Dievča so svetlo hnedými vlasmi kráčalo cez lúku rovno ku veľkému stromu. Presnejšie ku starej vŕbe. Už z diaľky videla, že pod stromom niekto sedí. A ona hneď vedelo kto.

,,Čo robíš?"spýtala sa Madie Damiána, keď prišla k vŕbe. Sadla si vedľa neho a pozrala sa pred seba tak ako jej priateľ.

,,Sledujem hviezdy,"zašepkal Damián.

,,Však ich ešte nevidno. Slnko predsa ešte nezapadlo," ukázala Madie na slnko, ktoré pomaly mizlo za kopcami.

,,Ja ich vidím,"povedal Damián a usmial sa na ňu. Ona mu úsmev opätovala a hlavu si oprela o jeho plece.

,,Premýšľaš niekedy nad tým aké to bude keď už nebudeme deti, ktoré chodia domov za súmraku?"spýtala sa Madie.

,,Myslíš, keď budeme už starí? To budeme spať ešte pred súmrakom,"usmial sa.

Na Madinej tvári sa zjavil úsmev.
,,Prečo nemôžem byť ako ty?" vzdychla si Madie.

,,Prečo by si chcela byť ako ja?"
spýtal sa jej Damián.

,,Pretože si z ničoho nerobíš ťažkú hlavu,"zasmiala sa Madie.
Damián uhol plecom a Madie spadla, takže sa aj on začal smiať.

,,To nie je pravda,"povedal vážnejším hlasom.

Madie sa oňho opäť oprela no nič nepovedala. Nechcela sa s ním hádať. On bol väčšinou ten, kto mal pravdu. Hoci na to nevyzeral, bol veľmi múdry. Mohol by sa kľudne kamarátiť s inými géniami z ich školy, no on si vybral za priateľku práve ju.

Dievča, ktoré do neho narazilo v školskej jedálni a oblialo ho polievkou. Dievča, ktoré za ním viditeľne rozumovo zaostáva. Dievča, ktoré sa snaží mu porozumieť a pochopiť ho. Madie si to neuvedomovala, no popri rozmýšľani sa na neho uprene pozerala. Damián si to všimol.

,,Prečo sa na mňa tak pozeráš?"
Madie odvrátila zrak a zahľadela sa na rozsiahlé pole pred nimi.

,,Prečo sa so mnou kamarátiš?" spýtala sa ho. Damiána jej otázka trochu zaskočila:,,Nechápem."

Madie mu pozrela do očí:,,V škole je toľko detí, s ktorými by si si určite rozumel. Tak prečo sa kamarátiš so mnou. Zaostávam za tebou. Občas ani nechápem čo mi hovoríš. Ako to so mnou môžeš vydržať?"

Damián sa usmial a tiež sa pozrel smerom ku poľu:
,,Ja si rozumiem s tebou. Nejde o to, že ma nie vždy pochopíš alebo, že za mnou občas zaostávaš. Ide o to, že ma vždy vypočuješ nech už hovorím hocijaké hlúposti, vždy stojíš pri mne a keď potrebujem, pomôžeš mi. Na tom mne záleží najviac."

Madie ho objala a on jej to opätoval.
,,Aj ty mi vždy pomôžeš keď to potrebujem, napríklad včera si mi dal odpísať úlohu z matiky," zašepkala mu Madie do ucha a následne sa rozosmiala.

,,Ale ja som ti žiadnu úlohu odpísať nedal,"povedal Damián opäť prekvapený kamarátkinymi slovami.

,,No, nechal si zošit na lavici," ohradila sa Madie a opäť ho objala. Damián stratil reč.

Vedel, že Madie bola prefíkaná a bláznivá. Škola jej vôbec nevoňala a to bol ďalší rozdiel medzi nimi. Aj on sa občas pýtal sám seba, prečo učiteľke povedal, že to, že ho obliala horúcou polievkou bola jeho vina. Vôbec ju nepoznal, iba vedel, že je z druhej triedy. No keď sa pozrel do jej orieškových očí plných strachu, došlo mu, že ju z toho nemôže obviniť.

Neskôr mu prezradila, že jej riaditeľka povedala, že ak ešte vyvedie jeden problém, vyhodí ju. Damián pochopil, že urobil správne rozhodnutie. A ani on sám nevie ako, no stali sa z nich priatelia.

Ich priateľstvo je ojedinelé. On na ňu musí neustále dávať pozor aby niečo nevyviedla a ona na neho musí dávať zase pozor aby nezabudol žiť v realite. Ale bez nej by si už nevedel predstaviť život.

,,Nad čím premýšľaš?" vyrušila ho zo zamýšľania.

,,Nad životom,"utrúsil a obaja sa rozosmiali.

,,To si nechaj až budeš starý,"drgla ho Madie lakťom, ,,vieš čo, zhora by bol krajší výhľad na západ slnka."
Ukázala na korunu stromu.

,,To hej,"uznal Damián, ,,ale ako sa tam chceš dostať?"
Madie chvíľu premýšľala a potom vyskočila na nohy. Damián ju následoval.

,,Môžeme vyliezť na ten konár a potom na ten hrubý,"predstavila mu svoj plán. Damián už chcel namietať no Madie vyskočila na konár.

,,Dávaj si pozor, prosím,"povedal jej a ona mu venovala milý úsmev.

,,Tak poď,"vyzvala ho len čo sedela na hrubom konári. Damián k nej bez slova vyliezol.

,,Čo tak zostať tu? Nie je to tak vysoko a západ slnka uvidíme," navrhol a Madie súhlasila.

,,Bolí ma noha,"posťažovala sa a vyzula si sandálu z ľavej nohy. Položila ju na konár, no ona sa zošmykla a spadla na zem.

Damián sa začal smiať a obaja sa pozerali dole za sandálou.

,,Ja po ňu nejdem,"rozhodla Madie.

,,Však ťa tam počká,"ubezpečil ju Damián a odlepil zrak od sandály.

Obaja sa zahľadeli na kopce pred sebou. Slnko sa s nimi lúčilo a pomaly zachádzalo s úmyslom potešiť na oplátku deti v Austrálii.

,,Možno práve teraz nejaké deti na opačnej strane sveta sledujú východ slnka,"povedala Madie a Damián uznal, že možné to je.

,,Možno tiež sedia na strome," povedal Damián.

Madie sa zasmiala:,,To je dosť pravdepodobné."

,,Všetko je možné," povedal jej.
Madie sa opäť oprela o kamarátovo plece a on zase o jej hlavu. Slnko po pol hodine zašlo no oni stále sedeli na strome.

,,Spíš?"spýtal sa potichu Damián.

,,Nie,"zamrmlala potichu.
Damián sa usmial a pohladkal ju po vlnitých vlasoch. Keď si uvedomil čo urobil, rýchlo ruku odtiahol. Nemusel sa ani pozerať aby vedel, že sa Madie červená.

,,Prepáč," zamrmlal potichu.

,,Ale to nič,"povedala a chytila jeho ruku. Trochu ho to prekvapilo no potom stisol jej ruku a aj on zavrel oči. Okolím sa roznieslo ticho. Nablízku stromu neboli žiadne osoby, teda okrem dvoch detí, ktoré sedeli na jeho mohutnom konári a s ktorým takmer zrástli. Ten strom bol symbolom ich priateľstva.
Ich večného priateľstva.

Ďalší mini príbeh je na svete. Páči sa vám?

ScarlettDAN❤️