Zobudil ma Wiis nato, že mám vstávať a je na čase vyraziť. Vzdychla som a posadila sa. Zacítila som prudkú bolesť hlavy.
,,Do riti." povedala som so zasyčaním.
,,Si v poriadku ?" opýtal sa a ja som len prikývla.
,,Nič vážne, to sa mi stáva každé ráno." a pozrela som sa na neho. Tváril sa ustarane až mi naskočila husia koža.
,,Nemali by sme už ísť ?" opýtala som sa s pohľadom smerujúc na dvere.
,,Ou...áno." povedal a začal ma ťahať za ruku. Už pri dverách nás čakal John.
,,Si v poriadku ?" opýtal sa John. Prekrútila som očami a len prikývla. ,,Tak poďme." a už sme šli von. Nastúpili sme do auta a vyrazili niekam do neznáma.
O hodinu sme dorazili pred nejakú budovu. Vystúpili sme a vykročili vpred k našemu osudu. John prudko otvoril dvere a ukázal pokyn, ktorý ukazoval kam mám ísť. Šla som tam a počula výstrel. Zásah. Pozrela som sa smerom k Johnovi a Wiisovi ale tí sledovali mňa. Zamračila som sa a Wiis ukázal na moje brucho, z ktorého sa mi rinula krv ako zbesilá. Nebolelo to a preto som si guľku zo seba vytiahla a tou istou ranou vrátila protivníkovi do čela. Spadol na zem a už sa nehýbal. Takto som zabila ďalších troch až kým som nepočula Johnove stonanie. Prudko som sa otočila k Johnovi a jeden z nepriateľov ho škrtil. Prudko som sa k ním rozbehla. Nevedela som čo mám robiť tak preto som vrazila do protivníkovej ruky a pobozkala Johna. Začala som ho obchytkávať až kým ma to dostatočne nezvrušilo. Premenila som sa na mohutný meč.
*John*
Premenila sa na obrovský mohutný meč. Protivník cúvol o pár krokov a ja som zaútočil. D0R12 ho rosekla na polovicu. Vyvalil som oči nad jej mocou. Potom som naďalej pokračoval v bojovaní spolu s Wiisom. Konečne sme si vydýchli a D0R12 sa premenila. Pozrela sa na mňa a stále sa červenala.
,,J-ja..." nedokončila a skončila na zemi. Omdlela.

(Taaakže, očakávaná časť, ktorá straaaaaaaašne dlho sa písala :/ mrzí ma to :( ale dúfam, že sa aspoň trocha páčila :3 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)