Už som zase v tomto prístroji, v ktorom sa nemôžem ani len pohnúť. Je to už po 9.krát čo ma sem strčili. Nenávidím svoj osud. Osud familiara. Musím každému svojmu majiteľovi slúžiť ako taký pes. A čo je horšie...je potrebné ma vzrušiť aby som sa stala zbraňou pre majiteľa. Ale všeobecne som ako pokémon ak to poznáte. Dnes si ma mal vziať posledný liberátor akého kedy budem mať. Ak aj toho stratím tak som mŕtva. Celkovo mi to jedno. Aj tak aj tak bude mať so mnou peklo.

O päť minút neskôr
,,Dobrý deň pán..." začal doktor, ktorý ma vždy strkal do tejto diery a čakal na meno môjho majiteľa. Síce som bola zavretá v tomto ale dobre som počula o čom sa bavia.
,,Stačí iba John." povedal... John. Pff chce zapôsobiť.
,,Dobre John, ste pripravený ?"
,,Samozrejme." a doktor začal klopať na bedňu.
,,Toto je už po desiatykrát čo vám oznamujem, že nespím !" zakričala som a on sa len zasmial.
,,Fajn D."
,,Nevolá sa náhodou D0R12 ?" spýtal sa John.
,,Ja som len D pre doktora. Popravde, kto by chcel vravieť také dlhé meno ?"
,,Noo... Možno ja." povedal John a ja som prekrútila očami.
,,Pripravená ?"
,,Nech to už mám za sebou."
,,Varujem vás pán John, Déčko je strašne problematická."
,,Dostal som už tieto informácie."
,,Ja som tu tiež ! Ja mi tu horko !" zvrieskla som a doktor začal otvárať box.
,,Nie že to uro-" nedopovedal a ja som spravila čoho sa obával. Vyskočila som z boxu a rozbehla sa k východu ale zastavil ma... Familiar. Bol v podobe žltého leva s červenou hrivou.
,,Stoj D0R12 !" zvrieskol na mňa a ja som sa pripravila na útok. Lev skočil po mne a ja som sa odbila od zeme a prerazila mu hruď. Padol k zemi ale hneď vstal a rana sa mu vyliečila. Rozbehla som sa k nemu a vrazila mu s päsťou do brucho. Nadskočil a spadol, no znova vstal.
,,Déčko !" zvrieskol na mňa doktor a ja som sa na neho pozrela a nesústredila sa na levov útok. Povalil ma k zemi a začal vrčať.
,,Vzdaj sa D0R12 !"
,,Ja s tebou nechcem byť ! Nenávidím to, že som familiar ! Chcem umrieť ale v boji a nie takto !" zvrieskla som a chytila za krk leva a prehodila ho na svoje miesto.
,,Prečo máš tak slabého familiara ?!" zasmiala som sa a začala mu otvárať papuľu a on začal vrčať.
,,Nie je slabý..." a jeho familiar mi chňapol po rukách a ja som zvrieskla bolesťou.
,,...je jeden z najsilnejších. Bleskový manéver !" a okolo leva začali lietať elektrické iskry. Cez jeho zuby do mojich rúk začali prúdiť elektrické iskry. Nebolelo to.
,,Ako to ?" spýtal sa John a ja som vyškubla ruky z jeho zubov a mala som ich pozdĺž celé rozrezané. To sa vylieči. Postavila som sa a z ničoho nič sa mi začali triasť ruky. Prudko som sa pozrela na doktora a on povedal: ,,Tvoja hranica." a ja som sa zrútila na zem.

(Taaakže, prvá časť je tu :3 dúfam, že sa bude páčiť a napíšte či sa oplatí pokračovať c; Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)