„Skúšal som to už predtým! Ale ani si... bože, je to trápne. Nemôžem tomu uveriť... sľúbil som si, že ti to nepoviem a teraz som tu. Som taký úbohý," povzdychol si, zakryjúc si tvár rukami a takmer si do nich zakričal. Bol tak vyčerpaný, váha všetkého toho stresu a frustrácie mu sadala nie len na mozog, ale aj na telo. „Ja – skončil som s tými tvojimi malými hrami, kurva."

„Kookie –"

Tá prezývka ho naštvala ešte väčšmi.

„Nie."

„Nemohol som ti zavolať, dobre? Vieš to," povedal Taehyung, nad čím sa Jungkook rozosmial, aj keď to nebolo tak, že by bol skutočne pobavený. Naozaj si Taehyung myslel, že sa to dá tak ľahko napraviť? Myslel si, že je len malá hračka na zahnanie hnevu? Potom si založil na hrudi ruky a s rozšírenými očami na Taehyunga pozeral. Pravdepodobne vyzeral strašne, s tými strapatými vlasmi, slzami v očiach a opuchnutými perami z toho, ako veľmi si ich hrýzol. Už to viac nezvládal.

„To, kurva, nestačí!"

„Teraz som tu! Som tu už mesiac a ty si mi ani raz nedovolil sa s tebou rozprávať, nie to ťa pobozkať," odpovedal a poslednú časť vety zašepkal, akoby ho to bolelo. No Jungkook to zobral ako iba ďalší dôvod na hnev, ďalší dôvod na to, aby zovrel ruky v päsť, neprestávajúc si predstavovať, ako ho bije do tváre.

„Tak čo teda? Chceš zo mňa znovu robiť hlupáka?" spýtal sa.

Taehyung z tej myšlienky vyzeral takmer znechutene, čo spôsobilo, že sa Jungkook trochu zarazil. Už viac nemal plecia napnuté vo falošnej pýche. Tá zmena však bola sotva viditeľná a Taehyung si toho ani nevšimol, bol príliš zaneprázdnený zamračením, krčením nosa a tým, že sa mu chveli ruky. „Nie, nerobil som z teba hlupáka, prečo by som –"

Jungkook sa nad tým zasmial, aj keď trpko.

„Aw, tak čo teda, Tae? Bolo to milovanie?"

Taehyung sa začervenal, nepozeral sa mu už do očí a v rozpakoch sa poškriabal na zátylku- „Vie, že sme nikdy... nemali sex."

Jungkook už ďalej nepremýšľal zdravým rozumom. Ignoroval svoj správny úsudok, svoju morálku a srdce. Hovoril iba z hnevu, z toho, ktorý sa mu celé roky hromadil vnútri. Teraz ho vypustil von, dovolil mu dýchať a zničiť všetko v jeho okolí. Sledoval, ako sa mu posmieva.

„Oh! Tak tak je to teda! Chceš mi vziať panictvo," prinútil ho hnev povedať. Taehyung sa aj naďalej chvel, tentokrát viditeľnejšie.

„Nie! Kookie – kurva, prečo – mal by som byť ticho," povedal a zahryzol si do pery.

„Nie, nie, prosím. Zober si ho, vezmi si všetko," odpovedal Jungkook, pristupujúc bližšie k nemu, krok po krku. Taehyung od neho ustúpil zakaždým, keď sa Jungkook pokúsil skrátiť vzdialenosť medzi nimi. Bola to ako nejaké scéna vystrihnutá z komédie, ak by však Taehyung nevyzeral ako malé vystrašené dieťa a Jungkook sa necítil vystrašený vnútri. „No tak, hyung. Vezmi si ho. Vždy som bol tvoj, nie?" spýtal sa, keď Taehyung chrbtom narazil o strom za sebou. Ich pozície sa prehodili a Jungkook sa konečne cítil ako ten, ktorý má kontrolu. „Pobozkaj ma," zašepkal a naklonil sa nad neho, až kým necítil na perách jeho zrýchlený dych.

„Ty... nie – nechceš ma," zamrmlal Taehyung, pohľadom zízajúc na Jungkookové ružové ústa. Jungkook potlačil úškrn, na čo si oblizol pery. „Nie takto –"

„Povedal som, aby si ma pobozkal," zavrčal a napokon spojil ich pery v bolestivom bozku.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Kisseuuu~😏❤

Ale asi nie taká, akú ste si predstavovali xd

Uvidíme, kde všetky tieto ich 'problémy'  skončia xd Snáď nie pri niekoho slzách.

:)))