Ten pocit keď máte niekoho rád tak že ho počúvate vo veciach ktoré má rád ten človek. Možno preto sa v tejto časti stretneme s tetou Kate a žiadnou sádrou. ;) :) :) a možno aj pre to je na svete ďalšia časť...

Ako som sa ten večer vrátil domov, Dana mi oznámila, že zajtra ideme na chirurgiu dávať dole sadru. Beztak som už chodil bez barlí. Takže som spal do ôsmej, o pol deviatej sedel na chirurgii a krátko po deviatej som už nemal sadru na nohe. Jasné, žiadna telesná ešte pár dní. Ale koho to trápilo?? Podstatné bolo, že som už nemal sadru. Woap!

Ale to by som nebol predsa ja, keby sa mi dačo nestalo, no nie?? Ako sme vychádzali z chirurgického oddelenia, pošpotil som sa o vlastné nohy a skončil na zem. Ako žaba. „Si v poriadku??“ Dana sa snažila potlačiť smiech, keď mi pomáhala vstať. „Jasné. Som OK.“ vyskočil som na nohy. „Tak, kam ideme??“ „No ja neviem kam ty, ale ja sa musím vráti do práce. Vyhodím ťa v meste??“ „Môžeš,“ pritakal som.

Dana ma vyhodila v centre mesta, dala mi nejaká peniaze a odišla do práce. Prechádzal som sa ulicami mesta. Celkom dosť ľudí tu bolo, keďže bolo asi desať hodín. Pred sebou som zbadal ženu v celkom zaujímavom zelenom kabátiku. Ponáhľala sa do práce, vlasy jej vo vlnách padali na chrbát. Usmial som sa po pod nos. Dal som si ruky k ústam a na celú Hlavnú ulicu som zakričal: „Teta Kate!“ Žena zastala, otočila sa a prekvapene na mňa pozeral. Prišiel som bližšie a dal si dole kapucňu z hlavy. „Ahoj teta Kate.“ Ohromene otvorila ústa, potom si ich prekryla rukou. „Mike... Ty žiješ. Oh môj bože.“ rozplakala sa a silno ma objala. „Oh chlapče.“ hlas sa jej zlomil a nevedela, čo povedať. Tak som si zase urobil Voľný deň s tetou Kate. Na dvere butiku vylepila papier Z TECHNICKÝCH PRÍČIN ZATVORENÉ  a zobrala ma do pizzerie. „A čo, ako to vlastne je teraz s tebou??“ „Mno, je to trochu zamotané, ale inak je to už lepšie ako pred pár dňami. Uhm... Doma som ešte nebol, takže naši nič nevedia. S Jamesom sa už vídam, som späť v škole a pomaly si zvykám.“
„A kedy plánuješ ísť domov??“
„Ešte neviem. Nerozmýšľal som o tom nejak hĺbkovo. Riešil som teraz... Ehm trochu iné veci.“ Teta Kate sa zatvárila ako žiarlivá korytnačka a odula spodnú peru. „Ty malý nevďačník.“ zasmiala sa následne. Ľudia zlatý, dajte mi niekto návod na baby v každom veku, lebo asi fakt zošaliem.

Ráno, ma ako inak, prišiel zobudiť Sam. Namrzene som zabručal. „Ja ti asi dám urobiť kľúče, lebo toto je nemorálne.“ hundral som opretý o vchodové dvere. „Netrep. A keby som mal kľúče, nemalo by to žiaden účinok. Hej, doprdele! Ty nemáš sádru. Ty kokso, ja zemrem!“ Začal som sa rehotať. „Ty si kolosálny idiot. Musíš tak vrieskať??“ zavrel som dvere a išiel sa hore obliecť.

James reagoval podobne ako Sam. Zošúľal som sa od smiechu, keď sme k nemu došli. „Hej a mimochodom, pozdravuje ťa teta Katee!“ zatiahol. „Nehovor. Včera som bol s ňou na pizzu.“ zaškeril som sa. „Jasné ty nevďačník. Kedy prídeš domov??“ „Kedy to vybavíš?? Už si sa o tom rozprával s otcom??“ „Neviem a nie. Musím na tom popracovať.“
„Keď je reč o popracovaní, Mike by nám už dnes mohol predstaviť priateľku.“ veľavýznamne na mňa Sam pozrel. „Ja som sa s ňou už zoznámil.“ zaškeril sa James. „Óóó! Nechcel by som.“ zatiahol som so smiechom, načo mi Sam poriadne vrazil po hlave. Vošli sme do budovy. „Nechýbam nám niekto??“ spýtal sa James zmätene. „Buď ideme neskoro alebo nám niečo ušlo.“ pridal sa Sam. „Alebo proste chcú byť originálne.“ ukázal som na prichádzajúce dievčatá a odparil sa do triedy ako prvý. Mia už sedela na stoličku a mračiala sa na svet. Zachechtal som sa. „Damko dnes na teba nemá čas??“ „Rozhodne má viac času ako ty!“ odvrkla. „Ja mám toľko času, koľko potrebujem. A rozhodne ním nemíňam na nepotrebných ľudí.“ „To, že ty máš s Danom problém ešte neznamená, že je zlý.“ bránila si svojho princa. „Mne je jedno ako sa ku mne správa. Viem sa ho zbaviť, keď potrebujem. Ale nechápem, že keď ťa tak strašne miluje, prečo to robí toto??“ nahol som sa so stoličkou ku nej a chytil jej ruku. Okamžite mi ju vytrhla. „To nie je tvoja starosť, však Mike?!“ povedala podráždene. „Nie, to vážne nie je.“ sadol som si späť a viac sa s ňou o tom nebavil. Aj keď sa tvárila ukrivdene, že som to tak rýchlo vzdal.

Snažil som sa zase nájsť v svojom bordeli v skrinke nájsť učebnicu matiky. Niekto mi prudko zavrel dvierka pred nosom. „Láskavo daj mojej frajerku pokoj! Staraj sa o seba, ty úbožiak!“ zavrčal Dan. „Z nás dvoch som ten posledný, koho by si mal nazývať úbožiakom. Čo za chudáka už len môže udrieť dievča?!“ rozhodil som rukami. „Nie je tvoja vec, čo my dvaja robíme! Ak ťa tam veľmi zaujíma, mal si si rozhýbať skôr!“ pritlačil ma o skrinku. „Wau! Toto je prvýkrát, čo počujem Dana Sinna ako sa nestará len o seba.“ odvetil som s kluďom. Dan výhražne zavrčal. „Mal by si skľudniť hormón. Ešte si bude myslieť, že ju podvádzaš.“ zachechtal som sa. Dan sa naštval, zavrčal a sotil ma na zem. Chvíľu som sa šmýkal po chrbte. Zastavil som pri nohách nejakého profesora. „Zdravím.“ zaškeril som sa nervózne na profesora Milesa. „Chcete ďalší trest, Dior?? Tentokrát naozaj do siedmej večer??“ Nervózne som sa zasmial. „Sinn! To sa týka aj vás!“ zavolal za ním, no Dan odkráčal preč, akoby sa ho to netýkalo. Pozbieral som zo zeme seba aj svoje veci a zmizol v triede. „Mia, kroť si ho!“ povedal som jej trochu viac naštvane, než som plánoval. „Nebudem sa pýtať!“ odvetila ohradene. „Ale ja hej. Čo sa stalo??“ spýtala sa okamžite Llis. „Alli!“ napomenul ju brat. „Zase si zo mňa robí fackovacieho panáka. To sa stalo!“ zafrflal som. „Nedovoľ mu to.“ „Čo myslíš, že robím?!“ nechápavo som na ňu pozrel. „Téma Panák sa uzatvára. Nebudeme sa o tom baviť!“ zasiahol James. „Práve že práve o tom sa budeme baviť, pán Anderson.“ Všetci sme zdvihli zrak a úzkostlivo sledovali nášho triedneho profesora. Pokojne si sadol za katedru. „Tak?? Kto chceš začať??“ „Nikto!“ povedali sme zborovo. „Ja.“ ozvala sa Mia. „Myslím hlavný problém je komunikácia. Keby si vyjasnili bez násilia, šlo by to ľahšie.“
„Zradkyňa.“ Sam sa tváril, že kašle. Ale Mia ho aj ignorovala. „Máte pravde. Tak, čo kedy ste si to medzi sebou vydiskutovali chlapci??“ pozrel na nás. „Pri všetkej úcte pán profesor, s Danom Sinnom sa nedá normálne rozprávať. On všetko rieši cez päste.“ ozval som sa. „Viď príklad.“ ukázal na mňa James.