13. časť

Usmiala som sa. Práve som si čítala reakcie a názory na moju knihu a poväčšine boli pozitívne, ale samozrejme našli sa aj tie zlé. No tie pozitívne ma ozaj nemálo tešili. Do kuchyne vošiel Nicolas.

„Čo pozeráš?" opýtal sa a prikradol sa ku mne zozadu.

„Pozerám názory na moju knihu. Zväčša pozitívne." zamumlala som s úsmevom.

Prešiel okolo Keyshi a pozrel jej ponad plece do knihy a odišiel. Ochvíľu sa z obývačky ozvala hlasná hudba a obe sme s Keyshou po sebe pozreli.

Nicolas sa vrátil a začal tancovať. Vzal knihu z Keyshiných rúk, mne zaklapol notebook a obe nás viedol tancujúc do obývačky. Netrvalo dlho a do rytmu sme sa chytili aj my a dobre sa nasmiali. Neviem odkiaľ bral také dobré pesničky, no na jednu sa tancovalo lepšie ako na druhú.

Prešli dva dni a mali sme pokoj od Andyho aj jeho poskokov. Po Leovi sa zľahla zem. Neobjavil sa po celý čas. Aspoň v mojich snoch sa objavil. Snívalo sa mi o nás dvoch. Boli sme práve rozhádzaní už ani neviem kvôli čomu.Ležala som na gauči a na stole mala pohár vody. Napriek tomu, že sme boli pohádaní, v jeho pohľade som spoznala čosi ako... ako strach o mňa, aj keď navonok nedal na sebe nič cítiť. Potom sa tam objavila Keysha a vravela niečo o tom, že ho nájdeme. Že sa nemusím báť. Bol to naozaj divný sen, no postupne sa mi rozmazával, keďže už bolo neskoré poobedie.

Váľala som sa na gauči a od smiechu som nevedela ani dýchať keď so videla čo tí dvaja stvárali. Vytiahli ma na nohy a iné mi neostávalo len sa k nim pripojiť. Takto sa aspoň zabavíme a celý večer. Ešteže nebývame v bytovke.

Tancovala som vedľa Keyshi a spolu blbli, keď odrazu Nicolas prestal tancovať a otočil sa k dverám do chodby: „Pridáš sa k nám?"

Vtom už stál Leo vo dverách. Prestala som tancovať a Keysha stopla hudbu.

„Prišiel som sa porozprávať." povedal opierajúc sa o trám dverí.

Prešli sme automaticky do kuchyne s Keyshou a Leom napred.

„Nicolas ako si to vedel?"

„Eeeh." zatiahol.

„Nicolas!" stopla som ho pred kuchynskými dverami.

„Vycítil som to." mykol plecami a poškrabal si ľavý spánok.

„Tak ako vtedy na koncerte?"

Prikývol: „Bude to tým... potenciálom."

„Použil si ho?" nadvihla som obočie.

„V poslednom čase som maximálne zaneprázdnený. A ja oň nestojím. Iba ak by nám to malo pomôcť."

„Nedal si mi priamu odpoveď." zamračila som sa a založila si ruky na prsiach.

„Budete sa ešte dlho dohadovať?" ozval sa trochu nervózne Leo.

Nicolas pokynul rukou aby som šla prvá.

Sadli sme si za stôl. Ušlo sa mi miesto medzi Nicolasom a Leom, rovnako ako Keyshi oproti mne.

„Fajn, čo sa deje?" opýtala som sa.

„To by som rád vedel. Andy je nasratý." povedal stručne Leo.

„Ako to vieš?" opýtala som sa.

„Mám svoje zdroje. Čo ste za tú dobu, čo som tu nebol spravili?"

„Boli sme na koncerte." povedal len tak Nicolas.

Leo nadvihol obočie.

„A vystupovali sme." usmial sa a šťuchol Keyshu.

Leo na ňho pozeral ako na nenormálneho. Ešte si na Nicolasov humor nezvykol.

„Boli sme na koncerte," začala som, „a bol tam Andy a zrejme aj jeho spolok."

„Nicolas ich vycítil a ušli sme im." povedala Keysha, „No a... bodla som Andyho do srdca. Problém nastal, keď si dýku začal vyťahovať sám. Ale celkom spoľahlivo sme im ušli."

„Teraz neviem či je horší jeho humor alebo vaše konanie." povedal trochu namrzene Leo.

Nicolas nadhodil kamenný výraz a vstal od stola.

„A čo sme mali robiť? Nechať sa ponúknuť ako večera?" opýtala sa Keysha.

„Alebo raňajky. Na dobrý štart do nového dňa." povedal Nicolas a sadol si späť s jedným párkom, krajcom chleba, kečupom a horčicou.

„Nicolas prestaň už prosím ťa." povedala som. Rozkrojil si párok a krajec chleba napoli.

„Tak čo teraz?" opýtala sa Keysha.

„Teraz sa modlite aby ste sa dožili ďaľšieho rána." povedal Leo.

„Prečo to tak veľmi riešiš?"

„Pretože keď sa týka vás, ochvíľu sa to bude týkať mňa. A ja chcem mať konečne svätý pokoj."

„V tvojom prípade by som slovo svätý nepoužíval." povedal Nicolas a začal si natierať jeden krajec horčicou zatiaľ čo Leo ho prepaľoval pohľadom, „A keďže si tu, zrejme niečo potrebuješ. Len tak mimochodom, keď nás už nechceš zabiť, čo ako vidím nechceš, potrebuješ tú pomoc od nás. Takže otázka znie, čo si robil ty tie dva dni, keď máš zrejme problémy aj ty a prišiel si za nami."

Natrel si druhý krajec kečupom a položil si naň obe polky párku. Leo ho sledoval.

„A potom že kto koho do niečoho zaťahuje." povedal a odhryzol si z provizórneho hotdogu. Leo si ho len udivene premeriaval.

„Už som si myslel, že dnes z teba nič rozumné nevylezie."

Nicolas oblizol vytekajúci kečup z kôrky a pritom nespustil pohľad z Lea.

Leo sa znepokojene zamračil: „A áno, bol si blízko. Potrebujem pomoc."

„Koho?" opýtal sa Nicolas a pokojne prežúval.

„Charlottinu." povedal a pozrel na mňa.

Nadvihla som obočie: „Hm, fajn."

„Fajn?" pozrela po mne Keysha.

„Áno." pritakala som.

„Tak ťa počkám pred domom." povedal Leo a vyšiel z kuchyne.

„Charlotte?" ohlásil ma Nicolas.

„Áno?"

„Dávaj si pozor." povedal vážne.

S jemným úsmevom som prikývla.

„Do akého problému si sa dostal?"

„Naozaj sa ma to musíš pýtať?"

Zapla som si pás a pozrela po ňom: „Prečo ja?"

„Lebo ty toho najviac znesieš. Žiaľ pre teba."

„Takže ma určitým spôsobom prosíš o pomoc ale zároveň ma zneužívaš vo svoj prospech."

Pohli sme sa: „Tak nejak."

„Aspoň som rada, že mi veríš ohľadne toho príbehu."

„Iné mi nezostáva."

„A prečo ideme do toho klubu?"

„To nevieš?"

„Nie. Nespomenula som to. Spomenula som, že Lotty mala byť len Leonova príjemná spoločnosť."

„Tak by to mohlo zostať."

„V žiadnom prípade." rázne som zamietla.

Ostal ticho dlhú dobu. Keď už som si myslela, že odpoveď nedostanem, ozval sa: „Idem sa stretnúť s jedným známim."

„Čo si mám predstaviť pod tým známim?"

„To nechám na teba."

Pozvyšok cesty sme už neprehovorili.

Vystúpili sme a Leo otvoril kufor. Odokryl spodok a naskytol sa mi výhľad na kovové palice s ostrými hrotmi, zbraňami, nábojmi, luk a šípy a nože v rôznych veľkostiach.

Nadvihla som obočie: „Nosíš si v kufri zbrane, ktoré dokážu zabiť aj teba?"

„Ak by si poznala takých príjemných ľudí ako ja, nečudovala by si sa. Čudujem sa, že o tom to si nevedela."

„Neviem všetko." rozhodila som rukami.

„Ale ako sa používa toto už vieš." povedal a podal mi devinu a vreckový ostrý nôž. On si zobral iba nôž. On je zbraň sama o sebe.

Otočil sa ku mne a premeral si ma. Vytiahol opasok, ktorý mi zapol na páse pod dlhým kabátom a ukryl mi tam zbraň. Ja som len poslušne stála. Vreckový nožík s príveskom mi pripol do rukávu pravej ruky a ten prívesok fungoval ako prsteň.

„Mykni rukou. Ale nie mojim smerom." povedal.

Vystrela som pravou rukou doboku, nôž sa odopol a následne vysunul a ja som ho už držala v ruke bez toho aby som sa porezala. Zaklapol ho a dal na pôvodné miesto. Priesvitný tenký, no zato pevný motúz vôbec nebolo vidieť, iba ak by sa niekto o to veľmi usiloval.

Strčil si vreckový nôž nenápadne za opasok a zatvoril kufor. Vybrali sme sa k vchodu.

„Zapamätaj si, aby si tou rukou prudko nepohybovala. A vytiahneš zbrane len vtedy keď ti poviem." dával mi inštruktáž.

„Okej." povedala som a vošli sme dnu.

Bolo tam dosť vysokých guľatých stolov s barovými stoličkami, jeden veľký obslužný pult, veľa ľudí a prítmie ktoré rušili len modré a červené neónky po stranách ktoré sfarbovali stenu rovnakou farbou. Podišli sme k pultu.

„Poprosím dve vodky a tu slečne zmiešať s džúsom." mykol hlavou mojim smerom. Muž za pultom si ma premeral a šiel pripraviť objednávku.

„Ja nepijem." povedala som potichu.

„Je načase začať." povedal a pozrel na kartičku ktorú mu podsunul muž za pultom aj s dvoma pohármi. Vzala som si ten svôj a bez toho aby som na lístoček pozrela som vedela, že sa bude jednať o stôl 6.

„Kde je stôl 6?" opýtala som sa.

„Na tom najnenápadnejšom mieste." povedal mrzuto Leo a ja som ho nasledovala.

„Leo, už som si myslel, že ani neprídeš. Vidím, že máš spoločnosť. Môžem vedieť slečnino meno?" povedal jeden z mužov keď sme si prisadli.

„Lotty." povedala som a Leo mi venoval jeden krátky pohľad.

„Pekné meno, ja som Frank a toto je Jerad a Masia." ukázal na ženu, o ktorej by som bez okolkov vedela povedať, že je to prostitútka.

„Ty si vždy vyberavý ohľadom spoločnosti Leo." povedal Jerad a uškrnul sa.

„Vyberám si len kvalitu." povedal a odpil si. Zatlačila som nutkanie akokoľvek to okomentovať.

„Kde si nechal ty svoju šľapku Jared?" opýtal sa uštipačne Leo.

„Dnes som bez sprievodkyne. Dnes si jednu nájdem priamo tu." povedal a pozrel na mňa tmavohnedými očami. Jared bol vysoký holohlavý černoch a Frank vyzeral akoby ho vystrihli z módneho katalógu- dokonale upravený a až moc dokonalý. Najzaujímavejšie boli na ňom jeho zelené oči a hnedé dlhšie vlasy.

„Myslím, že by sme mali začať riešiť to, prečo sme tu." povedal Frank.

Odpila som si z pohára a trochu sa zaksichtila. Našťasite si to nikto nevšimol, iba Masia sa na mňa uškrnula a odpila si plným dúškom z pohára čistej vodky. Pretočila som očami a pozrela na Lea.

„Z tvojho posledného záťahu som sklamaný Leo."

„Šiel som sa odreagovať. To že ma musia všetci otravovať na každom mojom kroku nie je moja chyba. Prestalo ma to baviť."

„Preto si musel Roda zabiť?" ozval sa zachmúrene Jared.

„Vieš aký bol Rod pre nás cenný?" zazrel po ňom Frank.

„Pre vás, nie pre mňa."

„Bez neho sa ďalej nepohneme." povedal Frank.

„Pred piatimi rokmi som vám po tom incidente povedal, že s tými vecami nechcem mať nič spoločné. Doplatila na to moja sestra a ja som chcel len prežiť a nie bezhlavo zabíjať Andyho poskokov tak ako vy. To že vy s ním máte nedoriešené účty je vaša vec. No zbytočne kvôli tomu umierajú bytosti."

„Ale prečo si ho musel zabiť?"

„Lebo on slovo nie nepozná. Vyhrážal sa mi smrťou a naštval ma."

„Takže ťa naštval." nadvihol obočie Frank.

„Možno aj dobre robil, keď ťa chcel zlikvidovať." povedal Jared a stmavli mu oči. To vážne sa chcú zabiť práve tu?

„Vieš," povedal Frank a odpil si z vodky, „už sme to dlho plánovali. Len nám zavadziaš."

„Vážne?" ozval sa Leo posmešne, „Nič nerobím, dobrovoľne som sa stiahol, vy sa o mňa idete potrhať a ešte ja vám zavadziam?"

„Vieš ako to býva." povedal Jared a postavil sa, „Buď s nami, alebo proti nám. Neexistuje iná strana."

„To by si sa čudoval." povedal Leo a Jared sa na ňho vrhol. Leo sa šikovne uhol a tak Jared len preletel. No to už mal Leo čo robiť s Frankom.

Nikto mi nemusel hovoriť čo mám robiť. Švihla som rukou a už som držala nôž. Na moje počudovanie sa na mňa vrhla Masia s úplne čiernymi očami.

Zhodila ma na zem, čo som využila, bodla ju kdesi do brucha a prehodila cezo mňa. Zdvihla som sa, no to som už letela k stene. Masia má teda silu. Upustila som nôž až sa mi zvliekol a vytasila zbraň. To už všetci panikáriaci bežali von a barman sa skrýval za pultom.

Vystrelila som a trafila ju do ramena. Škaredo sa na mňa pozrela s úmyslom okamžite zabiť. Strelila som jej do druhého a postavila sa. Blížila sa ku mne a zozadu Jared so stoličkou. Hodila som sa na Masiu, ktorá ľavú ruku s pazúrmi zadrapla do môjho chrbta, no i napriek tomu som z nej zliezla v pravej chvíli, keď jej jedna noha zo stoličky prebodla srdce a druhá krk. Rýchlo som odvrátila pohľad a postavila sa. Uhla som sa Jaredovi, ktorý sa na mňa zahnal, no pošmykla som sa na Masiinej krvi a spadla.

Zdrapol ma a chytil pod krkom. Chrbtom som bola pritisnutá na ňho, zatiaľ čo mi odtiahol vlasy a naklonil hlavu. Zacítila som jeho dych a hroty tesákov na pokožke, keď v tom mi tesne pri hlave presvišťal nôž a Jared ochabol a zniesol sa na zem. Leo ku mne podišiel a ja som vyvaľovala oči na Jareda s nožom v hlave. Odtiahol ma od neho a tým istým nožom mu obratne prepichol srdce a pokynul barmanovi.

„Uprac ich. Neželaj si ma, keď zistím, že prežili." povedal a vyviedol ma von z klubu. Ešte stále som bola šokovaná a znechutená. Konečne som sa zbavila toho obrazu ako Leo usekol netvorovi hlavu a teraz toto.

Podišli sme k autu a obzrel si ma. Našťastie jediné moje poranenie boli stopy po pazúroch na chrbte. Otvoril kufor a pištol skryl na pôvodné miesto. Zaklapol spodok kufra a pokynul mi aby som si sadla.

„Daj si to dole." ukázal na kabát a tričko.

Poslúchla som a v podprsenke mi bola dosť zima. Aspoň ma mohol ošetriť na inom mieste. Bonus bol len to, že zaparkoval na takom mieste, že nikde nikoho na okolí nebolo. Vytiahol dezinfekciu a ja som sykla hneď ako sa dotkla mojej pokožky. Otvoril fľašu kde bola kalnejšia voda, zrejme voda s harmančekom, a vylial z nej trochu na šatku, ktorú mi potom nalepil na pravú lopatku. Všetko schoval späť a ja som si na seba prehodila len kabát a tričko si držala v rukách.

„Nechcel som, aby si sa zranila. Myslel som si, že tam bude len Frank."

„Išiel si sem odzačiatku s cieľom zabiť." skonštatovala som.

„Áno. Musel som sa ich zbaviť. Aspoň som sa zbavil aj Jareda a dajú mi pokoj."

„Určite?" pozrela som po ňom. Mlčky mi opätoval pohľad.

„Ako povedal Jared- buď si s nami, alebo proti nám. Buď prežiješ, alebo zomrieš."

„Lenže ty nie si s nikým." povedala som a vstala aby mohol zavrieť kufor.

„A nebudem." zavrel kufor.

„To nemôžeš vedieť."

Podišiel ku mne a chytil mi bradu medzi palec a ukazovák a nadvihol: „Zato ty toho vieš viac než dosť."

Znova ma fascinovali jeho krásne sivé oči, priezračné ako voda.

„A nechávaš si to pre seba."

Sklopila som oči. Prstom mi jemne prešiel po perách a až po chvíli ma pustil. Zdalo sa mi to ako večnosť.

„Nastúp si." povedal a v jeho hlase sa nedalo rozoznať nič.

Nasadla som na spolujazdcovo miesto a opatrne sa oprela.

„Nechceš sa ošetriť?" vedela som, že jeho rany sa hoja o dosť rýchlejšie ako človeku, len za pár hodín. No i tak ho musia bolieť.

„Zvládnem to."

„Ako chceš."

„Nechcem zbytočne zdržovať. Zoberiem ťa domov aby si si oddýchla."

Prikývla som. Bála som sa zaspať už len zo toho dôvodu, že by sa mi dnešný večer opäť ukázal na oči. Lebo viem, že to tak bude.

/////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

Budem rada, ak si prečítate môj nový príbeh Lost wings. Už vo štvrtok nová časť :)