliktom z minulosti sa rozhádali a preto sa rozdelili."

„A čo tí ľudia s potenciálom ako ja?"

„To je dá sa povedať, tretia strana." pozrela som naňho a potom na Keyshu.

„Ešte mi povedz, že je aj štvrtá." povedala ironicky.

„Vlastne..."

„Čo? To je potom kto?"

„Sme to my. A samotári ako Ervis. Alebo ako Leo."

„Poznáš aj iných? Alebo z knihy?" pozrel po mne Nicolas.

„Nie. Iba my traja, Ervis a Nicol."

„Čo tí ostatní ktorých Ervis spomínal?"

„Oni sú. Len nie tu."

„A tu je koľko ľudí s potenciálom?"

„Nie viac ako nočných bytostí." povedala som, „A tých tu je pomerne málo. No to už Andy vyriešil."

„Ale prečo to robí?" opýtala sa Keysha.

„Lebo chce bojovať."

„Bojovať s kým?"

„To neviem. No nevylučujem náš spoločný konflikt."

„Nevylučuješ, lebo vieš, že k nemu dôjde?" opravil ma Nicolas.

„Presne tak. Lenže neviem kedy, keďže príbeh z knihy sa nevzťahuje na vás dvoch."

Nicolas sa oprel o operadlo a s hlbokým tichým vydýchnutím hľadel pred seba, kde sa už pohybovala sušička. Mechanizmus sa odtiahol a on naštartoval.

Mala som pocit, že mi niečo tají. Alebo skôr som začínala byť presvedčená, že mi niečo tají. Tak ako vtedy keď za nami prišiel Leo. Poškrabal sa na spánku. Jasný signál, že mi niečo tají. No bolo viac než vidno, že ak sa začnem vypytovať, pošle ma kade ľahšie a určite by sme sa nevyhli hádke. A hádka je to posledné, čo nám chýba.

Zastavil pred nákupným centrom a Keysha vystúpila. Pozrela som po Nicolasovi.

„Vieš, že mne sa môžeš zveriť. Vždy. Nech sa deje čokoľvek a nech je to akokoľvek vážne, dobre? Ver mi, som tá posledná kto by ťa súdil." pousmiala som sa.

Pozeral po mne, akoby mal niečo na jazyku, no nakoniec sa len usmial: „Fajn."

„Fajn." usmiala som sa a vystúpila. Najradšej by som sa vrátila a keby bolo treba tak aj násilne to z neho dostala. No nateraz sa musím uspokojiť s jedným fajn. Ako prvé sme si to namierili do obchodu s oblečením. Vo výklade sa mi zapáčili sivé nohavice a chvíľu trvalo, kým sme medzi regálmi našli posledný kúsok čo mi pasoval. Keyshi sa zapáčili čierne šaty na ramienka s dlhou voľnou bielou sukňou. Počkala som pri kabínke kým si šaty vyskúša. Ja som si rifle vyskúšala kým ona vyberala tie šaty.

Vyšla z kabínky a otočila sa okolo svojej osi aby som ju videla z každej strany. Na sebe mala červené konversy, ktoré vyvolávali so šatami kontrast.

„Ako vyzerám?"

„Úžasne ako vždy." usmiala som sa a prstami prešla po jemnej priesvitnej látke. Otočila sa k zrkadlu a napravila si vlasy pripnuté sponkou na temene.

Na ramenách sa jej črtali svaly. Zamračila som sa.

„Keysha, ty cvičíš? Teda, odkedy cvičíš?"

„Čo?" otočila sa ku mne a zvesila ruky, „To nie je cvičenie. Len sa dávame s kamarátkami do kondičky." usmiala sa, „Vieš plány na leto a podobne."

„Zaujímavé plány." povedala som zamyslene.

„Tak mám si ich vziať?" pozrela po mne.

„Samozrejme. Za takú dobrú cenu? No nekúp to."

Zasmiali sme sa a Keysha vošla do kabínky. Košík som nechala pri kabínke a šla sa prejsť pomedzi regály, až som zablúdila k mužskému oddeleniu. Zapáčilo sa mi sivé tričko, s bielym malým nápisom pre Nicolasa. Znenazdajky sa objavila Keysha: „Máš vkus dievča. To určite ber. Aj ja som ľúbila nakupovať tričká pre..." zasekla sa. Pre Davisa.

„Áno." povedala som akoby nič a usmiala sa, „Muži si veci vyberať poriadne nevedia."

„Nicolas vie. Ale občas by nezaškodilo mu spestriť šatník."

Pobrali sme sa k pokladni a zaplatili. Potom sme zbehli do kníhkupectva a Keysha ma prehovorila aby sme si kúpili pizzu v našej preslávenej pizzérii. Spomenula som si, ako ma Nicolas po výlete buzeroval dokedy som mu sľubovanú pizzu nekúpila. Nevydržala som to viac ako pár hodín.

Odtiaľ sme si to peši namierili domov.

„A na zajtrajšie ráno si už zbalená?" usmiala som sa. Vysvedčenie je o týždeň a tak sa s kamarátmi dohodli na dvojdňovom výtele. Zajtra ráno odchádza a vráti sa o dva dni.

„Samozrejme. Hneď po škole som sa zbalila." usmiala sa a odhryzla si z olivovej pizze.

„To len ja sa balím vždy na poslednú chvíľu?" zasmiala som sa.

„Aspoň si nikdy nič nezabudneš. Ja si aj takto niečo zabudnem." s úsmevom mykla plecami.

Odomkla som. Nicolas ešte nebol doma, tuším spomínal, že ide k Tomasovi. Pustili sme si seriál a tak sa zabavili na celý večer. Nicolas sa vrátil okolo desiatej, niečo pred koncom filmu. Prisadol si k nám, no veľmi výrečný nebol. Ale zdal sa mi v lepšej nálade ako poobede. Po filme si šli unavení ľahnúť. Zbožňovala som spoločné posedenie pri celovečerných filmoch.

Ráno ma zobudil budík. Vyšla som von na chodbu a videla, že Keysha už svieti v kúpeľni. Nicolas mal privreté dvere, no nevidela som ani nepočula za nimi žiadny pohyb. Pootvorila som ich a uvidela len prázdnu izbu. Zišla som dole po schodoch a našla od neho rýchlo napísaný odkaz.

Ponáhľam som sa do školy kvôli tréningu. N-

Nadvihla som obočie, no volať som mu neplánovala. Vedela som, že najbližší zápas budú mať na začiatku prázdnin, no kedy presne, to nie.

Najedli sme sa a peši sme išli do školy. V skutočnosti bola škola dosť blízko, Nicolasovým autom sme sa viezli len z pohodlnosti.

Nicolas sa neukázal ani na prvej hodine, dokonca ani na druhej, zostalo mi len pridružiť sa k Biance, Lynde a Tammare, aj keď som sa viac bavila s Tammarou. Na konci tretej hodiny, tesne pred zvonením prišiel Nicolas do triedy a s nevinným úsmevom sa ospravedlnil, vraj sa dohadovali dosť dlho. Za ním prišli ešte traja chalani a Tomas rovnako od trénera. Nicolas sa s nimi o niečom rozprával ale nepočula som o čom. Zrejme o tréningu alebo iných chlapských záležitostiach.

„Má Nicolas niekoho?" opýtala sa Bianca.

„Čože?" nadvihla som obočie.

„Či s niekým chodí." pretočila očami.

„Myslím, že ťa počula." zasmiala sa Tammara.

„Nie. Nie nechodí." mykla som plecom a pozrela jeho smerom. Mal v ušiach slúchatká.

„A aký typ... ženy vyhľadáva?" snažila sa sformulovať otázku Bianca.

„Vážne by si ho chcela? Je pekný, vtipný, no neviem či by vám to vydržalo dlhšie ako mesiac." zaškerila sa Lynda.

„Dobre baby, ja toto počúvať nemusím, je to môj brat. Ak niečo chceš, choď za ním. Ja sa za teba prihovárať nebudem." mykla som plecami.

„Okej, tak pôjdem len čo..." prerušilo ju zvonenie. Nato Nicolas vstal a vyšiel von z triedy s Tomasom v pätách. Ani na mňa nepozrel. Zrejme sa až príliš ponáhľal. Čo dnes toľko rieši? Pokiaľ viem, známky si opravovať nemusí.

„Alebo až keď sa vráti." odula peru Bianca. Úprimne? Potešila by som sa, kebyže sa drží čo najďalej od neho. Od nás. Od nebezpečenstva.

Po pár minútach sa vrátil a spokojne si sadol do lavice a obzrel sa na mňa. Vyčaril úsmev a ja som vstala a sadla si vedľa neho.

„Už som si myslela, že som pre teba vzduch." zaškerila som sa.

„Prepáč. Tréner rozoberal aj tie najnepodstatnejšie veci. Cestou do triedy ma stopol Horský aby som mu doniesol nejaké veci do kabinetu len čo zazvoní a Tomáš sa ponúkol, že pôjde so mnou." popraskal si hánky prstov a natiahol ich pred seba. Následne si zívol.

„Aspoň si môžeš pospať." usmiala som sa, „Aj tak zvyšné štyri hodiny nebudeme nič robiť."

„Len dve, púšťajú nás skôr." usmial sa Tomas.

„Keysha už odišla?" opýtal sa Nicolas a položil si hlavu na lavicu.

„Áno. Prišli sme naraz do školy a bola som ju odprevadiť k autobusu, ktorý parkoval pred školou.

„Vráti sa pozajtra však?"

Prikývla som.

„Ahoj Nicolas." usmiala sa Bianca.

„Zdravím." nadvihol hlavu a usmial sa. Bianca sa oprela o lavicu a nadhodila koketný výraz.

„Kedy máš najbližší zápas? Prišla by som sa pozrieť. Stojí to za to. Hlavne keď máme takého dobrého hráča ako ty." usmiala sa.

Nicolas si ju prekvapene obzrel, lebo mu bolo jasné, že ho balí.

„To budem rád." usmial sa a Bianca sa div neroztopila, „Budem rád, ak zavoláš aj sestru."

Vtom Biance opadol úsmev z tváre. Postavila sa a odkráčala na svoje miesto. Sadla si a vyložila si nohy na stôl a pohľadom prepaľovala Nicolasov chrbát.

„Čo to malo byť?" nadvihla som obočie.

„Melissa je jej sestra, o tom si nevedela?" opýtal sa Tomas zozadu.

„A ty vieš o Melisse?" uškrnula som sa, „Takže takto chalani. A Nicolas, mohol si byť aj milší."

„Prečo? Príde v noci a pomstí sa?"

„Len to nie." zasmiala som sa, „Lebo rána sa nedožiješ."

„Pokiaľ to nie je nočný tvor tak dožijem. Alebo sa im snáď rovná?"

„Ty nevieš čoho je žena schopná keď sa naštve." zaškerila som sa a prehrabla mu vlasy.

„To aby som si ťa s Keyshou proti sebe nepoštval."

„To by si skúsil." šťuchla som ho do ramena a on sa zasmial.

„Inak, prepáč, že si musela hladovať." povedal a podal mi desiatu. Okamžite som sa do nej pustila. A toto je ďaľšia z výhod. Učebnice už nenosíme, no on mi aj tak musí nosiť desiatu. Radosť chodiť do školy.

Navečer Nicolas zašiel k Tomasovi a ja som zostala sama doma. Sedela som v kuchyni za barovým pultom a písala si s Tammarou, keď som zvonka započula buchot. Vystrelila som zo stoličky a obzrela sa. Vzala som z šuflíka najväčší nôž aký sme mali. Pre istotu. Otvorila som vchodové dvere a pritisla sa k stene, aby som v nich nestála. Nič. Vykukla som von oknom, no nevidela som vôbec nič. Našla som len prevrátený smetiak. Podišla som pred dom. To ticho ma desilo.

Odrazu sa ozval smiech až som sa mykla.

„Nebodaj sa bojíš?" ozval sa jeden z chalanov, ktorí šli oproti mne a boli navyše opití. Skryla som nôž za chrbát aby ho nevideli. Pokrútila som hlavou a nechala ich tak. Podišla som k smetiaku, položila si nôž k nohám a s nechuťou začala zbierať rozhádzané smeti. Zohla som sa po posledný kúsok papiera keď niečia noha odkopla nôž pri mojej nohe. Prudko som sa otočila.

„To bolo len preventívne opatrenie aby si sa nepustila do mňa. Ale inak by si si mala dávať väčší pozor."

„Strážiš ma pred Andym?" zatvorila som smetiak.

„Sama v dome si ako ryba v akváriu. Nemáš kam ujsť a ľahko si ťa chytia." povedal Leo a zahľadel sa na dom.

„Tak poď dnu." mykla som plecom a rozhliadala sa kam nôž odletel. Leo odkráčal nejakým smerom a potom sa vrátil aj s nožom.

„No úmysel bol dobrý, to ťa musím pochváliť." povedal uznanlivo. S úsmevom som pokrútila hlavou a vošli sme dnu. Prvé moje kroky viedli do kúpeľne a poriadne si umyť ruky. Keď som vošla do kuchyne, zbadala som pustenú myčku a Lea ako si robí kávu.

„Rovno sa sem môžeš presťahovať." rypla som a on sa usmial.

„Piješ kávu?"

„Nie. Dám si čaj." zaškerila som sa a sadla si za notebook za barovým pultom. No viac ako správy čo mi za ten čas prišli ma zaujímal Leo.

„Na ako dlho plánuješ zostať?"

„Dopijem kávu a pošlem ťa spať. O viac sa nestarám."

„Pošleš ma spať?" nadvihla som s úsmevom obočie.

„Samozrejme." odpil si a zaklapol mi notebook.

Otvorila som ústa, že budem namietať, no nič zo mňa nevyšlo.

„Povedz Charlotte, existuje niečo o čom nevieš? Prídem sem a ty okamžite vieš s akými úmyslami. Pretože si to vedela aj keď si písala knihu."

„Nemôžem za to. Proste to viem." mykla som plecom a odpila si zo zeleného čaju. Sledoval ma, no potom si vzal šálku a sadol si vedľa mňa.

„Nečuduj sa, že spočiatku som ti neveril." začal, „Ale keď sa dozviem, že som v knihe opísaný akoby to písal človek ktorý ma pozná odjakživa a vie o mne úplne všetko, nebolo mi to jedno. Aj keď tiež nebol dobrý nápad zabíjať. Lenže to je moja podstata. Zabíjať ľudí. A hlavným cieľom si bola ty Charlotte. Lenže tvoji súrodenci sú tvojou neoddeliteľnou časťou a spolu ste silní. Preto žijete doteraz. A nie som jediný, kto si to všimol. Vie to aj Andy. A vie toho aj viac. A to, že Nicolas je človek s potenciálom som si všimol. My to vieme vycítiť. Lenže som netušil s akým potenciálom. A je len na ňom, či ho využije. A Keysha má skrytý talent. Vie si výborne počíňať v boji a je bystrá. A ty Charlotte, ty si kapitola sama o sebe. Vieš o nočných tvoroch viac než hociktorý obyčajný človek a zvládneš toho viac ako ktokoľvek iný. Či už psychicky alebo fyzicky. A to s tvojimi priateľmi..." viac proste pokračovať nevedel.

„Nečakám, že sa mi ospravedlníš." povedala som a dopila pohár čaju. Vstala som, že ho položím do drezu a odídem do kúpeľne, no Leo ma stopol tým, že ma chytil za predlaktie ľavej ruky.

„Charlotte..." začal. Páčilo sa mi, keď moje meno vyšlo z jeho úst. Keď započujem jeho hlas. Keď vidím jeho oči.

Vzal mi pohár z ruky a položil ho kdesi za seba na pult. Vzal ma za obe ruky a pritiahol bližšie. Nebránila som sa. Pozrela som mu do očí rovnako ako aj on mne. Jeho teplá dlaň ma príjemne pálila na pokožke až ma to nútilo privrieť oči, no nespravila som to. Upravil mi neposlušný prameň vlasov a strčil mi ho za ucho. Prstami mi prešiel po líci, až mu ruka spočinula na jeho kolene.

„Prajem ti dobrú noc." povedal a vstal. Práve prechádzal cez prah dverí, keď som zašepkala: „Aj ja tebe."

Ráno som sa zobudila na jemné ťukanie hodín. Aspoň to som si myslela, no bol to Nicolasov Nissan, ktorého motor sa práve vypol. Pozrela som na hodinky. Šesť hodín ráno. Otočila som sa na druhý bok nevnímajúc realitu a znova som zaspala. No rovnako som sa prebudila na jemné hrmotenie. Konečne som si uvedomila, že Nicolas po celej noci prišiel domov len pred pol hodinou. Vstala som a opatrnými krokmi vyšla z izby. Nakukla som cez škáru a videla ako Nicolas strká do igelitky niečo biele a dlhé. Navyše som zacítila jemný zápach. Dezinfekcia. A obväzy.

„Nicolas čo sa stalo?"

Obzrel sa na mňa. Vyzeral byť na prvý pohľad v pohode. Len bol akýsi vystresovaný.

Otvoril ústa, že niečo povie, keď vtom zatrúbilo auto. Pozreli sme po sebe a rýchlo zliezli po schodoch. Mala som na sebe iba ružové tielko a sivé tepláky s úzkym spodkom a tak som si prehodila len tenkú bielu mikinu. Otvorila som dvere a Nicolas mi bol v pätách.

Dobitý Leo stál pri Nicolasovom aute. Mykol pravou rukou a naskytol sa nám pohľad na jeho pazúry. Kebyže sa dá zabíjať pohľadom, Nicolas by bol mŕtvy v prvej sekunde čo ho zbadali Leove čierne oči.

Prešiel popri Nicolasovom aute a pazúrmi škriabal bok auta. Ozýval sa škrýpavý zvuk.

„Čo dopekla." prehrabol si Nicolas zúfalo vlasy.

Leo zastal pri kufri Nissanu a zložil ruku. Po celom boku auta sa ťahali štyri biele škrabance.

„Ach... to bolo naschvál." povedal chladne Leo a trochu naklonil hlavu, nespúšťajúc z Nicolasa zrak.

„Fajn, ja to vysvetlím. Len..." začal.

„Nemáš čo vysvetľovať. Takú hlúposť a chybu čo si spravil nespravil ešte nikto. Neverím, že si bol taký hlúpy! Si v tom až po uši. A zatiahol si do toho aj sestry rovnako ako aj mňa! Čo si si, doriti myslel?!"

„Nechaj ma to vysvetliť!" zvolal trochu naštvane Nicolas, no Lea už popadol amok. Rozbehol sa oproti Nicolasovi a ten už letel vzduchom. No ani to mu nestačilo a už bol pri ňom. Zdvihol Nicolasa a potom ho silno zhodil na zem. Nicolasova tvár sa zmraštila od bolesti. Toto zopakoval ešte raz a potom ho odhodil do steny nášho domu, z ktorej opadlo trochu omietky.

„Dosť!" zvolala som a rozbehla sa k Leovi, „Leo prestaň!"

Vôbec som v ňom nespoznávala toho Lea, s ktorým som sa ešte večer rozprávala. Otočil sa ku mne a zdrapol ma. Cez vrstvy oblečenia som ucítila pazúry.

„Ty sa ho slepo zastávaš? Aj keď ti kvôli nemu hrozí smrť?!"

„Neurobil by nič zlé ak by nebol prinútený!" povedala som.

„Zatiahol ťa do problémov a aj tak si schopná ho obhájiť?"

„A názor nezmením!"

Vyslúžila som si veľmi bolestnú päsť do nosa. Zhodil ma surovo na zem až som si buchla temeno hlavy. Nechal ma tak a podišiel k Nicolasovi. Začal na ňho útočiť aj keď sa všemožne bránil, dostával rany jedna radosť. Nemohla som to tak nechať a tak som sa postavila a ignorovala to, že sa mi točí hlava a skočila priamo medzi nich. So zaťatými zubami som znášala rany, ktoré zasiahli sem- tam aj mňa, v snahe zastaviť Lea.

Aj sa mi to podarilo. Môj krik bolo možno počuť po celej ulici.

Rozbolela ma hlava, tam kde som schytala tvrdé údery mi pulzovala bolesť a po mojom výkriku ako na povel Leo prestal útočiť. Zviezla som sa na zem a skôr ako som dopadla som stratila vedomie.

Ako som nasledujúci deň zistila, Leo nás s Nicolasom nechal tak a Nicolas ma vzal do nemocnice. Našťastie som otras mozgu neutrpela, dokonca ošetrili aj jeho, no stálo nás dosť námahy vysvetliť prečo nás už po druhý krát napadli a dobili nejakí grázli. Zostala som v nemocnici celý deň a ráno pre mňa prišiel Nicolas s Keyshou. V škole som sa neukázala, zato Keysha a Nicolas museli.

Večer som si spravila šálku zeleného čaju, keď Nicolas a Keysha došli domov. Boli dlho, pretože škola vymyslela nejakú akciu.

„Ako bolo?"

„Nuda. Naozaj by som radšej brala hodinu matiky ako toto."

„Vonku je teplo, neideme si sadnúť?" opýtal sa Nicolas a okamžite sme súhlasili. Nicolas si sadol pod strom a písal si s Tomasom, zatiaľ čo Keysha si čítala akýsi časopis. Ja som si ľahla do trávy a užívala si posledné lúče svetla na mojej boľavej tvári.

„Charlotte!" ozvalo sa odniekiaľ. Okamžite sme vyskočili na nohy, aj keď mne sa následne zakrútila hlava, len čo sme uvideli Lea vybehnúť spoza rohu. Rozbehol sa k nám, no pohľad upieral za nás. Otočila som sa a uvidela siedmych tvorov. Dvaja sa rozbehli na Nicolasa, dvaja oproti mne a Keyshi a traja na Lea. Rozpútal sa boj, no ja som sa nezmohla na nič. Bola som ešte stále vyčerpaná. A teraz tu bol znova. A znova nám pomáhal. No tentoraz ho odstavili dosť rýchlo. Za pár minút ležal bez pohybu na zemi s prepichnutým srdcom. Skríkla som. Rozbehla som sa oproti nemu, no na zem ma zrazil jeden tvor. Otočila som sa a videla ako ku mne beží Nicolas. A okolo neho krúžili tiene. Čierna mágia. On ju používal po celý ten čas. A nepovedal to. Tí dvaja čo ho napadli ležali na zemi a pomaly sa zotavovali. Pri Keyshi boli dvaja tvory a ostatní bežali k nám. Ten jeden ma vytiahol na nohy za golier trička, čo ma začalo škrtiť. Zachrapčala som. Nicolas vykopol nohou a len čo sa tiene dotkli tvora, odrazili ho o dva metre ďalej. Otočil sa na päte a pustil sa do boja so zvyšnými. Ďalej som sa snažila dostať k Leovi. Slabé lúče mu osvetľovali červenkastú tvár. Jemne spálenú tvár. Vytiahla som dýku z jeho hrude a nahla sa kontrolujúc dych. Nič. Keď v tom sa prudko nadýchol a otvoril oči.

„Leo." povedala som a trochu ho poťapkala v snahe prebudiť ho do reality. Nesmierne som sa potešila, že žije. Začervenanie zmizlo a on sa posadil. V momente vyskočil a v správnom momente zachytil tvora vo vzduchu a šmaril ho o zem. Chytila som dýku a čo s najväčšou silou mu prebodla srdce.

„Charlotte! Keysha!" zvolal Nicolas a videla som, ak oho tvory berú preč. Okamžite som sa postavila a bežala k nim. Nohy sa mi podlamovali ale bolo mi to jedno. Keysha sa nedokázala odtrhnúť od boja. Ostalo to len na mne, keďže Leo ma bránil. Skočila som k nim, no podarilo sa mi len chytiť sa Nicolasovej ruky. Tvory boli silné a odtláčali ho odo mňa preč. Pozrela som na naše spojené ruky. Jeho žily stmavli a následne aj moje. Mala som pocit, že mi v nich šumí krv. Tvory ním prudko trhli a naše ruky sa pustili. Jeden ma kopol do tváre a ja som sa zvalila na zem.

„Nie!" zvolala Keysha.

Zažmurkala som očami a uvedomila si to ticho. Tvory boli preč. Rovnako ako Nicolas.

/////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////