*D0R12*
Prebudila som sa na známej posteli. Pomaly som zaostrila a snažila sa posadiť. Bolelo ma celé telo. Pozrela som sa vedľa seba a spal tam Wiis. Usmiala som sa a snažila sa postaviť ale nedarilo sa mi. V kuse som syčala ako zmyslov zbavená.
,,Prestaň a choď ďalej spať." povedal z ničoho nič Wiis. Pozrela som sa na neho a on sa opieral o lakeť a lakeť sa opierala o ruku, ktorá držala Wiisovú zamračenú tvár. Ja som len prikývla a poslúchla ho. S bolesťou som sa snažila zaspať a nakoniec sa mi to podarilo.
Zobudila som sa na ukrutný hlad. Vzdychla som a pozrela sa či vedľa mňa nie je náhodou Wiis. Mračil sa na mňa a v jednej sekunde už utekal niekam preč. Po chvíli sa vrátil s nejakým jedlom.
,,Čo to je ?" opýtala som sa zamračene a pozrela sa na neho.
,,Jedlo ?"
,,To viem, ale načo mi to je ?"
,,Aby si sa cítila lepšie. Teraz jedz." a ja som ho radšej poslúchla keď že nemá zmysel sa s ním hádať. Po chvíli som to zjedla a vydýchla si. Pohladila som si plné brucho a poďakovala sa. Bolo to naozaj vynikájucé. Wiis sa pousmial neto, že ho to potešilo a ja som si zívla od únavy. Prikryla som sa dekou a spokojne som oddychovala až kým si ku mne neľahol Wiis. Pohladil ma po tvári a ja som sa okamžite uhla. Nemám veľmi rada takéto dotyky. Mám nato zlé spomienky. Stalo sa to pri mojom treťom liberatorovi.

,,No nazdar De nulka !" vykríkol môj tretí liberator ako každé ráno na prebudenie.
,,Dobré ráno pane." pozdravila som ho unavene a okamžite som sa postavila. Začal ma obchytkávať ako každé ráno. Zvykla som si, ale stále je to nepríjemné a niekedy to bolí. Tento bol úplný úchyl na mňa a preto ho nenávidím.
O hodinu neskôr mi oznámil, že ideme bojovať. Samozrejme, že sme prehrali a môj liberátor tentokrát neprežil, no ale posledný krát sa ma dotkol na líce a zomrel.

(Taaakže, konečne ďalšia kapitola :3 mrzí ma, že je o ničom D: dúfam, že sa aspoň trooooooošičku páčila :3 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)