Moja kancelária sa nachádza v opustenej budove. Budova je úplne zničená ale elektrina a voda tu ešte stále fungujú. Bola to trojposchodová ubytovňa. Ubytovňa, ktorá sa nachádza v slepej uličke. Každá známa mafia ma tu pozná. Robím stále keď ma požiadajú za pekný majlant. Práca ? Viem kradnúť. Bohužiaľ som neskončila vysokú takže som nemohla pracovať ako nejaká lekárka, archytetka a podobne. Som nájomná vrahyňa... Veľa priateľov nemám a čudujete sa ? Lebo ja nie. Moji priatelia sú tí čo chcú aby som niekoho zavraždila. Rodina ? V pätnástich som utiekla. Otec začal piť, matka otca opustila, súrodencov nemám a na čo hniť s ožralím otcom ? Jedinú vec, ktorú ma naučil bola tá, ktorú muži zbožňujú. Nie autá a ani to v bare. Ale poriadny masaker. Tak poriadny až sa mi rozbúši srdce tak rýchlo ako keď uteká gepard. Strieľanie. To som si najviac obľúbila a aha ako som dopadla... Baví ma strieľanie do terča ale keď ma pri tom uvidela mafia tak hneď zo mňa spravili nájomnú vrahyňu. Moje meno bolo keď ma krstili Nina. Keď som bola s mafiou tak mi zmenili meno na Jessicu lebo som pripomínala mafianovú ženu, ktorá sa s ním už veľmi dávno rozviedla. Keď som mala dvadsať odišla som z mafie, začala kradnúť a skrývať sa v budove. Kradla som iba jedlo, lieky a zbrane až kým mi niekto neponúkol aby som odbachla jedného bastarda. Skúsila som to a on mi slušne zaplatil. A v tedy ma to začalo baviť. Neviem ale asi ten muž to niekoľkým ľuďom vykecal a začalo ku mne chodiť veľa ľudí. Teraz ich tu veľmi nemám ale zmierila som sa s tým.