StelaSieber máš tu pokracovanieeeeeee. Dúfam, že má neukamenus a žiadnu Avadu. Thanks ;)

Pre husté sneženie a tmu si len málokto všimol ešte jedného chlapca zraneného ležať na zemi. Zvedavý dav polícia rozpustila a sanitka skoro prešla druhého chlapca v tme. Chlapec dýchal, ale len málo. Zatiaľ, čo jeho náraz odhodil ďalej, prvého chlapca náraz zabil.

V nemocnici sa doktorom podarilo chlapca zachrániť aspoň ako tak, ale upadol do umelého spánku. Nikto sa neodvážil tipovať, či sa preberie a ak aj áno, za ako dlho.

  Pri testoch na zisťovanie identity chlapcov muselo dôjsť ku zámena, prečo za mŕtveho vyhlásili Mika Andersona, zatiaľ čo Christian Dior ležal v kóme. Christiana previezli na JIS-ku a nezostávalo im iné, než čakať.

  Ani po dvoch týždňoch od nehody nikto neprišiel na zámenu identity, až kým sa chlapec z kómy neprebral...

>>>>>

Sestra kontrovala jeho stav tak ako každý deň, keď prejavil zvýšené známky života. Najprv si nebola istá, či sa jej to len zdalo alebo chlapec naozaj pohol rukou. No keď prístroj EKG začal zaznamenávať zrýchlenie pulzu, začala konať. Ihneď bežala po doktora a keď vtrhli do jeho izby, chlapec sa šokovane obzeral okolo seba. "Len pokoj, chlapče, z hlboka dýchaj." navádzal ho doktor a on poslúchol. "Pamätáš si ako sa voláš??" baterkou mu zasvietil do očí. "M-Mike. Som Mike." povedal s ťažkosťami. Doktor so sestrou sa na seba nedôverčivo pozreli. "Určite??" spýtal sa pochybovačne. Najprv si nebol ani on celkom istý, no potom prikývol. "Určite!" "Dobre a pamätáš si ešte niečo??" "Viem, že mám brata. Volá sa... On je..." nevedel si spomenúť. "To je v poriadku. Vieš, kde si?? Čo sa ti stalo??" "Podrezal som sa??" hádal. "Nie. Zrazilo ťa auto." "A to som to prežil??" nechápavo skákal pohľad zo sestry na doktora a späť. "No zjavne áno. Čo by si mi vedel povedať o tej nehode??" "Ja som... Išiel som... Mal som sa s niekým stretnúť. A potom som spadol na ľade. Pamätám si krik a svetlo. Niečo ma oslepilo. Vybavuje sa mi prudký náraz a rána do hlavy." automaticky si pošúchal hlavu. "Pamätáš sa s kým si sa mal stretnú??" "Neviem." odpovedal po pravde. Vyjavene pozeral na ľudí v bielych plášťoch ako si čosi šuškajú. "Nie je možné, aby to Mike prežil. Skončil rovno pod kolesami." šepla sestra. "Možno sme zrobili chybu my. Nezamenili sme výsledky testov??" opýtal sa doktor. Sestra bezradne pokrčila plecami. "Možnosť tu je. Ale nemôžeme si byť istí, že je to on. Nemôžeme toto urobiť jeho rodine. Teraz ho pochovali." namietala sestra. "Skontaktuje rodinu toho druhého chlapca. Možno je len zhoda okolností, že povedal meno Mike. Asi sa mal stretnúť s kamarátom." Sestra prikývla a odišla z miestnosti. Hľadala zložku druhého chlapca z nehody spred dvoch týždňov. Christian Dior mal tiež 16 rokov a podľa fotku sa aj podobal na chlapca, ktorý sa práve prebral z kómy. Kontaktovala teda jeho rodinu. Po niekoľkých pípnutiach sa ozvala odkazová schránka. "Dovolili ste sa??" opýtal sa doktor. "Ešte nie." odvetila s miernym úsmevom a skúsila to znova. Bude volať dovtedy, dokiaľ to niekto nezodvihne.

Tak volala a volala. Opakované každých desať, tridsať, šesťdesiat minút až napokon prestala. Namiesto ďalšieho telefonátu doniesla mladému chlapcovi večeru s milým úsmevom. "Ako sa cítiš??" "Dobre." odvetil jednoducho. "To som rada." "Ako dlho som bol mimo??" "Dva týždne. Prakticky od Valentína." "Už ste sa spojili s mojou rodinou??" "Nedovolala som sa im." povedala. "Prečo ma všetci presviedčate, že sa nevolám Mike??" rozhodil rukami. "Lebo... No, je to trošku zložité." "Tak to zjednodušte." vyzval ju mierne drzo. Sestra si založila ruky v bok. "Nie si ty veľmi drzý na to, že si sa práve prebral z kómy??" "Nie." pokrútil hlavou. Na rukách a tvári a vôbec po celom tele mal modriny, sem-tam nejaký ten steh a zlomenina. Inak bol úplne v pohode. "Mal si v škole nejaké nezhody so spolužiakmi??" "Nie ste nejaká drzá na to, že som sa teraz prebral z kómy??" zopakoval po nej. Sestra sa zasmiala. "Idem ešte skúsiť zavolať. Potom prídem." "Dám vám tip. Volajte otcovi. Mama nezvykne zdvíhať telefón." "Ak to vravíš..." zavrela dvere izby a znovu si sadla k telefónu.

  Aj keď to už boli dva týždne, James si odmietal pripustiť, že je jeho brat mŕtvy. Všetci na okolo smútili a utešovali ho, no on ten fakt odmietal. Jednoducho vedel, že to tak nie je. "James... Vieme, že je to ťažké ale musíš sa s tým zmieriť. Cim skôr, tým lepšie." povedala Allison jemne a smutne na neho pozrela. "Nie, ešte nie." odmietavo pokrútil hlavou. "Ako dlho to chceš popierať?? Veď teraz mal pohreb." "Mohli sa zmýliť! Čo keď sa niečo stalo a pochovali nesprávneho??" "James, prestaň. Sám tomu neveríš." ozval sa jeho najlepší kamoš. "Sam, veľmi mi nepomáhaš." "Čo chceš, aby som urobil?? Ak ti to pomôže, môžeme ísť do nemocnice sa opýtať." James chvíľu rozmýšľaj nad Samovým návrhom a potom prikývol. "Za opýtanie nič nedám." "Tak poďme. Dievčatá, zatiaľ sa majte." rozlúčil sa Sam so svojou aj Jamesovou priateľkou a nasadli do Samovho auta. Nechcel mu to robiť ťažšie než to bolo, no James bol tvrdohlavý. Viac než obyčajne.

Medzitým sa sestre v nemocnici podarilo spojiť s rodinou Christiana Diora. Po niekoľkých neúspešných pokusoch jej to zdvihol mužský hlas. "Počúvam!" "Pán Dior??" "Pri telefóne." odvetil. "Kto volá??" "Som Emily, zdravotná sestra v nemocnici na rohu Piatej a Svätého Patrika. Ide o vášho syn, Christiana. Prebral sa z kómy." "Ste si istá?? Doktor mu nedával veľkú nádej. Po tej nehode to s ním vyzeralo biedne." "To áno, ale dnes sa prebral. Ale má také menšie výpadky, inak je v poriadku. No, viac-menej." "Chápem. A môžem... Mohol by som ho vidieť??" "Samozrejme. To je hlúpa otázku. Kľudne hneď. Leží na JIS-ke na druhom poschodí. Idem mu to povedať." "Ďakujem. Hneď prídem." V slúchadle sa ozvalo pípanie a Emily položila. Išla za chlapcom. "Dovolala som sa tvojmu otcovi. Za chvíľu by mal prísť." "Okej." prikývol.

Kým sa oni dvaja zhovárali, James a Sam sa objavi na informáciách v tej iste nemocnici. "Zdravím." Sam upútal pozornosť recepčnej. "Môžem vám??" "Pred dvoma týždňami auto zrazilo chalana asi v našom veku. Je dosť možno, že je v kóme ale tak nejak." Recepčná, postaršia pani, sa preklikávala záznammy v počítači. "Ste príbuzní??" "Sme jeho bratia." odvetil pohotovo. "Leží v kóme na Jednotke Intenzívnek Starostlivosti na druhom poschodí. Viac vám povedia tam." "Ďakujeme." prikývol Sam a s Jamesom vykročili k výťahu.