Taehyung sa usmial na Jimina, ktorý celý žiaril a chodil z jednej strany miestnosti na druhú. Chcel sa sústrediť na šťastie svojho najlepšieho kamaráta, pretože Yoongi bol ten, o ktorom sníval už niekoľko rokov. Napriek tomu to bolo trochu ťažké, keďže v hlave počul matkin hlas a stále cítil na ústach pálenie Jungkookových pier z predchádzajúcej noci. Okrem nevinných bozkov a objímania sa v noci nič nestalo. Prvýkrát po toľkých mesiacoch spal osem hodín, no stále to stačilo na to, aby sa v ňom rozprúdilo niečo horúce. Prebudenie sa na ďalší deň vedľa mladšieho mu zlepšilo ráno, aj keď ho pobozkal na tvár a odišiel skôr, ako sa prebudil.

„... roky, vieš si to predstaviť? Videl ma vo vzťahoch, kurva. Hovoril som mu všetko o Doyoungovi a on doslova – bože, je úžasný. Tak veľmi ho milujem, Tae," uškrnul sa Jimin a na líčkach sa mu objavil rumenec, a keď sa snažil rukami si zakryť tvár, Taehyung sa zasmial.

„Som za teba tak šťastný, Jiminie... hovoril som ti, že je do teba až po uši!"

Starší prikývol s úsmevom na tvári.

„Áno, hovoril. Kurva, ak by som vedel, aký je to pocit bozkávať ho, urobil by som to už pred rokmi," zasnívane si povzdychol a zvalil sa na posteľ, pritiahnuc si k hrudi vankúš. Vyzeral ako zamilovaný tínedžer a Taehyungovi to prišlo roztomilé. Láska robila z ľudí hlupákov, úplných hlupákov; vďaka nej žiarili, akoby slnko svietilo len na nich. Ak by nevedel pravdu, myslel by si, že miesto očí ma ružové srdiečka.

„Nie, neurobil," zasmial sa Taehyung.

„Áno, pravdepodobne by som to nespravil... okrem toho, zdáš sa mi byť celkom šťastný. Stalo sa niečo?" zamračene sa spýtal, posadil sa na posteľ a podozrievavo naňho hľadel. Taehyung rýchlo pokrútil hlavou.

„Nie, len... dobrý spánok," zaklamal. Nechcel držať tie veci pred svojím najlepším kamarátom v tajnosti, ale nevedel si pomôcť. Vedel, že mu Jimin povie, aby bol opatrný a že ho Jungkook pravdepodobne využíva, ale on vedel pravdu. A aby bol úprimný, nechcel, aby sa ho ktokoľvek snažil odhovoriť od jeho pocitov k nemu.

„Keď teda hovoríš..." povedal Jimin nepresvedčene, no prestal tomu venovať pozornosť a ďalej hovoril o Yoongim. A Taehyung nebol proti tomu, obaja sa opierali o posteľ, pohľad smerovaný na strop, zatiaľ čo Jimin rozprával o tom, aké sú Yoongiho pery. Ak si niekto zaslúži byť šťastný, tak to bol istotne on.

Bol tu Chuseok a všetci boli šťastní. Alebo aspoň väčšina z nich bola. Taehyung si opieral hlavu o Hoseokovu hruď a šťastne zapriadol, keď mu starší prečesával vlasy. Vedel, že ho to dokáže upokojiť. Vzduchom sa niesla vôňa kvetov, Yoongi so Seokjinom v kuchyni varil a odstrkával od seba Jimina, ktorý sa mu lepil na krk a bozkával mu líca, nos a bradu, nad čím sa Yoongi chichotal spôsobom, ktorý Taehyung ani po tých rokoch, čo ho poznal, nikdy nevidel. Bolo to čudné a zároveň krásne.

V chatke bol pokoj, mier vládol aj medzi Jinom a Namjoonom. Jungkook sa hral s prstami, zatiaľ čo sledoval televíziu, Jimin pretáčal očami, keď mu Jin znovu povedal, aby odišiel, keďže Yoongiho iba rozptyľoval. Namjoon sledoval Jina, kedykoľvek si myslel, že sa nik nepozerá a Hoseok ich s obrovským úsmevom na tvári sledoval.

Taehyung si navlhčil pery, zatiaľ čo sledoval svojho staršieho kamaráta. Musel sa cítiť celkom vynechaný, keď okolo neho toľko ľudí spolu flirtovalo. Cítil sa vinný, že si toho nevšimol skôr. Toto mala byť šťastná dovolenka pre všetkých, odpočinok od reality a jej ostrých tesákov. Zabíjala ho myšlienka, že si to Hoseok neužíva tak, ako zvykol každý rok, hoci neukazoval žiadne známky nešťastia.

Zahryzol si do pery, premýšľal o niečom, čo by mu povedal, o nejakej forme ubezpečenia, že aj on si niekoho nájde. A aj keď nie, je to v poriadku. Ľudia vždy vyvíjajú priveľký nátlak na nájdenie si druhej polovičky, ich spriazneného partnera, no niektorý ľudia sa stretnú s niekým úžasným až po dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch alebo dokonca aj neskôr... a niektorí sú radi sami, niektorí sa o to nezaujímajú.

„Bol si niekedy vo vzťahu, hyung?" spýtal sa ho Taehyung a vzhliadol k nemu. Ostatný začali diskutovať o tom, kedy otvoriť prvú fľašu sindoju. Vedel, že Hoseok mal pár vzťahov, no nikdy im nikoho nepredstavil.

Hoseok sa zamyslene zamračil. Zahryzol si do vnútorného líca, naklonil hlavu na stranu a povzdychol si. „Nie tak celkom...ja neviem. Naozaj... nie som priťahovaný k ľuďom týmto spôsobom? Dobre, nie," pokrútil hlavou. Ani sa naňho nepozrel a trochu sa mu chveli ruky. Prehltol. „Cítim sa – bože, potrebujem trochu alkoholu, aby som o tomto mohol hovoriť. Každopádne, nie," dohovoril s falošným, nepatrným úsmevom.

Taehyung sa posadil a hlboko sa zamračil.

„Čo tým myslíš? Hovoriť o čom?"

Hoseok zaváhal, nervózne si hrýzol spodnú peru.

„Vieš... čo to znamená asexuál, však?" spýtal sa a Taehyung po tom slove okamžite spozornel. Myslel si, že vie, kam toto vedie a fakt, že Hoseok sa cítil zahanbene a nepríjemne spôsobilo, že chcel okolo neho ochranne ovinúť ruky. Chcel ho skryť pred týmto bolestivým svetom, ktorý súdi každého, kto je mimo normy.

„Samozrejme. Cítiš sa tak?" ticho sa spýtal. V pozadí sa ozývali hlasy ich kamarátov. Jungkook sa už dlho nepohol z gauča, pravdepodobne si všimol obrat v ich rozhovore. Chytil Hoseoka za ruku a preplietol si s ním prsty, pretože sa mu zdalo, že teraz potrebuje nejakú oporu. Starší sa naňho na oplátku vďačne usmial.

„Áno, tak trochu... ale nie je to niečo, o čom obvykle hovorím."

„Prečo nie?"

Hoseok si navlhčil pery. „Ľudia sú naozaj neakceptovateľní, vieš?"

Taehyungovi sa trochu zlomilo srdce, hoci odpoveď už poznal. Dobre vedel, o čom jeho kamarát hovorí. Ľuďom sa nikdy nepáčilo to, čo je iné. To, čomu nerozumeli. Stále ho trápilo, že sa Hoseok cíti, že o tej svojej stránke nemôže hovoriť, pretože ľudia to nebudú akceptovať. Dokonca, že kvôli tomu na chvíľu pomyslí na to, že by sa niekto z nich po tom naňho pozeral inak alebo ho mal rád menej.

Taehyung zovrel jeho ruku a odhodlane sa naňho pozrel.

„Kašli na ľudí. Sme tvoji kamaráti a milujeme ťa za to, kým si bez ohľadu na to, či si gay, bisexuál, heterosexuál, pansexuál, asexuál alebo čokoľvek iné. Tvoja sexuálna orientácia nezmení nič na tom, aký si úžasný. Vieš to, však?" spýtal sa s malým, predbežným úsmevom. Nechcel na Hoseoka tlačiť, aby hovoril o svojej sexualite, pretože mal právo nechať si to pre seba. Chcel však, aby vedel, že môže a všetci ho budú podporovať a milovať. To mu mohol zaručiť.

Hoseok pevnejšie zovrel jeho ruku a oči sa mu rozžiarili. „Ďakujem, Tae. Myslím... myslím, že toto som potreboval počuť," odpovedal s úprimným úsmevom.

Taehyung ho potom objal a ovinul okolo neho ruky tak, ako chcel predtým.

„Nehovor o tom," zašepkal a Hoseok sa potom zasmial. Obaja mali trochu slzy v očiach a ich kamaráti premýšľali, čo sa deje, no Hoseok povedal nejaký hlúpy vtip a všetci sa napokon spolu rozosmiali a starosti boli dávno preč.

Taehyung premýšľal, že Hoseok ešte asi nie je pripravený, no dúfal, že nakoniec bude.

A spôsob, akým sa teraz usmieval, mu dával nádej.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Ahojky🥰❤

Po dvoch dňoch konečne kapitolka, takže je trochu dlhšia 🤗❤ A tiež konečne tu mal priestor aj Hobík 😍❤ V ďalšej kapitolke sa zase pripravte na taekook v akcií (☞ ͡ ͡° ͜ ʖ ͡ ͡°)☞❤❤

A taktiež by som chcela podotknúť to, čo písala v jednej z poznámok ku kapitolkám aj samotná autorka 🥰💜 'Vytvorila  tento svet 'Omelas', pretože si myslí, že všetci potrebujeme také miesto. Možno nie úplne doslova, ale ak sa budete cítiť smutní, ak vám bude život podkopávať nohy, pomyslite na Omelas. Pomyslite na nádej, lásku a dobré veci. Čokoľvek vás robí šťastnými, to je Omelas. Omelas je šťastné miesto pre každého. Raj. Choďte tam, kedykoľvek to budete potrebovať.'

Myslím si, že tieto slová nnaozaj stoja za zmienku 🥰💜

Luv y a myslite na Omelas!❤🥰