Poslala som správu Georgovi , že si beriem na dnes voľno.Tentoraz som spala dlhšie až pokiaľ ma nezobudilo zvonenie telefónu.Bolo deväť hodín a volalo mi neznáme číslo.Zdvihla som.

,,Prosím."povedala som.

,,To som ja.Albert.Si pripravená ?"

,,Nie celkom."

,,Takže vôbec."

,,Asi nejak tak."

,,Pohni si lebo ťa čakám pri hoteli."

,,Dobre."a zložila som.Rýchlo som sa prezliekla a zišla dole výťahom.Dole pri hoteli ma čakal Albert.Zamávala som mu.

,,Ahoj Albert."pozdravila som ho.

,,Ahoj Jesse.Ideme ?"

,,Môžeme."

,,Dobre."otvoril dvere auta a ja som si tam sadla.Bol oblečený ako keby sa vrátil z pohrebu.Zatiaľ čo on šoféroval som skontrolovala či mám v kabelke zbraň.Mala som.No čo ? Istota je istota.

Vošli sme do slepej uličky (a je to tu XD).

,,Vystúp."povedal s podráždeným hlasom keď vystupoval.Vystúpila som.

,,Už nejaký čas ťa sledujem."povedal keď išiel viac do tmy v slepej uličke aby sme neboli na očiach.

 ,,Naozaj ?"spýtala som sa šokujúco.

,,Hneď čo si sadla do môjho taxíka mi niečo na tebe prekážalo.A až tak , že ťa teraz zastrelím."prudko vybral svoju zbraň ale neskoro lebo ja som doňho strelila skôr.Zrútil sa na zem , ja som si dala dole topánky a utekala smerom k môjmu hotelu.Neboli sme ďaleko od hotelu a preto mi dlho netrvalo sa dostať naspäť.Strašne sa mi triasla ruka keď som vkladala kľúč do zámky.Zo zadu ma mužská ruka chytila za tú moju aby sa prestala triasť a jemne mi vložil kľúče do zámky.Otočila som sa a George sa usmieval.

,,Ako dopadlo rande ?"spýtal sa.

,,Bez pusy."

,,Takže nie som jediný."

,,Teraz už si."

,,Ty si ho zabila ?"zašepkal.

,,Áno."

,,Ježiši a to prečo ?"

,,Lebo on chcel zabiť mňa."

,,Aha."

,,Ideš dnu ?"

,,Prečo by som mal  ?"

,,Lebo ťa o to žiadam."

,,Ale len na chvíľu."

,,Fajn."

Vošli sme dnu a sadli si spolu na gauč.

,,Takže ?"spýtal sa nečakane.

,,Je mi zle z toho čo robím."

,,Čo tým myslíš "

,,To , že som nájomná vrahyňa."

,,Ak nechceš nemusíš to robiť."

,,Nie.Ja to spravím len mám vždy ten nepríjemný pocit."

,,Aký nepríjemný pocit ?"

,,Ten keď tí ľudia čo ich vraždím môžu dostať druhú šancu."

,,Napáchali veľa zla.Viac než si ty môžeš predstaviť."

,,Nemyslím si."

,,Ale áno."

,,Ako to môžeš vedieť ?"

,,Lebo som ich poznal."

,,Oh."

,,Lepšie ?"

,,Celkom."

,,Môžeš spať ?"

,,Skúsim to."

,,Dobrú."a dal mi bozk (nie na pery :D to by ste chceli vy nechutný uchylkovia :D) na čelo keď odchádzal.Zarazená som tam len tak sedela.Radšej som si utrela čelo.Vrátila som sa do spálne a "špinavá"  som sa hodila na posteľ.Sníval sa mi sen o Albertovi (pravdu povediac neverím , že som toto napísala do svojho zápisníčka na knihy a teraz to opisujem sem XDD).Ten jeho pohľad.Bol smutný.Asi preto lebo som ho zabila.Začal po mne strieľať...Prudko som vstala celá spotená a udýchaná. ,,Nikdy som to nespravila ale..."spojila som ruky k modlitbe. ,,Bože... ďakujem ti , že si mi dal to šťastie tu byť , že si mi dal život ale ja ničím životy druhých... odpusť mi..."hneď na to som spokojne zaspala.Zobudila som sa tentoraz o piatej ráno na klopanie dverí. ,,Už idem."povedala som a išla k dverám.Keď som ich otvorila , stál tam znova a ako vždy George. ,,Dobré ránko Jesse.No... veľmi ma mrzí ten včerajšok... vieš ten..."nedokončil lebo som mu skočila do reči.

,,Bozk ?Netráp sa.Všetko ?"

,,Nie... teda áno.Áno.Tu je tvoja ďalšia misia."a podal mi obálku (áno tú obálku XD).

,,Dobre.Ešte niečo ?"spýtala som sa.

,,Nie."

,,Fajn."a chcela som zatvoriť dvere ale on vložil nohu a nemohla som ich potom zatvoriť.

,,Neprídeš na večeru ku mne ? Dnes ?"

Zarazene som naňho pozrela a on sa nevinne usmial.

,,Ja... ešte porozmýšľam."

,,Aha , tak dobre..."a odsunul nohu.Zatvorila som dvere a šla do svojej kancelárie.Otvorila som obálku a vybrala fotku a papier.Volá sa Leopold , má dvadsaťdeväť rokov , slobodný , jedno dieťa ale pred rokom zomrelo spolu s matkou , pracuje ako hasič.Ach , samí dobráci umierajú.Na fotke mal čierne vlasy , hnedé oči , tenkší nos , slabé črty , jedna jazva na líci , zaujatý pohľad a večšinov chodí cez víkendy po baroch.Čo je dnes ? Pozrela som sa do kalendára.Pondelok.Už tak skoro ?!Počkať !Dnes je voľno.Je v bare !Okamžite som sa prezliekla a vyrazila.Ten bar bol neďaleko , takže to bolo fajn.V bare som si sadla na gauč kde predo mnou bol stôl a oproti ďalší gauč.Leopold tam ešte nebol , vlastne okrem mňa , barmana a piatich blbcov , ktorý na mňa pozerali odkedy som si sadla tam nikto iný nebol.Konečne sa otvorili dvere a dnu vošiel Leopold.