Zobudila som sa s cudzími rukami okolo môjho bruška.Otvorila som zarazene oči a skríkla.Angus sa vyľakal a hneď vstal.

,,Čo sa deje ?!"spýtal sa.

,,Čo sme včera robili ?!"

Začal sa smiať a zotrel si imaginárnu slzu.Ja som sa naňho s vystrašeným pohľadom pozrela a v duchu som plánovala čím ho zaškrtiť.

,,Nič... Vtrhla si sem a nasačkovala do ložnice..."povedal s humorom a nečakane si hlavu vložil do môjho klína.

,,Hej! Zmizni !"skríkla som a okamžite vstala.

,,Pokoooj.Len som si položil hlavu na tvoje... ehm... žeby stehná ?"a začal sa rehotať.Ja som vyšla skákajúco z ložnice a prudko som zatvorila za sebou dvere.Neemala som tak prudko vstávať z tej postele.On sa za mnou hneď rozbehol len čo som spravila 2-3 skákajúce kroky.

,,No tak.Nevyvádzaj toľko a normálne ma poď objať."povedal a napriahol ku mne otvorené ruky.Ja som sa zarazene naňho pozrela a spýtala sa:

,,V pohode  ?"

Pokrútil hlavou.

,,Ja radšej pôjdem."chcela som otvoriť dvere ale on mi vošiel do cesty a zablokoval mi východ.

,,Chýba ti George, však ?"spýtal sa s trocha urazeným hlasom.

,,Čože ?! S Georgom to nemá nič spoločné !"vykríkla som.

,,Naozaj ?"

,,Naozaj ! Práve od neho som chcela utiecť." 

,,Aha."povedal, zatvoril oči a založil si ruky na hruď.Rozmýšľal.No neviem nad čím.

,,Prosím, pustíš ma ?"

,,Nie."a zamkol a skryl kľúč do svojej košeli, v ktorej spal.

,,Hej!"zakričala som a otočila sa keď mieril do kuchyne.

,,Hmm ?"

,,Chcem ísť von !"

,,Ale tak sa mi potom stratíš a ja ťa nechcem hľadať takú rozzúrenú."povedal so smutným pohľadom keď sa otočil.Zarazene som sa naňho pozrela a nemala som slov. ,,Inak by som ťa hľadal aj na konci sveta.Usmej sa a ja ti dám kľúč, čo povieš ?"pokračoval.Čo tým myslel aj na konci sveta ? Balí ma takto ?

,,Nemám záujem hrať túto hru s tebou lebo ten kľúč mi aj tak nedáš."povedala som s horkým úsmevom a rukami na hrudi.

,,Tri-dva-jedna.Smola.Mohla si mať kľúč."povedal a sadol si na stoličku zaa jedálnym stolom. ,,Posaď sa a zahráme si inú hru za kľúč."pokračoval.Keďže som nemala na výber tak som si tam sadla. ,,Pokerové karty ?"spýtal sa a ja som sa usmiala.

Rozdal karty a ja som do nich nakukla.No, nie je to tak zle.

***

,,Ty zasran !"vykríkla som po minimálne po 12 prehre. ,,To nie je fér !"

,,Prečo si myslíš ?"spýtal sa keď kartal a naklonil hlavu na stranu.

,,Vyhrávaš !"

,,Dobre, že nejde o peniaze."a spustil sa ten zasraný smiech.

,,Uh.Keď teraz vyhrám ?"

,,Hmm.Tak si vyhrala niečo iné.Musíš teraz vyhrať nad 12 hier inak to neplatí."

,,Čo vyhrajem za 1 výhru ?"

Zákerne sa usmial.

,,Sakra..."

,,Nič, len tu budeš naďalej až pokým to nevyhráš..."povedal a oprel si hlavu o dlane a lakte o stôl.

,,Čože ?!Som snáď nejaká začarovaná kartová princezna alebo čo ?!"

Pokrútil hlavou a dodal: ,,Nie kartová začarovaná princezna ale MOJA kartová začarovaná princezna."

,,Všimla som si, že si dal veľký dôraz na MOJA. Čo tým chceš povedať ? Že ti patrím či chcem alebo nie ?"

Uškrnul sa.

,,Hráme ďalej !"

***

O hodinu neskôr... možno dve :D

21 kolo... 11 výhier a 10 prehier.

,,Ešte jedno kolo !"povedala som.

,,Naozaj chceš mať 12 výhier ? "

,,Chcem sa dostať z tejto diery !"

,,Lebo ak teraz prehráš... si moja a až asi o tri-štyri dni hráme znovu ale ťažšie."

,,Čože ?!"po tejto poznámke som sa nedokázala poriadne sústrediť na hru a... prehrala som.Odhodil som karty a hlavou buchla o stôl a začala fňukať.On mi len rukou prešiel od vršku hlavy až po líce a vstal.

,,Mám niečo na práci.Musím ísť.Zatiaľ sa maj a v chladničke je jedlo.Bohužiaľ ťa tu musím zamknúť a ak mi utečieš cez okno... nazvime to, že ťa potrestám a nemyslím si, že sa ti to bude páčiť."toto boli jeho posledné slova.

,,Ha ! Že potrestá."pozrela som sa na svoju nohu a stupila.Už na tom bola lepšie.Našťastie tam pod oknom boli schody a tak som išla po nich úplne dole.Skončila som v slepej uličke a rozbehla som sa z nej na chodník kde nebolo veľmi veľa ľudí.Niekto ma zo zadu schytil za ramena a stiahol viac k sebe.Prudko som sa otočila a na moje "prekvapenie" tam stál fakt naštvaný Angus.Sklopila som hlavu k svojím nohám s potupným úsmevom.

,,Chceš ho ?"spýtal sa.

,,Čo ?"zdvihla som k nemu hlavu nechápavo.

,,Trest.Zaslúžila by si si ho."

,,Ty si to myslel vážne ?"

,,Vyzeralo to žeby som si robil srandu ? Táto záležitosť čo som si mal vyriešiť počká, vlastne stačí iba zavolať."

,,A aký je ten... trest ?"

Sklonil sa ku mne a jeho pery sa dotkli môjho ucha a zašepkal: ,,Hmm... pre mňa veľmi príjemný..."a nohu vložil pomedzi moje stehná.Zrazu ma z Angusového zovretia vytiahol niekto iný... George.

,,Kde chodíš dievča ?"spýtal sa a zúrivým pohľadom pozeral na Angusa.

,,Teba do toho nič !"zakričala som a vytrhla sa mu zo zovretia a rozbehla sa niekam inam od nich...

,,Ako si jej poplietol hlavu ?!"zvrieskol George na Angusa.

,,Ja ?! To ona mne !"zakričal Angus a rozbehol sa za mnou a George za ním.

***

Konečne som bola pred svojím "domovom".Vošla som doňho a skryla sa do mini výťahu.Po celej budove sa ozývalo moje meno a ja som len tvár pritlačila na moje kolená a omezila dychčanie.Po chvíli už som ich nepočula a ja som vo výťahu zaspala....