Trvalo mi ký som si zvykla na malý prírastok na mojom chrbte. Až po chvíli som si uvedomila, že mám krídla... Zohla som si jedno k tvári a pozrela sa na neho. Na vrchu bolo biele a spod bol čierny. Moje šaty boli čierno-fialové a oči fialové. Hlavu mi zdobila mašľa s rozpustenými vlasmi a boli čierne. Pomaly som vstala, ale moje krídla sú asi veľmi návikové na priestor a preto mi nestačil ani ten na chodbe a začali zhadzovať veci čo tam boli. Pokúsila som sa ich zohnúť a podarilo sa mi to, ale hneď potom znova vyleteli. Zatvorila som oči a zasyčala, no nie od bolesti ale od toho zvuku, ktorý ohrozoval moje uši. Zamračila som sa a pozrela sa na prekvapeného a zároveň vystrašeného Wiisa. Po tvári mi šla jedna slza a spadla na zem v podobe fialového kryštálu. Pozrela som sa naň a podvihla ho. Bol malý ako lienka. Potom som sa pozrela na Wiisa a obhliadla sa po Johnovi, ktorý už bol triezvi a tváril sa tak isto ako Wiis. Padla som na kolená a potom na štyri načo som sa rozplakala.

,,Prečo ja ?!"zakričala som do zeme a zaťala ruky v päste. Nenávidím sa preto ! Nemám zmysel ! Prečo som vlastne stvorená ?!

,,D, bude všetko v poriadku... Neboj sa... Len si urobila svoju ďalšiu podobu... Si prekrásna."upokojoval ma John a Wiis sa k nemu pridal. 

,,Naozaj si nádherná, tak vstaň a pokús sa zmeniť späť."upokojila som sa aspoň trochu a pomaly som požiadala svoje schopnosti nech sa mi skryjú krídla. Pomaly sa mi zatvárali a nakoniec tak aj zostali. Dúfam, že mi zmiznú keď budem chcieť, ale nie som si tým veľmi istá keď sa mi nezmenšujú a ani nesťahujú. Čo budem robiť ďalej ? Pozrela som sa na tých dvoch a len som sa otriasla ako osika. 

,,Mrzí ma to..."zašepkala som a z očí sa mi spustil vodopád sĺz, ktoré sa potom premenili na fialové kamienky.

(Taaakže, ďalšia časť a asi z tejto knihy už ďalšia časť nwm či bude ešte dnes D: chcem sa teraz venovať Spím s Vlkolakom ! keďže som na ntb a sa mi lepšie píše a rýchlejšie :D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)