V jej modrých očiach sa odrážal odraz jasného mesiaca. Odraz mesiaca, na ktorý sa tak zasnívane pozerala. Keby sa niekto pozeral dole z ulice na strechy domov, na jednej z nich by uvidel siluetu dievčaťa, ktoré pozoruje a skúma nočnú oblohu.
,,Summer poď už dnu, je zima a ty nemáš ani sveter,"nakukla cez strešné okno pani so štetcom za uchom.
,,Hneď prídem,"odvetilo modrooké dievča a blonďavé vlasy jej viali vo vetre. Keď jej mama zmizla, poslednýkrát sa pozrela na hviezdy, ktoré sa veselo naháňali okolo jasného mesiaca.
,,Zase zajtra,"šepla a vietor jej slová zavial do ulíc osvetleného, no pokojného Amsterdamu.

Kratšie, no čo sa dá robiť. Toto ma len tak napadlo a chcela som si to zapísať tak som to sem pridala.

ScarlettDAN❤️