12.Kapitola

Pozrela som sa na nich a oni sa len ľútostivo na mňa pozreli. Nová schopnosť, ktorú budem do konca svojho familiarského života nenávidieť. Prečo ma postihlo toto ? Prečo mňa ? Stále ešte pokračujem vo svojom novom vývine ? Ako to, že o tom nič neviem ? Čo bude so mnou ďalej ? Toľko zbytočných otázok. Ani na jednu z nich nemám odpoveď a to ma najviac vytáča. Nikto mi nič nechce povedať a ja som potom vždy tá najhlupšia. Nenávidím sa. Dala som sa na štyri a hlavu zakryla rukami. Nechcem aby ma videli. Je to až príliš nepríjemné. Počula som kroky smerujúce ku mne. Pozrela som sa na osobu, ktorá si ku mne kľakla a vzala ma do svojho náručia. Wiis. Krídla sa mi uvoľnili a padli mi dole nech pre prípad niekomu neublížim. Zase som sa rozplakala. Bolelo ma všetko na mojom tele. Wiis ma vzal do náručia a pomaly so mnou niekam šiel. Otvoril dvere a potom ma položil na posteľ načo potom zatvoril dvere a ja som tam zostala sama. Bolo mi to divné lebo mňa samú Wiis nikdy nenechal... Už aj on ma nenávidí ? Pardon... Nechce aby som sa mu plietla do cesty. Ani John. Zachviľu sa ma zbavia trápenia a ja im budem vďačná. Usmiala som sa nad tým, veď prečo nie ? Je to  pravda a ja sa nad tým len môžem usmiať keď na slzy sa nezmôžem. Čo teraz ? Než som si mohla niečo domyslieť tak sa otvorili dvere a stál v nich Wiis s úsmevom na tvári so snahou v očiach nech som šťastná s ním, ale nešlo to veľmi keď môj úsmev bol falošný. Sadol si ku mne keď som si práve sadla ja a objal ma nech sa utíšim. Vtlačila som sa na neho nech sa upokojím ale mala som v hlave aj v fyzicky dosť. Nezmohla som sa ani na slovo a už mi vtláčal do úst niečo podobné tabletke. Nezostalo mi nič iné než to zjesť.

(Taaakže, keďže by bola zábava "vidieť" vaše tváre keď by som vám napísala, že je to jed XD ale nie som až taká krutá a je tu málo častí no :D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top