„Čo?"

„Prinútil som ťa cítiť sa tak zle, že si si musel – doslova napísať takýto zoznam... som monštrum," vzlykal a utieral si slzy. Jungkook ho videl tento rok plakať viac ako za celý svoj život. Premýšľal, či je to dobre alebo nie. Bolo dobré, že všetko vypustil von, no ak to malo na svedomí, že bol Taehyung smutný, tak sa obviňoval zo sĺz, ktoré zmáčali jeho krásnu tváričku.

O krok k nemu pristúpil a natiahol ruku, aby ho chytil za ruku. Tentokrát ho neodstrčil, len naďalej plakal spôsobom, ktorý Jungkookovi úplne lámal srdce.

„Nie, nie, baby, prosím... počúvaj, dobre?" povzdychol si, než si zahryzol do vnútornej strany líca. „Nie si monštrum. Máš to najväčšie srdce, aké poznám. Milujem ťa, tak skurvene. Ja – urobil som ten zoznam, pretože som bol zranený z toho kamarátstva, ktoré sme mali. Chcel som viac a potom si nevolal..." pokrútil hlavou a premýšľal, prečo musí byť všetko také mätúce. „Ale teraz viem prečo a napravili sme to, prosím, nedovoľ, aby sa zničilo to, čo máme teraz."

Taehyung stále plakal, no v jeho výraze bolo niečo, čo ho robilo ešte krajším. Jungkook sa za tú zranenú tvár obviňoval, až sa mu rozochveli pery.

„Naozaj ma miluješ?" spýtal sa tichým šeptom, ktorý sa takmer stratil vo vetre. Jungkook to však zachytil práve včas a nemohol si pomôcť, no o krok k nemu pristúpil, až kým sa ich prsty topánky nedotýkali. Bolo neuveriteľné, ako mu tento malý kontakt rozbúchal srdce.

„Samozrejme, že áno," odpovedal bez toho, aby sa čo i len na sekundu zamyslel nad odpoveďou. Bol presvedčený o tom, že jeho láska k Taehyungovi je bezpodmienečná.

„D-dobre."

Jungkook bol viac ako prekvapený jeho reakciou. Zamračil sa a spýtal sa: „Dobre?"

„Áno, dobre."

„To je všetko? Nebudeš na mňa kričať?" spýtal sa, stále bol prekvapený. Taehyung len pokrčil plecami.

„Čo by som tým docielil?"

„Ja – neviem, len... myslel som si, že áno," odpovedal. Myslel si, že sa naňho bude Taehyung aj napriek jeho reči hnevať, no vôbec sa na to nepozrel takto. Smutne sa naňho usmial, čo Jungkooka prinútilo k tomu, aby si ho pritiahol do objatia. Stále voňal ako kvety a kokos a Omelas; všetky dobré veci, to bolo to, čo bol Taehyung, všetko dobré.

„Tiež ťa milujem, Kookie. Tak veľmi to bolí," zašepkal mu do krku, tie slová boli tiché, no úprimné. Celé Jungkookovo telo sa od úľavy uvoľnilo. Nevedel, čo by robil, ak by po tom všetkom, čím si prešli, Taehyunga stratil. „Verím ti, že si mi nemal v úmysle ublížiť," pokračoval neisto. „Ak hovoríš, že to bol hlúpy zoznam, tak bol. A – a pokúsil sa vidieť tak, ako ma svojimi očami vidíš ty,"dodal a odtiahol sa od neho, aby sa naňho usmial a jednou rukou ho chytil za čeľusť. „Ako ma vidíš vo svojich krásnych, milých a starostlivých očiach..."

Jungkook sa usmial a odhalil zajačie zúbky. Cítil sa z neho tak na mäkko. „Ak by si videl to, čo ja, tak by si sa miloval," priznal.

Taehyung sa uškrnul a rozžiarili sa mu nádherné očká. Celá tvár mu žiarila a Jungkook si myslel, že žiadna hviezda nie je taká jasná ako tá, ktorú práve drží v náručí.

„Prečo si ho ukázal chalanom?" spýtal sa ho, zvraštil obočie a sklonil zrak.

„Chcel som, aby mi s tým Jin pomohol, tak som mu to povedal. Hoseok to zistil sám," dodal a spomenul si na prvú noc a to, ako jeho kamarát našiel zoznam, ktorý vyhodil. Bol hlúpy a neopatrný. „Bol to hlúpy spôsob, ako ukázať, že som odhodlaný..."

Taehyung zakňučal.

„Držať sa ďalej od zdroja bolesti, chápem," prikývol, zrak sklonil k zemi a ruku spustil k telu. Jungkook rýchlo zavrtel hlavou, zobral jednu jeho ruku do tej svojej a preplietol si s ním prsty. Potom si ju zdvihol k perám a jemne ho pobozkal na hánky.

„Vidíš, ako veľmi ťa milujem, Tae. Tak veľmi, že som sa od teba ani nedokázal držať ďalej bez absolútnej bolesti," zamrmlal mu do jemnej pokožky ruky, než si ju odtiahol od pier, no stále držal jeho ruku v tej svojej. Taehyung mu ju so smutným pohľadom stisol.

„Ale tiež si mi ju spôsobil."

Jungkook znovu pokrútil hlavou.

„Nie tak veľkú, ako to, že som ťa nemohol mať, keď som mohol. Okrem toho... bolesť, ktorú si mi spôsobil, spôsobila, že som bol chamtivý a vždy som chcel viac, ako si mi dal," vysvetlil a dúfal, že Taehyungovi budú jeho slová dávať zmysel. Nikdy predtým svoje city jasne nevyjadril, nikdy sa nezaujímal o to, či by niekto pochopil jeho vnútorné chaotické emócie, ktoré sú v ňom doteraz.

Taehyungov pohľad zmäkol, pustil jeho ruku a miesto toho mu ich omotal okolo krku. Hral sa mu s vlasmi na zátylku, potom pomaly pootvoril pery a zamrmlal: „No, teraz ma máš. Úplne," ubezpečil ho, než tichšie dodal: „Som tvoj, maj ma. Prosím."

A Jungkook ho pobozkal. Znovu a znovu a znovu, pokiaľ všetko, čo necítil neboli Taehyungové sladké pery a jemný jazyk. Kým ich piesok pod nohami nehrial a Taehyung mi nepovedal, že by mali ísť dovnútra.

A Jungkook ho s úsmevom nasledoval.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Tu máte ešte jednu kapitolku 🥰❤ Dneska už asi nebude :( Keďže ešte musím preložiť Morského Nepanica a ešte si dopredu preložiť kapitolky aj tu 🥰❤

Luv y ❤❤❤