Nechcem aby sa ma dotýkal.
,,Čo sa deje ?" opýtal sa Wiis.
,,Prosím, už sa ma nedotýkaj." povedala som a on sa len vydesene na mňa pozrel.
,,Prečo ?"
,,Ja-" nevedela som sa vykoktať.
,,Nádych a výdych." povedal a ja som to urobila. Keď som to urobila tak som mu začala vysvetľovať všetko od začiatku ohľadom môjho tretieho liberatora. Po chvíli som sa rozplakala a on ma začal upokojovať. Veľmi mi to pomohlo. Pozrela som sa na neho a on sa len usmial. Pohladil ma po vlasoc a začal: ,,Šššt, bude dobre, len musíš byť statočná, dobre ?"

,,Dobre."povedala som chrapľavo so slzami. Veľmi príjemne sa mi oddychovalo až kým sa prudko neotvorili dvere. Stál tam rozo- nie... opitý John. Zakýval nám a začal: ,,Potreboval som vymazať tú spomienku ako si ma bozkávala."povedal a napil sa z fľaše. Keď dopil tak si ústa poutieral do rukáva s chrbtom sa zosunul dole na zem po stene. 

,,Mrzí ma, že som ta musel donútiť to urobiť." začal a zasa sa napil. ,,Aj túto spomienku musím vymazať."

,,To je v poriadku."povedala som a odsunula sa od Wiisa ďalej.

,,Ale nie je... Veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi ma to mrzí."povedal unavene a veľmi často krát so slovom "veľmi". Prekrútila som očami a snažila sa postaviť, ale veľmi mi to nešlo. Našťastie ma Wiis podoprel a šiel so mnou k Johnovi. Pohladila som ho po vlasoch nech sa upokojí a potom som zamierila do kuchyne spolu s Wiisom. Pomohol mi sa posadiť na stoličku a ja som si mohla oddýchnuť. Vzdychla som od úľavy, že konečne sedím a pozrela som sa na Wiisa, ktorý čakal na príkazy, že čo si dám k jedlu. 

,,Lazane."povedala som a on okamžite začal na nich makať. Skoro som nestíhala ho sledovať ako robí svoje pohyby tak rýchlo ako strela. O hodinu už mi niesol na tanieri Lazane a ja som sa nad tým len usmiala a pustila sa do nich.

(Taaakže, dúfam, že sa vám táto krátka časť aspoň trocha páčila a budem sa pokúšať už túto knihu neobmedzovať :D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)