Bože. Načo musím chodiť do školy keď aj tak všetko viem? Nie je to moja prvá škola. A to nie je jediná rozdielna vec. Som rovnaká a zároveň rozdielna. Viete prečo? Fyzicky vypadám na 19, ale psychicky mám takmer 220 rokov. Ako to? Jednoducho takto:

--- pre 200 rokmi ---

Stalo sa to presne 13.8.1717. Mala som vtedy 19 rokov. Moja najlepšia kamoška tam mala 18 narodeniny. Boli sme v klube, ktoré mám rada no nie som jedna z tých, ktoré sa zobudia nevedno s kým a nevedno kde. Len v malom množstve si niečo vypijem a užijem si s kamarátkami. 

Tento deň mi nebol súdený, pretože alkohol, spotené tancujúce telá blízko mňa mi nerobili dobre. Vonku pred klubom bol svieži čistý vzduch s trochou cigariet z vnútra ale to ma netrápilo. Prešla som ku malej lavičke asi 20 metrov od vchodu do kluby.  

Len čo som si sadla pocit z toho, že sa na mňa niekto  pozerá mi sadol do hlavy a nepustil sa. Až keď sa predo mnou zastavili 3 opitý chalani asi o hlavu vyšší a vekovo okolo 20. V ich očiach bolo vidno, že alkohol im stúpol do hlavy a nemajú v pláne nič pekného. Aspoň so mnou nie.

,,Ale...Maličká sa nám zatúlala. Mali by sme jej pomôcť nájsť mamičku!" Povedal posmešne a svojou silnou rukou na potiahol na nohy. Bola som na ňom nalepená a nebolo to nič príjemné.

Snažila som sa mu trochu vymaniť zo zovretia no bol silný, na mňa až moc. Keď môj pohľad spočinul na zemi a všimla som si jeho nohy neváhala som a kolenom mu kopla do rozkroku. Nečakal to, ani jeden z nich a preto som začala utekať. Aj keď som mala značný náskok do klubu sa mi nepodarilo vbehnúť pretože dvere držali oni. 

Chcela som utekať ďalej no nemala som kam preto som zabočila do temnej uličky, na moje nešťastie - slepej. 

Akonáhle sa objavili vo východe z slepej uličky začala som cúvať von. Vedela som že už niet cesty späť preto som sa modlila nech si rýchlo zoberú to čo chcú a odídu. 

,,No dobre ale pozri na oblohu. Je tma a ťažko takto niekoho nájdeme. Zavedieme ju ku nám domov a užijeme si s ňou." povedal ďalší z nich a pomaly sa začali približovať. Keď boli pri mne jeden z nich ma chytil za ruku a normálne sa na mňa vrhol a začal ma bozkávať. Snažila som sa od nich odtrhnúť ale boli silnejší ako ja preto to nešlo. Pohrýzla som ho do spodnej pery. Vložila som do toho všetku svoju silu a preto mu od tiaľ tiekla alebo skôr valila krv. Chytil sa za peru.

,,Ty suka! To si odpykáš!" jeho ruka sa rýchlym pohybom stretla s mojim lícom a mne stočilo hlavu o 90 stupňov do pravej strany. Slzy ktoré som sa doteraz snažila skryť ma premohli a razili si cestičky po mojich lícach.

Chcela som utiecť ale márne. Všetci 3 má chytili a začali znova bozkávať a rôzne obchytkávať. Spustili sa mi slzy. Potom sa dvaja odtiahli. jeden z nich čo ma stále bozkával si rozkročil mierne nohy a mne sa naskytla dobrá možnosť ho kopnúť medzi nohy. Zase. 

Myslím že podceňovali moje schopnosti a mysleli si že už to znova neurobím no ako sa mi naskytla príležitosť na čiastočnú nádej na útek neváhala som a zmocnila sa jej.

Jeden z nich padol na zem a držal si rozkrok. Držali pri sebe a keď som ja spravila niečo im, oplatili mi to. Facka na rovnaké líce. Určite muselo byť červené a poriadne to štípalo. 

Moje nohy už nevládali stáť a telo nedokázalo vzdorovať preto som sa zošuchla po stene klubu zošuchla dole a plakal. Vedela som že toto je koniec no to som nevedela čo príde. 

Ďalší nový hlas sa ozýval tmavou uličkou no ja som už nevládala počúvať. Oči boli vyčerpané tak ako telo a preto len ležalo na studenej zemi a snažilo sa aspoň trochu vnímať. 

Aj keď bol v uličke zmätok dalo sa dobre rozoznať zvuk ktorý sa blížil ku mne. Kroky, ktoré boli čoraz hlasnejšie, čoraz bližšie. Tep sa mi zvyšoval. Dych bol stále ťažší a ja som sa bála čo bude nasledovať. 

,,Zachraňuj jej život teraz!" rozoznala som hlas jedného z nich pričom som pocítila štipľavú bolesť v mojom ľavom boku. V boku som mala niečo ostré, pravdepodobne nôž a môj vrah, jeden z tých idiotov sa museli veľmi vyžívať v tom ako tam ležím bezmocná, pretože nožom nezabudol aj potočiť. 

Bolesť ktorá prechádzala mojim telom bola neznesiteľná, nedokázala som vydržať. Príšerne to bolelo a ja som vedela že môj život končí. 

Oči sa zatvorili no posledné slová ktoré som počula boli ,,Pi!" Niečo sa priložilo k mojim ústam no to už som prestala vnímať a padla do temnoty.

......

Moje telo sa začalo prebúdzať na slnečné lúče, ktoré ma šteklili na tvári. Keď osm si spomenula čo sa stalo trhlo mnou. Najprv som si myslela že to bola len nočná mora a som vo svojej posteli no ako som sa rozhliadla po miestnosti moje tvrdenie sa nepotvrdilo. 

Sedela som na manželskej posteli, prikrytá jemnou hodvábnou zlatistou prikrývkou. Okolo mňa boli štyri steny pričom po jednej sa tiahlo veľké sklenené okno. Bolo za ním vidno veľa budov a preto som si domyslela že sme asi veľmi vysoko. 

Keď som sa snažila aspoň trochu spomenúť aké mesto by to mohlo byť, uvidela som vežu ktorá je v Paríži. Som v Paríži. Tak ďaleko od domova, rodiny, všetkého ako som doteraz žila. 

Pomaly som sa začala otáčať a obzerať si zvyšok izby. Perleťové steny izby, nábytok zladený do bledunkej hnedej farby, žiadne obrazy, či fotografie, len holé steny..

Zarazilo ma keď som sa očami dostala ku dverám ktoré boli otvorené a v nich stál chalan, teda skôr muž okolo dvadsať rokov. Bol vysoký, ostré rysy, mužná vypracovaná postava.

,,Páči sa ti tu?" položil mi otázku pričom som išla do kolien z jeho dokonalého chrapľavého hlasu hlasu. 

,,K-kto si?" koktala som a môj strach bol v hlase cítiť. Kto by sa aj nebál? Som v Paríži! Na druhom konci sveta a doviezol ma sem on. 

,,Som Harry." Vyslovil svoje meno a ja som sa zblázniť. Jeho meno ku nemu sedelo. Bolo sexi ako on sám

,,Ja som Lily. Kde to som?" ďalšiu otázku som vypustila z mojich pier. Bola to lej jedna z tých otázok na ktoré som čiastočne odpoveď vedela, no boli tu aj také, ktorého odpoveďami som sa stále zaťažovala a nevedela som čo si myslieť.

,,Myslel som že to podľa toho výhľadu budeš vedieť" uškrnul sa a kývol ku oknu cez ktoré bol vidieť Paríž. 

,,Nie som sprostá" odvrkla som a pretočila očami. 

,,Keď sa pýtaš tak asi si" dal hlavu nabok a stále sa arogantne uškŕňal. Mala som chuť prísť k nemu a poriadne mu s tým krkom zakrútiť kým by neprosil o život. 

,,To by som nerobil." povedal a než som sa nazdala bol pri mne a ruku mal položenú na mojom líci. Jeho ruky bola studená ako ľad. pod jeho dotykom mi prešla husia koža a ako náhle sme stratili telesný kontakt prebrala som sa a mohla sa spýtať otázku ktorá ma teraz najviac zaujíala.

,,Čo sa so mnou deje? Ako si to spravil?" Sypala som zo seba a rukami si vošla do vlasom. Začala som nekontrolovateľne plakať a nedokázala som to zastaviť. Harry ma chytil za ramená a mierne mnou zatriasol.

,,Ukľudni sa! Prechádzaš premenou a musíme si pohnúť ak ju chceš dokončiť!" 

,,Akou premenou?" ukľudnila som sa no slzy mi stále stekali po líciach som nedokázala zastaviť. 

,,Stáva sa z teba upír. Vonku ťa jeden z tých chlapov bodol a krv sa nedalo zastaviť. Neprežila by si do príchodu sanitky preto som ti dal moju krv a prechádzaš premenou!" vysvetlil no ja som cez všetok ten zmätok v hlave nedokázala normálne rozmýšľať a všetko sa mi miešalo ako kaša.

,,To znamená že som upírka?"

,,Nie úplne. Prechádzaš premenou. Musíš sa do 24 hodín napiť ľudskej krvi priamo zo zdroja. Práve teraz máš už len 3 hodiny na dokončenie premeny inak zomrieš" vysvetlil a ja som prepukla v ešte väčší plač. 

,,To ako niekoho zabiť?" plač neutíchol ani po tejto správe kedže ja nemám moc rada krk. Hnusí sa mi pohľad na ňu a nie tak ju ešte piť. Namiesto odpovede mi Harry len prikývol a j som nasucho prehltla.

,,Nemusíš to zabiť. Stačí ak sa trochu napiješ a ja všetko zariadim."

,,A bude v poriadku?" 

,,Áno ale mali by sme ísť čo najrýchlejšie. Čím dlhšie tu budeme bude ti horšie a horšie, zosilnejú ti zmysli, všetko bude horšie." Prikývla som. Sadla som si ma okraj postele a čakala čo bude ďalší krok ktorý spraví. 

,,Čo si mám obliecť? To oblečenie čo som mala včera je od krvi"poviem a on sa zamyslí. Svoje šaty nikde v izbe nevidím no som len v bielom tričku, ktoré je pravdepodobne jeho. 

,,Možno tu bude nijaké oblečenie po sestre. Poď so mnou" prikývnem a postavím sa. Spolu prejdeme chodbou domu až kým sa neobjavíme pred hnedými dubovými dverami ktoré vedú do jednej z izieb. 

Keď otvoril dvere naskytol sa mi pohľad na tyrkysovú izbu veľmi priestrannú. Nebolo tu toho veľmi veľa okrem masívnej postele, stolíka, ktorý bol čistý ako key ho dnes niekto upratoval. 

Nachádzala sa tu veľká skriňa ktorú mi Harry otvoril a ukázal veľa oblečenia. Všimla som si rôzne nohavice, tričká, mikiny, sukne a šaty. Boli ukážkovo uložené do komínkov  v jednotlivých poličkách. 

Vytiahla som si prvé šaty ktoré viseli na vešiaku medzi tými ostatnými. Boli biele s tmavomodrými bodkami po celej látke. Šaty siahali po kolená a rukávy boli trojštvrťové. 

Šaty som vrátila naspäť a vytiahla ďalšie. Ružové šaty s ornamentmi v oblasti brucha. Rukávy nemal pretože sa zaviazovali na krku. Ako aj predošlé šaty aj tieto som dala opäť do šatníka a vybrala si ďalšie ktoré ma úplne uchvátili.

Boli Biele, na ramienka pričom siahali tesne pod kolená. Mali bielu jemnú spodnicu a na nich priesvitnú látku ktorá neskutočne nádherne voňala. Boli na nej kvety rôznych sviežich farieb čo im dodávalo úžasný nádych. 

,,Ak sa ti žiadne nepáčia tam má druhý šatník. Tiež tam je oblečenie a aj doplnky." Otočila som sa za smerom, ktorým ukazovala jeho ruky. Za mnou boli rovnaké dvere ako tie ktorými sme vchádzala do tejto izby. 

Všimla som si ich už aj predtým spolu ešte  z jednými ktoré zrejme viedli do kúpelne alebo ďalšieho šatníka. 

Usmiala som sa na Harryho a prešla ku dverám  pomaly ich otvorila. Naskytol sa mi pohľad na miestnosť veľkú si ako polovica izby jeho sestry, pričom tu boli police ktoré boli poukladané do tvaru ,,U". Boli v nich poukladané rôzne tipy topánok, od tenisiek po topánky s opätkom veľmi vysokým. Divím sa že v tom dokázala chodiť.

,,Tvoja sestra to tu mala veľmi pekné" povedala som a pomaly prechádzala očami po každom jednom páre topánok, po každom jednom šperku ktorý tu bol vystavený, po každej jednej drahej kabelke po ktorej túži snáď každé dievča. 

,,Škoda že si to moc neužila?" otočila som sa naňho a jeho tvár bola zabodnutá do zeme. Prišla som ku nemu a dvoma prstami mu zdvihla tvár ak aby sa mi mohol pozrieť do očí. Prvý krát som sa pozrela do tých smaragdov ktoré teraz smútili za jeho sestrou o ktorú pravdepodobne prišiel. 

,,Volala sa Gemma. Bola to moja jediná sestra a ja som ju mal tak neskutočne moc rád. Vždy som ju chránil, odháňal chalanov od nej pretože som sa proste bál že by skončila ako ja. Sama, odtrhnutá od okolitého sveta, ukrývať sa pred ľuďmi pretože nestarneš. Ako sa premeníš tak tak zostaneš navždy. Nechcel som aby tak skončila ona. 

Aj ja som sa musel odtrhnúť od rodiny a sveta v ktorom som žil. Keď mala narodeniny prišiel som na dlhší čas ako na deň. Išli sme na naše obľúbené miesta. Miesta kde sme vyrastali spolu, bok po boku a užívali si kým odídem. Neskoro v noci sme opúšťali centrum a vybehlo auto proti nám. Nedokázal som tomu zabrániť, auto sa rútilo doproti nám a jediné čo som dokázal spraviť bolo sa hodiť na ňu aby som ju aspoň trochu zachránil. 

Doktor v nemocnici mi povedal že to bolo statočné gesto a sme obaja živý aj keď v zlom stave. Pustili ma za ňou aspoň na chvíľu. Vedel som že zomrie no nemohol som to dopustiť, stratiť moju jedinú sestru by bolo hrozné. Našťastie krv upíra pomohla. Keď sa prebudila mala na stole čaj s ľudskou krvou ktorú mi pomohla získať sestrička. 

Odvtedy šlo všetko skvelo. Rodičia ju pustili so mnou preč a zaúčal som ju všetkému čo som vedel. Čo som sa za tých pár rokov naučil. No asi ma svet nenávidel a nechcel aby som bol šťastný. Gemma išla ku kamarátke na tri dni. Keď sa neozývala týždeň, neodpovedala na správy nebolo to dobré znamenie. Zlý pocit vyvrcholil keď prišiel dopis. Jej vlastnoručne napísaný dopis sekundy pred tým ako jej niekto vyrval srdce. Srdce z hrudi je úplný koniec a ja som sa vtedy zosypal." dokončil príbeh a ja som neváhala a objala ho. Držala som ho silno okolo krku a on svoje ruky mal okolo môjho pása. Cítila som ako jemné kvapky sĺz padajú na môj krk ale bolo mi to jedno. Nezaslúžil si to a má právo byť zranený. 

,,To mi je hrozne ľúto. Prepáč že som sa pýtala." ospravedlnila som sa a odstúpila od neho na krok. 

,,To je v poriadku.Prezleč sa a potom pôjdeme. Počkám v izbe" povedal a ja som prikývla. Obliekla som si šaty a obula si biele tenisky v ktorých som rada chodila. Nie som ako tie nafúkané princezné, ktoré si mysli že im patrí celý svet a obliekajú si najdrahšie kúsky oblečenia od rôznych návrhárov. Ja sa rada obliekam do pohodlných riflí a trička, mikina na to tenisky na nohy a môžem ísť s priateľmi von. 

Oblečená som prešla do izby a všimla som si Harryho ktorý stál pri okne a pozeral sa von. Otočila som sa okolo svojej osy a obzerala si izbu jeho sestry. Ide z nej taká pozitívna energia.

,,Páči sa ti?" vytrhol ma z premýšlania jeho chrapľavý hlas. Svoj pohľad som presunula ku oknu kde však už nestál. Jeho postavu som cítila za mnou, jeho dych narážal na moju pokožku na krku a mne sa zrýchľoval dych každým jeho pohybom ktorým sa približoval ku mne

,,V-veľmi. Je plná energie radosti, odvahy a strašne nádherná." dostala som napokon zo seba. Môj dych bol tichý ale určite to jasne počul. 

,,Ak chceš môžeš si ju nechať. " povedal a ja som sa naňho otočila. 

,,Nie je tvojej sestry, to nemôžem"

,,Môžeš. Gemma by bola rada keby v jej izbe prebývala živá duša. A bol by ešte radšej keby si to bola ty" Doširoka som sa usmiala. ,,Ale teraz už musíme ísť." dodal a ja som prikývla. 

Chytil moju ruku a ťahal ma po chodbe, ktorou sme prechádzali pred pár chvíľami ku schodom a dole po nich. Pri prechádzaní som si všimla jedným okom nádherne zariadený dom. Biele steny, hnedý nábytok, jednoducho zariadený bez zbytočných maličkostí.  

Vyšli sme pred dom odkiaľ som si mohla pozrieť celý môj budúci domov. Bol veľký, nádherný a taký luxusný. 

Prešli sme po chodníku ku garáži, ktorá sa otvorila keď Harry stlačil tlačítko na ovládači ktorý hneď skryl do jeho úzkych čiernych džínsov. 

Naskytol sa mi pohlaď na 6 rôznych áut. Neboli rovnaké, každé iné značkou, farbou, veľkosťou. 

,,Ktoré?" Opýtal sa ma keď spozoroval moje nadšenie. Autá som milovala, môj otec bol mechanik a ako malá som chodila do dielne a hrávala sa pri ňom. Učieval ma ako opraviť rôzne chyby auta, keď som sa chystala na skúšky na  vodičský preukaz pomáhal mi a vďaka nemu som prešla výborne. Svojho otca som milovala a trávila som s ním priveľa času preto ma najviac zasiahlo keď som prišla domov zo školy a mama mi povedala že ho niekto okradol a zabil. 

Vlastne sa to stalo aj mne a teraz tu nie som. Už nie som človek, som nadprirodzená bytosť ktorá k tomu aby prežila potrebuje ľudskú krv. Som hrozná, Práve teraz sa chystám vysať človeka aby som prežila. 

,,A čo sa bude diať teraz?" spýtala som sa Harryho keď sme sedeli v čiernom Range Rovery na ceste mne neznámo kam. 

,,Pôjdeme do centra a zoženieme ti krv" povedal a ja som sa už viac nepýtala. 

,,Koľko máš rokov?" o jednu otázku na mojom zozname vecí ktoré chcem zistiť o ňom, o stave v ako som, čo budeme robiť, menej. 

,,Vyše 700. Je to doba čo chodím po tomto svete." Wow. 7oo rokov starý muž a vyzerá tak neodolateľne sexi! 

,,To vysvetľuje toľký luxus. Musíš zarábať milióny denne. A ten vzhľad! No nepovedala by so že si taký starí. Skôr 20 rokov približne."

,,Milióny denne zasa nie ale možno týždenne. A Keď si upírom tak vzhľad v akom sa premeníš zostávaš na vždy, ja v tele 21-ročného sex boha"

,,A ešte perverzný! No tak to aby som sa modlila aby som prežila!"

,,Ale prosím ťa! U mňa si v bezpečí. Budeš sa mať ako v bavlnke!"

,,Ak sa nezabijem sama lebo mi budeš liezť na nervy tak už nikto!"

,,Dobre ale najprv musíš žiť ak sa chceš zabiť sama takže vystupuj a mi ideme pohľadať niekoho kto ťa privedie do sveta upírov" vystúpili sme z auta a ja som si všimla že sme v centre Paríža. Harry ma stále ťahal za ruku a ukazoval na rôznych ľudí no ja som nevnímala. Začalo mi byť zle, všade som cítila krv, hlava sa mi motala a ja som nedokázala poriadne myslieť. Nohy som mala ako zo želé a cítila som že sa každou chvíľou zosypem. 

,,Harry, je mi zle. Urob niečo" povedala som priškrteným hlasom a pozrela sa naňho. Ihneď zastavil a chytil moju tvár do svojich veľkých dlaní. 

,,To je jedno." nechápala som no ako schytil niaku ženu a prudko si ju otočil tvárou v tvár a povedal je niečo pričom ona prikývla. Zobral ma na svadobný spôsob a preryl sa davom do niakej tmavej uličky.

Keď pustil ruku čiernovlasej ženy, ktorá sa okamžite oprela o stenu budovy vedľa nás, Harry ma položil na zem. Neriešila som teraz že je zem špinavá, bolo mi to ukradnuté. Mala som väčší problém a to taký že som cítila ako mi každý jeden nerv, každá jedna bunka v tele odumiera a prichádza moja smrť, ktorá bude trvať ešte aspoň dve a pol hodiny pokiaľ sa nenapijem jej krvy. A čo ak aj tak bude neskoro?

Na takéto myšlienky som nemala čas a len tak tak som dokázala vnímať Harryho pohyby. Jeho tričko už neobťahovalo jeho hruď ale bolo poskladané do malej guľky, ktorou mi podložil hlavu. On prešiel ku žene a zaboril svoju hlavu do jej krku. Možno by ste si mysleli že sa tu začína milostná scénka ale hneď akoby ste videli mňa – umierajúcu dievčinu na zemi neprišlo by vám to tak.

Harry sa otočil a ukázal mi tým jeho tesáky. Jeho zuby a celé ústa dookola boli od krvy a pohľad na ňu ma strašne hecoval aby som po ňom skočila a olízala každú jednu kvapku ktorú tam mal.

Hlavou naznačil žene aby prišla ku mne a sklonila sa. Hlavu uklonila nabok a tým mi dala perfektnú pozíciu aby som sa jej zakusla krku. Cítila som bolesti v diasne a keď som si jazykom prešla po zuboch našla som tam dva ostré tesáky ktoré sa nedokázali udržať na uzde.

Zaryli sa do dvoch dierok ktoré tam pred ňou zanechal Harry a snažila sa čo najviac uhasiť smäd ktorý tam bol. Chuť ktorú prežívali moje ústa, moje chuťové poháriky sa nedala opísať. Bol to tak neskutočne lahodný okamžik, ktorý som dúfala že by mohol trvať navždy.

Keď ma niekto odtrhol od môjho zdroja krvy ihneď som sa pripravila vytasiť svoje nové ostré tesáky no ako som uvidela naštvaný Harryho výraz pohľad mi zmäkol a už som necítila svoje tesáky.

,,Lil, stačí! Mohla si ju zabiť" povie a keď si uvedomím čo práve povedal stiahne sa mi žalúdok. Pozriem sa na ženu ktorá má v tvári bledšiu farbu ako keď sme ju sem odviedli aby mi zachránila život.

„Prepáč, mrzí ma to. Ďakujem za zachránenie života" postavila som sa a povedala jej keď som bola v jej tesnej blízkosti. Usmiala sa a Harry jej zrejme podal leukoplast na zalepenie rany. Ešte raz sme sa na ňu pozreli a s úsmevom odišli späť na parkovisko kde sme si sadli do auta a chvíľu len tak v tichosti sedeli a užívali si že som neumrela.

„Ako sa cítiš?" spýtal sa ma jeho chrapľavý hlas a moja hlava sa otočila na jeho. V jeho očiach žiarila radosť a ja som nemohla uhnúť pohľadom od tých dvoch smaragdoch.

„Voľná, plná energie, radosti, života!" povedala som s výdychom a pripútala si pás ako aj on.

Harry vyšiel autom von z parkoviska a viezol nás späť do vily. Cesta bola tichá. Každý premýšľal nad svojimi vecami no atmosféra nebola napätá. Bola to taká ktorú si užívate pretože ste s človekom ktorého máte radi.

Ja Harryho poznám sotva hodinu no je to vážne skvelý chalan, je sexi, múdri a má všetko po čom by dievča ako ja túži.

Po chvíľke sme zastali pred garážou a spoločne sme vystúpili z auta. Harry prešiel okolo auta až ku mne a chytil ma za ruku. Ťahal ma za vilu kde sa mi naskytol pohľad na nádhernú záhradu. Bol tu nádherný bazén do ktorého som chcela ihneď skočiť no Harry mi v tom zabránil. Rukou ma tiahol zadným vchodom do domu. 

Ocitli sme sa v priestrannej kuchyni zladenej do bielohneda. Boli tu rôzne kuchynské prístroju ktoré som nevedela na čo slúžia. Niežeby som nebola v kuchyni dobré, to nie priam je to môj živel. MIlujem kuchyňu a varenie či pečenie. Rada skúšam nové veci, ktoré nie vždy chutia skvelo ale snažím sa. 

,,Dobre tu je kuchyňa takže dúfam že budeš dobrá kuchárka lebo chodiť do reštaurácií a kupovať si pizzu sa mi už vážne nechce" potiahol ma za ruku a tiahol ma ďalej. Prešli sme chodbou kde som si všimla dvere ktorými som dnes už z tohoto domu vychádzala. Prešli sme ňou do priestrannej obývačky v ktorej bola zadná časť bola venovaná jedálni. 

Nachádzal sa tu stôl pre šesť osôb. Bol biely a asi desať centimetrov od krajov sa tiahlo matné sklo. Krémové stoličky sa hodili ako ku stolu tak ak ku gauču v obývačke. 

,,Dobre, nachádza sa tu aj WC ktoré je pod schodmi a týmto naša prehliadka prízemia končí. " usmial sa na mňa a potiahol ma znovu za ruku tentokrát vedúc ku schodom vedúcim na druhé poschodie. 

,,Tu sa nenachádza nič zvláštne. Iba moja izba, sestrina - teraz už tvoja izba a dve hosťovské. Ty a ja máme samostatné sprchy a keby si chcela je tu jedna na konci chodby. 

,,Máš to tu vážne nádherné. Ďakujem že sa o mňa postaráš a nenechal si ma v štichu" mávol rukou a znova mi venoval jeden z tých jeho neodolateľných úsmevov. 

,,A Kedy pôjdeme ku mne domov pre moje veci?" spýtala som sa zo zvedavosti.

,,Myslím že zajtra po raňajkách ťa naučíme novú vec čo môžeš robiť ako upír a hneď si zoberieme aj tvoje veci. " prikývla som a Harry odišiel. Umyla som svoje telo od všetkej špiny a prezliekla sa do pyžama. 

Čistá, zdravá a ako upír som si ľahla do postele kde som onedlho zaspala. 

...

Zobudili má príjemné šteklenie slnečných lúčov na tvary. Chvíľu som sa len tak prevaľovala no keď som zistila že mená zmysel ďalej ležať v posteli aj keď nezaspím postavila som sa z postele a prešla ku šatníku. 

Vytiahla som si z neho nohavice a tričko plus spodné prádlo, ktoré som si následne obliekla. V kúpeľni som sa umyla, vyčistila zuby a vlasy ktoré boli ako po výbuchu dala do obyčajného konského copu.

Prešla som chodbou ku schodom a pomaly nimi zišla do kuchyne. V dome bolo ticho z čoho som usúdila že Harry ešte spí. 

Nechala som to tak a prešla sa po kuchyni. Prehrávala som si rôzne recepty na raňajky no staré dobré palacinky sa nezaprú. 

S menšími problémami som našla ingrediencie ktoré som si pomaly podľa  receptu.

Keď moje uši  započuli kroky, ktoré sa blížili ku mne, vedela som že vôňa zabrala a Harry bol hore a mieril si to sem do kuchyne.  

,,Dobré ráno" povedal jeho chrapľavý hlas ktorý bol ešte rozospatý. Zdvihla som zrak od šporáku a pozrela sa na postavu týčiacu sa predo mnou. Kučeravé vlasy stáli na všetky svetové strany, tvár rozospatá ale to telo stálo za hriech! Harry predo mnou stál iba v čiernych boxerkách. Pozerala som sa na to dokonale vypracované telo ktoré malo v strede hrudníka vytetovaného motýľa. Zišla som pohľadom nižšie ku jeho "véčku" kde poli papraďové listy. Na kľúčnych kostiach vtáčiky a to nehovorím o tých malých tetovaniach na jeho ľavej ruke. 

,,Kľudne sa pozeraj, mne to nevadí ale nepripáľ mi kuchyňu. Vážne ju mám rád." vytrhol ma z tranzu. Arogantne sa usmieval a ja som sa nezmohla na nič iné len na začervenanie. Musela som byť červená až na zadku. 

,,Hahaha, veľmi vtipné!"  

,,Ale páčim sa ti to nepoprieš" povedal a ja som v duchu prikývla. Mala som chuť mu tam do očí vykričať aký je sexi, ako božsky vyzerá a že na to neskutočne vzrušuje. 

,,Pekné že myslíš na náš sex ale som hladný takže sa pokús neslintať na moje raňajky" 

,,Nemyslela som sa náš sex" povedala som a znova zčervenala. Počítam že keby ma nezastavil moje myšlienky by viedli aj tam. ,,A tie raňajky nie sú tvoje" 

,,Nepresviedčaj ma o opaku keď sa ti ľahko nabúram do hlavy a všetko si zistím. A tie raňajky sú z mojich ingrediencií takže technicky áno sú." Vyvalila som oči keď povedal že mi prečítal myšlienky. To je tak trápne! Myslím naňho, na to aký je sexi a na rôzne nechutnosti ktoré sú deťom zakázané a on si tu je raňajky, ktoré som robila ja a číta mi myšlienky.  Preboha to akože vie všetko čo si kedy o ňom myslím? Tak to aby som na nič nemyslela.

,,Nemôžeš nemyslieť. To proste nejde ale môžeš dokázať si uzatvoriť hlavu, zatvoriť myšlienky, spomienky a nikto sa ti tam nedostane. Iba ty a nikto iný."

,,Vážne ma štve že mi čítaš myslienky. Možeš si dať pokoj?"

,,Sorry ale je to také fascinujúce ako o mne myslíš. Ako si myslíš že som sexi a každú jednu nechutnosť, ktorú chceš so mnou robiť. Proste nejde sa ti tam nepohrabať."

,,Keď si uzavriem myšlienku znamená to že už mi ani ty nebudeš čítať? Nikto a nikdy?"

,,Nie len to chce silný tréning vôle. Je ťažké si ju uzavrieť, ale keď to zvládneš už žiadne nadprirodzená bytosť sa ti tam nedostane. Iba keby si ju otvorila. Možno sa zhrútila alebo niečo také."

,,Pomôžeš mi s tým? Nepáči sa mi keď mi tam pcháš svoje paprčky." 

,,Pomôžem ale môže to trvať dlho."

,,To mi nevadí. Začnime aj dnes. Najedzme sa a potom poďme von a povieš mi čo mám robiť a ja sa pokúsim čo najlepšie"

,,Zlato máš pred sebou večnosť života, máš čas kým sa všetko naučíš. Dnes plánujem ti ukázať že sa dostaneš kam chceš, kedy chceš ako chceš a hlavne rýchlo." mojim telom prebehol zvláštny pocit pri vyslovení slova "zlato" ktoré sú venované mne. A ešte z úst takého boha. 

,,Myslíš lietadlo, auto alebo dopravný prostriedok?"

,,Ty si trubka. Nie mám na mysli rýchlosť upíra." vysvetlil a ja som pochopila. Super rýchlosť. 

,,A kam pôjdeme? Austrália? Španielsko? California?" spýtala som sa s nadšením v hlase. 

,,Najprv sa to naučíš a potom do Londýna ku tvojej rodine a pre tvoje veci." prikývla som. Po chvíli kedy sme obaja dojedli sa Harry pobral do izby kde sa pripravil a ja som zatiaľ poupratovala miestnosť.

Miestnosť sa leskla a ja som prešla do chodby kde som čakala na Harryho kým sa pripraví. Čakala som dlho a musím priznať je horší ako niaka ženská ale nechcem to riešiť. Určite teraz nerozmýšľa nad svojimi myšlienkami ale počúva tie moje. Idiot. 

,,Dobre. Tvoje myšlienky radšej odignorujem a pustíme sa do práce. Aby si svoje telo presunula rýchlosťou dopredu musíš sa zamerať na tvoju schopnosť ktorú máš. Uvoľniť telo a potom iba vybrať miesto kam chceš ísť. Potom sa rozbehneš a -" nedokončil lebo sa presunul ku stromu na druhej strane záhrady. 

Pokúsila som sa urobiť ako povedal, telo som uvoľnila, zamerala som sa na to že môžem behať rýchlosťou svetla a rozbehla sa. 

Oči som mala zatvorené.Otvorila som ich až keď sa moje telo zastavilo na ruky okolo môjho pása.

,,Dobre, len nezatváraj oči. Potom nič neuvidíš a stane sa niečo." povedal Harry a ja som sa naňho pozrela. Jeho ruky som stále cítila na svojich bokoch no neriešila som to. ,,Chceš si to ešte vyskúšať? Mohli by sme ísť do centra a rýchlo niečo omrknúť.  Potom rovno do Londýna za tvojou rodinou"

,,A keď sa budú pýtať kde som bola?"

,,Povieš že sme boli spolu. Nič viac. Iba sme sa spoznali a navrhol som ti cestovať so mnou. Potom spolu odídeme a budeme ťa učiť." prikývla som a v tom ma niečo napadlo. 

,,Preteky do Paríža a späť? Zoberieme jednu z tých tvojich mašín a potom pôjdeme ku nám" 

,,Okej. Máš 5 sekúnd náskok" povedal a ako začal počítať do 5 rozbehla som sa ulicami s otvorenými očami. Bolo to skoro rovnaké až na to že idete rýchlo a nič nemôže obzrieť dlhšie ako pár stotín. 

Onedlho som vedľa seba cítila jeho. Bol rýchlejší ale to robilo tých 700 rokov navrch. Nedokázala som prísť síce skôr domov ako on no bola som rada že som vedela aspoň niečo. Prvá naučená vec ako upír. 

Harry sa vyškieral od ucha k uchu keď som prišla ku nemu. NA prste sa mu hompáľali kľúče od auta ktoré som s myknutím pliec zobrala a otočila sa za seba odkiaľ Harry pred chvíľou mykol aby som si pozrela auto. Keď som sa otočila a zistila som v akom aute sa teraz najbližší čas poveziem vyvalila som oči. Počula som jeho uchechtnutie a potom mi vytrhol kľúče z rúk. Chcela som ho šoférovať. Veď kto by nechcel špičkové Lamborghini ktoré sa práve pred nedávnom dostalo do predaja a je to najdrahšie auto? Urobila som naňho psie oči ale on iba pokrútil hlavou a nasadol na sedadlo šoféra. Neriešila som to teda a sadla si vedľa neho. 

Auto naštartovala a pomaly sme vyrazili. Náhle sa rýchlosť zvýšila a ja som pochopila že svoju rýchlosť môžeme použiť aj na dopravné prostriedky.

Cesta netrvala až tak dlho. Otec a mama mi hovorili že cesta trvá tak päť až šesť hodín ale mi sme predsa upíry nie? Rútili sme sa cestami pričom nás nikto nevidel a celú trasu z Paríža do Londýna sme zvládli za hodinu a pol.

V aute počas jazdy panovala dobrá nálada. Upozorňovala som Harryho na mojich rodičov, že ak vôbec prikývnu aby som s ním odišla budú musieť o ňom vedieť všetko tak nech má radšej všetky odpovede dobre premyslené.

Trochu sme sa zabávali takže som mu otázky kládla a dúfala som že rodičia ich zvoli tiež. Boli to také tie bežné otázky ktoré sa pýta váš otec keď si domov privediete priateľa po prvý krát. Alebo lepšie povedané keď ho prvý krát uvidia rodičia. Čo ak sa v noci tajne stretávate a máte spolu v posteli čachre machre?

Ja som nič také nikdy nezažila. Vzťahy som mala ale také o ničom. Bolo ťažké si niekoho nájsť keď vás rodičia nikam nepustia aj keď už máte skoro osemnásť.

Auto zastavilo na príjazdovej ceste keďže miesto pre autá pred garážou bolo plné. Stáli tam auto frajera mojej najlepšej kamarátky a policajné auto. Ihneď ako som to uvidela som sa znepokojila. Rýchlo som vystúpila z auta a keď sme sa s Harrym spojili chytila som ho za ruku a viedla ku vchodovým dverám.

Z kľúčmi ktoré som si nezabudla zobrať som otvorila vchodové dvere. V chodbe sme sa vyzuli a jasne bolo počuť viacero hlasom. Spolu s Harrym sme prešli do obývačky odkiaľ všetky hlasy išli.

,,Ahoj?" opatrne som pozdravila a pozrela sa na každého kto tu bol. Na gauči sedela mama a otec, pri krbe San a Mark, oproti rodičom dvaja policajti v uniformách. Hneď ako zbystrili a uvedomili si že pozdrav ktorý vydalo moje hrdlo patrí im pozreli sa hore a mama s otcom sa postavili. Mama ku mne pribehla a hneď sa mi hodila okolo krku.

,,Kde si bola? Dva dni nedvíhaš a my sa tu o teba bojíme" povedala a pozrela som sa jej do červených uplakaných očí.

,,Prepáč. Na ten párty som spoznala Harryho a potom sa mi vybil mobil." p

,,Harryho?" spýtala sa a ja som kývla ku dverám kde sa opieral o rám dverí. Ako náhle sa mama naňho pozrel postavil sa rovno a natiahol ku nej ruku.

,,Harry Styles madam" mama mu podala ruku späť a spolu si ju potriasli.

,,Ako ste sa spoznali na tej párty?" spýtal sa otec a podišiel ku mame ktorej dal ruku na bok.

,,Bola som vonku a potom za mnou prišiel a tak niako sme spolu strávili celé dva dni"

,,Odkiaľ si Harry?" spýtal sa naraz otec.

,,Narodil som sa neďaleko Manchestru. Ale žijem v Paríži" odpovedal a mama vyvalila oči.

,,Vy ste boli v Paríži?"

,,Nie mama boli sme tu v Londýne. Má tu byt ale chcem ísť s ním do Paríža" hneď ako som to povedala sa mama zhrozila.

,,Nie čo ťa to napadlo? Harry má určite priateľku ak nie manželku a deti a ty chceš ísť s ním? Čo ťa to napadlo dievčatko moje" povedal otec a ja som sa v duchu za to vyplieskala. Ale najviac by som chcela jeho! Nemám rada keď mi hovorí dievčatko, pripomína mi to že som stále dieťa a pritom som dospelá!

,,Nie pane. Sám som jej to navrhol keďže doma som sám a vaša dcéra rada cestuje"

,,Nikdy si nepovedala že rada cestuješ" pozrela sa na mňa mama. Ani som to doteraz nevedela mami. Zistila som to až z Harrym keď ma zachránil.

,,Vždy som chcela poznať každý kút sveta. Chcem s ním odísť do Paríža a neskôr aj ďalej" povedala som a ona sa na mňa stále pozerala s odporom voči tomuto nápadu.

,,Madam, Vaša dcéra bude v dobrých rukách. Postarám sa o ňu" presviedčal ich Harry.

,,Ale čo škola?" spýtal sa otec.

,,Strednú mám za sebou a ako som chcela ísť na výšku možno to o rok odložím alebo pôjdem tam na školu" povedala som

,,Ja neviem zlatko. Je to ďaleko a ja nechcem aby si od nás odišla. Nie sme na to pripravený"

,,Mami, neumieram. Som tu len idem do sveta. Chcem niečo zažiť a keď sa mi taká šanca naskytla musím ju využiť" mama sa na mňa stále pozerala s tým že nechce kývnuť ale nakoniec prikývla. Nadšením som zvýskla a kývla na Sandru aby bežala za mnou do moje izby. AJ tak urobila a ja som len počula ako rodičia vedú policajtov preč z domu a idú všetci štyria do kuchyne. Držím Harrymu palce.

,,Preboha dievča báli sme sa o teba" vyskočila na ňa s objatím San hneď ako som zatvorila dvere od mojej izby.

,,Som tu, živá zdravá a aj keď odchádzam vždy tu budem pre teba na to vsaď jed" povedala som a odtiahla sa od nej. Sandra si sadla do kresla a ja som zo skrine vytiahla dva moje kufre.

,,Ale aspoň budeš mať zo sebou pekného sexoša"

,,Sandra!" zvrieskla som po nej tak že to museli počuť aj tí tam dole.

,,No tak prepáč ale je to vážne skvelý kus" pochválila ho a ja som nad ňou pokrútila hlavou. Vždy sa otáčala za každým pekným chalanom no teraz sa musím držať nauzde keď má už pol roka Marka.

,,A to si ho nevidel nahého!" povedala som a keď som si uvedomila čo som povedala chcela som to zmeniť no jej výraz hovoril za všetko.

,,Ty si s ním spala! OMG ty sa nezdáš dievča!"

,,Nespala len dnes sa ráno objavil na raňajkách len v boxerkách"

,,Stále lepšie ako nič! A ak ho dostaneš do postele tak to bude masaker! Buď je dokonalý celý aj s jeho nádobíčkom alebo tam dole je malý preto je hore taký sexi."

,,Bože na čo ty myslíš keď máš priateľa" povzdychla som si nad ňou a ďalej ukladala už druhý kufor s oblečením. ,,Inak nechám ti tu pár vecí. Ja tam mám oblečenia dosť."

,, Bolo mi divné to oblečenie. Nikdy som ho na tebe nevidela. Si dosť divná keď si ochotná nosiť oblečenie po nijakej kurve čo tam mal pre tebou"

,,Nenazývaj jeho sestru kurvou" vyštekla som na ňu

,,Oh sorry ja som nevedela že je jeho sestra." Toto je normálne. Najprv niečo povie alebo spraví a potom sa ospravedlňuje ale mám ju rada.

,,Okej ale to oblečenie tu máš hocikedy k dispozícií takže čo sa ti páči zober si a čo nie nechaj tu. Niekedy si preň prídem"

,,Budeš mi chýbať." Povedala a znova sme sa vtiahli do objatia. Odpovedala som jej iba „aj ty mne" a potom som zobrala kufre a išli dole.

,,Ja som nachystaná tak ak nechceš stráviť ďalšie hodiny vypočúvaním od mojej rodiny môžeme ísť" povedala som vetu smerujúcu Harrymu. Hneď ako započul môj hlas sa otočil a následne aj postavil a prešiel ku mne. Ruku mi dal na bok a spolu sme prešli do chodby v závese našich rodičov. 

,,Budete mi chýbať ale telefóny existujú a ak budete hocičo potrebovať stačí sa ozvať. " povedala som a potom sa s každým objala. Harry si podal  s otcom ruku, s Markom si dali taký ten chlapský pozdrav a mamu a San pobozkal na líce s vetami ,,Rád som vás spoznal". Potom sa vrátil opäť ku mne a ruku nechal na mojom boku kde bola aj predtým. 

Prešli sme von kde sme moje kufre s oblečením vložili do kufra auta. Harry ku mne natiahol ruku a keď som uvidela kľúče od auta zvýskla som ako malá a s poskočením zatlieskala. Z jeho úst sa vydral smiech nad ktorým som pretočila očami a zobrala kľúče. 

,,Harry odkiaľ máš to auta? Najdrahšie auto na svete ktoré len nedávno vyšlo!" zakričal otec na Harryho. Hovorila som že otec vie všetko o autách? Je to jeho práca a vie všetko o nich. A takáto informácia že vyšlo najrýchlejšie auto ktoré stojí majlant a nemá naň len tak hocikto mu rozhodne neunikne. 

,,Tvrdá práca" odpovedal a posledný krát zakýval mojej rodine tak ako ja. Spolu sme nasadli do auta a pripútali sa. 

,,Budeš v dobrých rukách." prehovoril keď som naštartovala a odchádzala z príjazdovej cesty.

,,Ja to viem" potvrdila som a pozrela sa naňho s úsmevom. 

,,Ale tiež si to myslí tvoj otec, mama a tie myšlienky tvojej kamarátky radšej vynechať. Ako môže myslieť o mne keď má frajera?"

,,Dobre nehovor že si sa im hrabal v hlavách."

,,To som robil"

,,Musíš s tým prestať. Aspoň mojej rodine to nerob" prikývol.

...

Cesta nebola zas taká dlhá no bola o hodinu dlhšia ako cesta tam. Dohodli sme sa, že si spravíme dlhšiu cestu a zabavíme sa. Aj to sa stalo. Spievali sme si rôzne piesne ktoré hrali z rádia. Zistili sme že obidvaja máme dokonalý hlas aj keď Harry si to priznaj ale ja nie. Rada som spievala keď som bola malá ale teraz? Maximálne tak v sprche.

Domov sme prišli okolo tretej a keďže sme ani jeden neboli pripravený na spánok alebo relax po ceste, zvolili sme poznávaciu cestu Parížom. Boli sme na Eiffelovej veži odkiaľ máme plno fotiek, či už nás dvoch alebo výhľadu. Bolo to tam vážne nádherné.

Po návšteve ďalších zaujímavých miestach Paríža sme sa pobrali okolo ôsmej domov. Ako lepšie zakončiť deň ako skvelá večera a do rána prebdená noc nad seriálmi?

Nadránom sme sa pobrali do izieb na spánok aby sme ráno mohli byť hore a začať s tréningom.

...

Ráno na slnečné lúče a čvirikanie alá spev vtákov som sa prebrala a prešla do kúpeľne kde som zo seba spravila normálne fungovaného upíra. Keďže som bola dokonale prebratá a na mobile mi svietil čas 8:43 som usúdila že štvorhodinový spánok stačil.

Dva kufre oblečenia a všetkého možného čo som si zobrala zo sebou som si poukladala do skrine a šatníka a potom sa vybrala dole odkiaľ sa ozýval buchot z kuchyne. Zrejme bol Harry už hore a chystal raňajky.

,,Dobré ráno" pozdravila som Harryho ktorý sedel za stolom a jedol svoje cereálie s mliekom. Ja som si vytiahla džús a naliala do pohára.

,,Dobré. Pripravená na vzdelávanie?" spýtal sa a ja som sa zhrozila. Škola? Je august a on ma chce šupnúť do školy? To mu až tak vadím? Preboha, veď som priam skončila strednú to mám ísť hneď? A na tie prázdninové? No tak ta na nedotiahneš zlato moje!

,,Škola?" znechutene som sa naňho pozrela. Niežeby som školu nemala rada ale vážne som tam občas chodila nasilu.

,,Nie ty trdlo. Ideš sa učiť všetky zákony" povedal a mne sa to znechutilo ešte viac ako škola. Nemala som rada právo a asi ani nikdy nebudem mať. Kto by sa chcel učiť všetky tie zákony? No ja nie.

,,Okej" povedala som znechutene dopila svoj džús. Keď som dopila a Harry dojedol ja som všetky misky a poháre dala do umývačky zatiaľ čo išiel Harry pripraviť seba a potom aj nachystať rôzne veci čo budeme potrebovať.

,,Tak kde začneme?" spýtala som sa keď sme si sadli sa terasu kde na nás svietilo slnko.

,,Tak... Vieš niečo o upíroch?" povedal a ja som začala hovoriť všetko čo som vedela o upíroch z filmov.

,,No nevychádzať na slnko čož je asi sprostosť keď sa tu teraz opaľujeme, meniť na netopierov asi je tiež blbosť. Neviem asi nič keď nerátame filmy" zasmiali sme sa a keď sme sa ukľudnili pokračoval.

,,Dobre takže vo filmoch je to iné ako v realite. Slnko ti nijako neublížia a meniť sa nedokážeš. Tvojou schopnosťou je čítať myšlienky, rýchlo behať alebo ovládať niekoho myseľ. To som robil s tou ženou pri premene. Pozrieš sa priamo do očí a povieš čo má robiť. Ona poslúchne, ak teda nemá uzavretú myseľ. Ak ju má uzavretú nedokážeš ani čítať ani meniť myslenie." Hovoril a ja som banovala že som si nezobrala papier a nezapisovala to všetko.

,,Tvoje pocity teraz zosilneli takže všetko prežívaš dvojnásobne ako normálny človek. Ako je to z pocitmi tak ak z čuchom alebo zrakom a ostatné zmysly." Prikyvovala som na každý vetu ktorú povedala a snažila si to všetko zapamätať.

Netrvalo to dlho čo sme sedeli na stoličkách na terase a vyhrievali sa. Keď som vedela skoro všetko čo by som mala na začiatok vedieť skončili sme a ja som sa pobrala do kuchyne kde som pripravila obed. Netrvali to dlho a ryža s plneným mäsom bolo hotové a ja som na tácke na ktorej boli dva tanierme na ktorých bol systematicky poukladaný obed niesla späť na terasu.

Tácka mi skoro padla keď som akurát zachytila Harryho a jeho nahé telo len v plavkách skákať do bazéne. Mala som chuť tam za ním skočiť a rovno naňho.

Okamžite ako jeho čuchové bunky zacítili vôňu jedla alebo len proste zacítil moje myšlienky a zistil že nad ním znova slintám otočil sa a vyliezol z bazéna. Spolu sme si sadli na naše miesta a pustili sa do obeda. Nič sme nehovorili až keď dojedol poďakoval a povedal že nech skočím za ním.

Skočila by som ale naňho pomyslela som si no najprv som s riadom prešla do kuchyne kde som ho starostlivo umyla.

Vbehla som následne do izba kde som zo seba dala všetko oblečenie dole a vybrala som si svoje čierne plavky a s uterákom ktorý som schmatla v kúpeľni som vybehla von.

Harry nečakal čo urobím preto ako som dopadla naňho a spolu sme zmizli pod hladinou bazéna začal trepať rukami. Pod vodou som ešte chvíľu zostala a keď otvoril oči a pozrel sa na mňa zakývala som mu no pod vodou to nebolo také ako inokedy.

Odrazili sme sa od dna a hneď ako sme boli hore a mohli sme sa nadýchnuť som plávala ku kraju bazéna. Rýchlo som vybehla z neho a potom utekala po záhrade a snažila sa mu ujsť.

Teraz sme neboli upíri. Žiadne naše schopnosti iba ľudia. Vedela som že nemám oproti nemu šancu a utvrdilo ma v tom keď sa okolo môjho pása obmotali dve silné ruky. Strhli ma ku sebe a neskôr si ma prehodili cez plece.

,,Nechaj ma! Prosím!" snažila som sa ho búchať do chrbta ale s ním to ani nehlo. Onedlho sme boli späť pri bazéne a už som necítila nič iba ako moje telo naráža na teplú vodu. 

Aj keď som s týmto všetkým začala ja chcela som sa mu pomstiť. Držala som dych čo najviac čo som mohla a tvárila sa čo najviac mŕtvo.

Voda sa začala hompáľať hneď ako zrejme Harryho sexi telo dopadlo do vody a onedlho som cítila ako moje telo držia tie jeho. Zdvihol ma a ja som sa mohla nadýchnuť ale len jemno aby nič nepoznal. Rýchlo so mnou plával zrejme ku kraju a onedlho som cítila ako ležím na chodníčku ktorý je okolo celého bazéna.

Harry musel vyliezť z bazéna a teraz vymýšľa čo robiť pretože studené kvaky vody dopadali na moje telo. Nechcelo sa mi to ďalej hrať preto som otvorila oči a čakala kým si to všimne.

Najprv nič nerobil iba stále sedel vedľa mňa no nakoniec sa odvážil a pozrel sa do mojej tváre. Hneď ako zistil že sa naňho pozerám sklonil sa ku mne a svoje ruky obmotal okolo môjho krku.

,,Bože, nerob mi toto viac. Skoro som umrel strachom"

,,Myslela som si že keď si tak dlho na svete budeš vedieť ako zachrániť topiaceho človeka"

,,Ale ty si sa netopila. Po prvé si to hrala a po druhé už si skoro bola utopená."

,,Tak už vieš že ma nemáš hádzať do bazéna alebo aspoň čakať kým sa nadýchnem."

,, Prosím sľúb že to už nikdy neurobíš. Potom by ma tvoji rodičia asi zabili."

,,Ani ty mi už nič nespravíš okej?"

,,Nič takéto. Súhlasím. Bože som tak rád že si v poriadku" povedal a znova ma objal. Keď sa odtiahol naše tváre delili snáď milimetre. Boli vážne blízko seba a ja som nevedela odtrhnúť zrak od jeho očí. Tie jeho zasa kmitali medzi mojimi očami a perami.

Nakoniec to nevydržal a dravo sa mi vrhol na pery. Neodolala som a preto som vyskočila a obmotala svoje nohy okolo jeho pása. Svojimi ruka bol pohotový a okamžite ich dal pod môj zadok aby ma pridržal.

Začal sa pohybovať a ja som ani nevedela ako no po chvíli čo sme sa stále bozkávali a naše pery museli byť poriadne červené a opuchnuté som pocítila ako ma pokladá na niečo mäkké. Odtiahla som sa od neho a obzrela som sa kde sme. Bielo šedá izba, šatník, stolík, ďalšie dvere ktoré pravdepodobne viedli do kúpeľne. Pochopila som že sme v jeho izbe.

,,Na obzeranie budeš mať čas keď skončíme s týmto." Povedal a otočil moju tvár ku nemu. Znova sa vrhol na moje pery a tento krát jeho pery neboli zaneprázdnené držaním mňa preto jeho ruky blúdili po každom jednom mieste môjho tela.

Tak ako jeho ruky blúdili a objavovali moje telo moje ruky si nedali pokoja a hneď nahmatali jeho svaly. Prechádzala som po jeho hrudi zhora dole, zdola hole, krížom krážom až som ma to prešlo preto som rukami zahákla za len jeho stále mokrých plaviek.

Povolila som zaviazané šnúrky a jednoduchým pohybom ich stiahla dole. Harry mi s tým ochotne pomohol a potom si ich sám odhodil niekam do kúta izby.

Zrejme mu vadilo že on už je nahý a moje najintímnejšie partie zakrýva stále jemná látka plaviek.

Jednoduchým pohybom rozviazal šnúrky na mojom krku a ja som podvihla svoj zadok spolu s chrbtom aby mal lepší prístup rozviazať tie druhé medzi mojimi lopatkami.

Moja koža reagovala veľmi viditeľne keď prechádzal jeho rukami po koži na mojom chrbte. Jeho veľké ruky chodili po mojom chrbte stále hore dole až ho to zrejme prestalo baviť a konečne rozviazal aj druhý uzlík zaviazaných šnúrok na mojom chrbte.

Teraz čierna látka plaviek bola na mne len položená. Už mu nič nebránilo ju jednoducho uchopiť a hodiť niekam na miesto v jeho izbe.

Ako tak spravil jeho ruky ihneď prešli z chrbta na moje bruško odkiaľ postupoval vyššie a vyššie až jeho dlane uchopili moje prsia. Zavzdychala som mu do úst keď ich stlačil.

Odtiahol sa perami od tých mojich a ja som si bola istá že moje pery sú červené a opuchnuté z toľkého vášnivého bozkávania. Jeho jazyk, jeho bozky si razili cestičky po mojom bruchu až ku lemu nohavičiek alebo teda spodného dielu plaviek. Jeho prsty prechádzali po mojom vchode cez plavky čož len to ma privádzalo k vrcholu.

Moje telo sa pod jeho dotykom na mojom dolnom intímnom mieste až moc krútilo preto jeho prsty odtiahol a pomalými mučivými pohybmi dával dole nohavičky od plaviek. Keď ich odhodil niekam za seba vrhol sa perami sa vnútorné strany mojich stehien.

Tešilo ho keď videl ako moje telo reaguje na jeho dotyk, páčilo sa mu ako vzdychám jeho meno zatiaľ čo on má hlavu v mojom rozkroku. Ako náhla sa odtiahol mojim telom prešiel chlad pretože koža na mojom tele necítila žiaden jeho dotyk ktorý by ma rozpaľoval.

No ako som videla že prechádza k jeho stolu kde z posledného šaflíka vyťahuje strieborný balíček a cestou sem si nasadzuje kondóm na jeho veľkú pýchu, ktorú som mala šancu si obzrieť až teraz. Prešiel ku mne a naľahol nado mňa. Rukami sa zaprel postele pri mojej hlave aby ma náhodou nepriľahol a pobozkal ma.

Následne na to som ucítila tlak v podbrušku ktorý zapríčinil pohyb jeho penicu do môjho vnútra. Nemôžem netvrdiť že to nebolelo pretože to bolelo a bolo to poznať aj na mojom výraze čoho si všimol aj Harry.

,,V pohode?" prestal sa hýbať iba tam sedel nadomnou s pérom vo mne a čakal na moju odpoveď. Zmohla som sa len na prikývnutie. Harry sa sklonil ku mne a priložil jeho jemné sladké pery ku tým mojim.

,,Som v poriadku. Len si treba zvyknúť. Si veľký oproti tým čo som mala doteraz" povedala som a pri započutí tejto vety sa na jeho tvári rozlial ešte väčší úsmev aký mal.

Pomaly sa začal znova hýbať vo mne a ja som začala jeho meno doslova kričať. Naše vzdychy sa ozývali každou jednou miestnosťou v tomto obrovskom dome.

Už som cítila že to moc dlho nevydržím a podľa výrazu aj Harry. Dlho netrvalo a obaja sme sa dostali navrchol v skoro rovnakom čase. Harry sa vedľa mňa zosypal a nepravidelne dýchal. Ležali sme vedľa seba nahý a ani nevieme ako no obaja sme zaspali a spomínali na to čo sa práve teraz stalo. 

Keď moje telo bolo vyspaté po tom zážitku po bazéne dosť rozlepila som oči a pozrela sa okolo seba. S Harrym sme ležali v tesnom objatí pričom mal okolo mňa jednu ruku prehodenú a tým mi nedával možnosť sa niako moc otáčať aby som ho nezobudila. Otočila som sa a snažila sa nájsť hodiny alebo hocičo čo by mi pomohlo určiť čas.

Cez okno bolo vidieť tmavú oblohu čo znamenalo že je noc. Keď som uvidela na stene oproti nám hodiny a čas 21:00 som iba našla prijateľnú polohu a zapozerala sa na chlapca ktorý leží hneď vedľa mňa.

Bol krásny. Dlhšie kučery mu padali do tváre, jeho rysy boli uvoľnené a tváril sa tak spokojne. Pozorovať jeho by sa dalo celý život, nemal jedinú chybičku ktorú by ste našli, bol dokonalý a ja som chcela sa naň dívať pokiaľ by sa nezobudil a nevadilo by mi to že by to boli dni, celé noci.

,,Koľko na mňa takto pozeráš?" vyrušil ma rozospatý chrapľavý hlas z premýšľanie.

,,Chvíľu" odpovedala som jednoducho a pobozkala ho na jeho jemné pery. Po odtiahnutí som sa postavila s postele a prešla izbou ku jeho šatníku a z ktorého som vytiahla čierne tričko, ktoré mi siahalo pod zadok.

,,Prezlečiem sa a vidíme sa dole." povedala som a odišla do svojej izby pričom on sa na mňa po celý čas pozeral v sede.

Prešla som do svojej izby kde som zamierila do kúpeľne. Tričko som zo seba vyzliekla a osprchovala sa vlažnou vodou. S uterákom obmotaným okolo hrude som si učesala vlasy a umyla zuby a prešla do svojej izby. V šatníku som si vybrala spodné prádlo a obliekla si na to obyčajné ružové letné pyžamko.

Z izby som vyšla a prešla dole do kuchyne kde som si chcela pripraviť neskorú večeru. Chystala som ingrediencie na sendviče ako sú zelenina, či maslo.

Silné potetované ruky sa obmotali okolo môjho trupu a zdvihli ma do vzduchu. Následne som ucítila len linku podo mnou a telo medzi mojimi nohami.

,,Si strašne sexi! Mám chuť ťa ohnúť tu cez ten stôl!" povedal a prilepil sa mi na moje pery.

,,Takže teraz budeme kamaráti z výhodami?" spýtala som sa pretože som nemala celkom jasno ohľadom nášho terajšieho vzťahu.

,,Ne baby, teraz si mojou frajerkou" povedal a zaleskli sa mu jeho smaragdovo zelené oči. Mne sa šialene rozbúchalo srdce ale neriešila som to a začali sme plniť ohýnanie cez stôl ako pred nedávnom spomínal. 

--- Po 63 rokoch - 16.9.1780 ---

Je to dlho čo spolu chodíme. 63 rokov je vážne dlhá doba a v takomto období ľudia už umierajú ale čo my? My sme upíry a sme stále mladý ľudsky 19 a 20 roční ľudia ktorý si užívajú života s tým druhým.

Svadba je pre nás zbytočná keďže sa veľmi milujeme a nepotrebujeme prstienok na to aby nám to dokazoval. A naše mená by šli do rôznych papierov a ak by sa zistilo o 100 rokov že sme stále mladý bol by to koniec.

Po prevaľovaní v posteli kde som bola sama čož bolo divné keďže Harry vždy čaká kým vstanem až potom išiel pracovať do firmy ktorá už sa za tie roky vybudovala aj tu a ja odchádzam do škôl. Teraz znova začala škola a ja som sa tento krát dala na medicínu. Školský rok iba začal a ja som rada že som konečne vypadla z právnickej ktorú som úspešne urodila. Našťastie.

Bolo to to najhoršie čo som kedy zažila keďže ja a práva nie je dobrá kombinácia ale nakoniec som to zvládla a teraz môžem obhajovať rôznych klientov na súdoch.

Ďalšou školou bude medicína takže dúfam že to vyjde a budem sa pýšiť ďalším titulom. Chcem sa stať doktorkou pre malé deti keďže detičky milujem ale keďže si každý myslí že mám devätnásť neodvážim sa otehotnieť a zostať doma pri dieťati.

S Harrym sme už veľa krát hovorili že si obaja dáme na pár rokov pauzu a budeme sa venovať deťom no akosi na to nemáme keďže ja stále potrebujem zvyšovať svoje znalosti a študuje školu za školou a Harrymu sa pekne rozrastá firma po celom svete.

Vyšla som z izby stále v Harryho tričku ktoré som si tak niako privlastnila za tie roky a aj plno ďalších keďže mne sa páči nosiť jeho oblečenie a cítiť tak jeho vôňu a on naopak hovorí že som v tom prekliate sexi.

Zišla som do kuchyne kde na chladničke bol pripnutý malý lístoček ktorý som strhla a prečítala.

V noci mi volali že sa niečo stalo vo filme v NY. Buď opatrná!
Milujem ťa, Harry xoxo

Lístok som položila na linku vedľa chladničky a spravila si raňajky v podobe obyčajných medových vločiek s mliekom. Je to mojou každodennou rutinou keďže keď som rozospatá nechce sa mi pripravovať horibilné raňajky.

Keď som dojedla som svoje raňajky, špinavý riad som dala do umývačky a potom upaľovala do izby odkiaľ som si zobrala čisté oblečenie do školy.

Obyčajné rifle a na to tielko muselo stačiť, taška cez plece a pobrala som sa spať dole odkiaľ som zamkla a prešla do garáže. Odtiaľ som si vybrala dnešný prostriedok do školy.

Nasadla som do červeného SUV a tlačidlom na ovládači od garáže otvorila dvere a prešla von a dvere za mnou opäť zavrela.

Cesta do školy nebola taká dlhá takže po piatich minútach som zaparkovala auto na parkovisku pred školskou bránou kde sa to hemžilo žiakmi.

Medzi žiakmi sa len tak nedala prehliadnuť červená hlava mojej kamarátky Soph a kamaráta Alexa. Iba sa na mňa pohoršene pozreli keď uvideli to auto v ktorom som zasa prišla. Niežeby som sa v tom vyžívala ale málokedy cestujeme autom a tieto autá ktoré stoja v garáži sú tak pohodlné.

Vždy keď odchádzam alebo prichádzam sa všetci čumia že v akom fáre som prišla a majú trápne otázky tipu ,,odkiaľ si k takému autu prišla?" neodpovedám ale len Soph a Alex vedia že mojim priateľom je Harry Styles ale to že som upír nevie niekto.

Spoločne sme sa vybrali do svojej triedy a sadli si na naše miesta nech začala hodina.

...

Deň prebiehal celkom rýchlo a než sme sa nezdali bola posledná hodina a mne neočakávane pristál na stole kde som mala rozložené rôzne papiere pokrčený papierik.

Otočila som sa dozadu a keď som videla pohľad spolužiaka Denisa hneď som vedela od koho to je. Znechutene som sa zatvárila no najskôr som hlavu premiestnila dopredu aby moju grimasu nevidel.

Roztvorila som papierik a snažila sa prečítať slová nepísané neúhľadným písmom.

Ty, ja a rande dnes po škole. Čo povieš?

Slová ktoré boli na papieri ma ani trochu neprekvapili keďže som dobre vedela o čo mu ide. Myslí si, že keď je kapitán basketbalového tímu, môže všetko a v prvom rade môže mať každú.

Nejde mu o city, ide mu o slasť a aby ho každý miloval. A keď ho nemiluje donúti ho. A to sa snaží aj so mnou. Ako, som dosť stará na to aby som vedela kto kam na škole patrí. Nováčikom to trvá trochu dlhšie keďže sú nový a väčšinou aj sa hanbia niekoho osloviť.

Ja moc kontakty neudržujem keďže viem ako to skončí. Bože keď si predstavím že som mala mať teraz niečo okolo osemdesiat rokov je mi divne. Zo San sme spolu dlho nehovorili keďže je ťažké udržovať veľa vzhľadov naraz.

Pre ujasnenie, Harry má veľmi dobrú kamarátku ktorá je tiež upír. Je to kozmetička a moja vždy skvelá kamarátka v tomto svete. Vždy keď idem do školy ako mladá teenka upraví môj vzhľad na príslušný vek a keď zasa na stretávky pridá mi. Ale zmeniť ma na babku asi nedokáže.

O Sandre a Markovy som počula veľa. Mali sa veľmi dobre, majú tri deti ale na nešťastie Mark podľahol pred nedávnom rakovine. Bolo mi ľúto že som dopadla ako som dopadla a po tomto svete budem chodiť ešte dlho.

Z mojich myšlienok ma vytrhlo až zvonenie a nával všetkých žiakov von z triedy. Počkala som kým sa trieda vyprázdni a potom sa zbalila a chcela sa postaviť no niekto mi v tom zabránil.

,,No tak ideme? Chcem ťa zobrať niekam kde si poriadne užijeme" povedal jeho divný hlas a ja som s premáhaním pozrela hore do jeho hnedých očí.

,,Sorry, nemôžem" povedala som a postavila sa.

,,Tak zajtra? Už žiadna škola, je víkend!" zaradoval sa. Niežeby som bola tip ktorý je celý deň doma alebo pri knihách, no svoj čas trávim s Harrym takže neviem čo budem robiť teraz.

,,Prepáč. Možno keď umrieš" povedala som a vyšla von z triedy s ním v závese. Štve ma a mám vážne nutkanie vytasiť tesáky a vysať ho do poslednej kvapky.

,,No ták daj mi šancu!" zaprosíkal a ja som sa nad ním zasmiala.

,,Nepotrebujem mať zlomené srdce a navyše mám priateľa!" povedala som a dúfala že o ňom nebude vyzvedať viac.

,,Ja by som nikdy neublížil niekomu tak nádhernému ako si ty. A kde vlastne je, nevidím ho" povedal

,,Nechcem ani vedieť koľkým dievčatám na tejto škole si to povedal ale nie ďakujem. A keď o ňom chceš niečo vedieť je dospelý a rozumný, nepodvedie ma narozdiel od teba" chrstla som mu do tváre a potom sa otočila na päte a odišla von z budovy smerom na parkovisko kde už čakalo auto.

Doma to bolo tak ako som ráno odišla. Všetko na rovnakom mieste a ja som si smutne povzdychla. Dúfala som že by bol Harry už doma ale ako vidím mýlila som sa. Vytiahla som mobil z tašky a snažila sa mu dovolať.

Po minúte kedy to len zvonilo sa ozvala odkazová schránka takže som usúdila že nemá asi čas.

--- O 2 dni neskôr ---

Sú to už 2 dni čo sa mi Harry neozval. Volám, píšem, všetko možné aj nemožné len aby som vedela že mu nič nie je. Strašne sa o neho bojím. Dúfam že sa mu nič nestalo a má len veľa práce a čoskoro sa vráti domov.

Sedela som na gauči v obývačke s teplým čajom v rukách pri pozeraní Honey 2. Milujem takéto tanečné seriály a najviac asi Kat. Je vážne úžasná.

Keď zazvonil zvonček s miernym zavrčaním som vstala a prešla do chodby. Keď som si uvedomila že by to mohol byť Harry a len ma chce prekvapiť srdce mi poskočilo a s pobehnutím som otvorila dvere.

Úsmev mi opadol keď za dverami nebol Harry, ani niekto koho by som poznala ale mladý chalan vo veku približne ako mi. Sused to nebol keďže všetkých poznám a nikto nespomínal že má niekoho takého.

Keby to bol nijaký nový sused vedela by som o tom už dávno ale teraz som vôbec nevedela kto by to mohol byť a čo chce.

,,Dobrý večer. Ste slečna Lily Robertsonová?" povedal a ja som prikývla.

„Áno. deje sa niečo?" spýtala som sa na čo prikývol.

„Áno ale myslím že by bolo vhodné prebrať to vnútri" povedal a ja som odstúpila od dverí. Aj keď som nevedela kto to je a čo chce dúfala som že mi dá informácie o Harrym nech je to ktokoľvek.

,,Som Louis Tomlinson, veľmi dobrý priateľ Harryho už od detstva" povedal a ja som sa divne zatvárila.

,,Vy ste - ..." vetu som nechala odísť do prázdna ale ako som si mohla všimnúť brunet to pochopil a prikývol.

,,Som jeden z upírov, ako vy. Ale priviedla ma sem prosba tvojho Harryho."

,,Aká prosba?" nechápala som a v tom vytiahol nejaké veci zo svojej čiernej tašky

,,Harry je môj dobrý priateľ a vždy sme sa mohli na seba spoľahnúť. Som jeho právnik a keďže sme upíry môže mi veriť a myslím že aj preto poslal všetky dokumenty len mne."

,,Prosím Vás, nechoďte okolo horúcej kaše a proste mi povedzte čo s ním je. Dosť sa oňho bojím, žiadna odpoveď na správy či hovory, volala som aj jeho sekretárke povedal že v práci v NY sa neukázal už poriadne dlho a mám z toho zlý pocit."

Ide o to že Harryho firma nemala problémy. To mal zrejme Harry len o nich nevedel. Nijaký ľudia sa mu chceli pomstiť, a vedeli že keby sa v práci niečo stalo prišiel by. A to sa potvrdilo. Na druhý deň prišiel a oni ho uniesli. Držali ho v sklade niekoľko dní bez krvi, jedla a vody. Pred tým ako mu vyrvali srdce z tela ešte však stihol poslať balík v ktorom vysvetľuje veľa vecí. Všetko poslal mne ale mám tu aj pre Vás" povedal a ako to hovoril a ja som si uvedomovala jeho slová nedokázala som sa viac sústrediť. ,,Vyrvali mu srdce z tela" hovorila som si stále dookola a vedela že už nikdy neuvidím tie jeho smaragdové oči plné lásky, jeho dotyky nikdy neucítim na svojom tele, nikdy sa nebudem môcť pozrieť na jeho vypracované telo, nebudem každý deň počúvať jeho chrapľavý hlas. Žiadne „milujem ťa" z očí do očí. Nikdy viac.

,,Kde je teraz?"

,,Ako mi prišli listy pred dvoma dňami, ihneď som letel do NY a hľadal. Snažil som sa ho nájsť ale nešlo to. Písal že o pár minút ako dopíše listy umrie a nech ho nehľadám. Umrie a pôjde za sestrou a rodinou hore a bude na nás všetkých dávať pozor. Je mi to ľúto" povedal a ja som sa už rozplakala. Slzy mi tiekli ako vodopády po lícach dole a ústa vydávali vzlyky. Prišla som o Harryho navždy.

Louis si prisadol bližšie ku mne a svoje ruky obmotal okolo môjho tela. Hlavu som si položila na jeho plece a plakala mu do trička.

,,Na jeho želanie som všetko bohatstvo, autá, domy previedol na váš účet a taktiež aj firmy." Odtiahol sa odo mňa a potom mi podal bielu obálku ktorá bola stále zatvorená. „Prečítajte si ju v súkromí a keby sa niečo dialo a potrebujete ma som vám k dispozícií." Na stôl položil papierik kde bola jeho adresa spolu s telefónnym číslom. Prikývla som a po tom ako si poupratoval niektoré papiere sa postavil a spolu sme prešli do chodby odkiaľ ma z objatím a slovami „je mi to ľúto. Viem aké to pre teba musí byť. Keby niečo ozvy sa" odišiel z domu a ja som prešla schodmi do našej spoločnej spálne kde to bolo stále nasiaknuté jeho vôňou.

Sadla som si ma mäkkú posteľ a pomaly otvorila obálku aby sa z listom nič nestalo.  

Milá Lily

Mojou smrťou neskončil tvoj život. Nesmúť za mnou pretože budem stále s tebou. V tvojich snoch budem s tebou, v tvojom srdci a vždy budem po tvojom boku strážiť tvoj sexi zadok. Ale ako je toto tvoj nový začiatok ja chcem spomínať na ten náš. V noc v uličke kde si prišla o život a ja som ź teba spravil upíra bol pre mňa ten najlepší deň aký som kedy zažil lebo som spoznal teba. Odvtedy sme spolu boli bok po boku rok po roku spolu s našou láskou. Boli sme ako dva magnety ktoré sa priťahovali a hneď na druhý deň po tom ako sme prišli od tvojich rodičov sme prežili tú najlepšiu noc v živote. Odvtedy to bolo jedno veľké dobrodružstvo. Život s tebou bol zábavný, za dva roky sme prešli skoro každé mesto na svete. Toľko spomienok som nemal pokiaľ si neprišla ty. 
V deň keď mi zavolali z práce aby som okamžite prišiel do NY som nechcel prijať ale keď povedali že je to vážne a do rána sa firma nemusí dožiť, neváhal som a z odkazom a pár kúskami oblečenia odišiel. Dúfam som že hneď sa vrátim ako to vyriešim a potom budeme opäť spolu ale vôbec som nepredvídal že to všetko bola pasť.  Keď ma uniesli a spoznal som ľudí ktorý to urobili vedel som za čo. Poznal som ich z dávnej minulosti a títo ľudia chceli aby som trpel. Začali mojou rodinou a neskôr aj sestrou. Našťastie ešte nevedeli že ťa milujem a nič ti nespravili čo by som si do smrti vyčíta.
Teraz ti píšem list pár minút pred mojou smrťou a chcem ti povedať že ťa veľmi milujem a navždy aj bude. Vždy budem pri tebe nech sa deje čokoľvek a ty neprestávaj v užívaní života. Nesmúť pretože som stále tu s tebou.

Harry

--- Prítomnosť - 14.9.2016 ---

Všetky tieto myšlienky mi prebehli v priebehu 5 minút. Nemohla som tomu uveriť. Mám 300 rokov pritom viac ako 200 som strávila sama v nových školách a Harrym v snoch. Nepotrebovala som niekoho dokonalého kto by bol pri mne. Stačil mi Harry a jeho miesto nikto nikdy nenahradí.

Dnes je to jedna z ďalších škôl ktoré podstupujem tento krát som podstupujem strednú školu celosvetového cestovného ruchu. Škola začala len pred týždňom a ja som sedela v jedálni kde som jedla svoj dnešný obed v podobe na krájaného ovocia a pozerala kto prichádza do budovy.

Bola som tu prvá keďže každý ešte čaká na kamarátov, ktorý prichodia z rôznych častí školy aby sa išli spolu najesť. Ja som si priateľov našla no nechodia na obedy, čož vlastne ani ja ale rada tu trávim čas a počúvam tie rozhovory, čítam ich myšlienky spoznávam okolo.

Ako náhle sa do jedálne dostavilo hojné kvantum žiakov, slastne som zatvorila oči a vychutnávala si tú vôňu krvi. Tie tlkoty sŕdc. Takéto maličkosti som milovala. Trénovala som tým výdrž, ako sa hovorí opakovanie je matka múdrosti. Nezaškodí to ani mne.

Očami som pomaly prechádzala po každej jednej osobe ktorá stála v rade na svoj zaplatený obed a každého jedného sala. Sala vôňu podľa ktorej som aj v budúcnosti dokázala rozpoznať osoby, podľa pachu krvi.

Ako náhle do jedálne vošla ďalšia osoba a ja som nedokázala zacítiť jej krv ihneď mnou prešli nechápavé myšlienky. Nastražila som uši a počúvala jeho tlkot srdca, ktorý sa mi však do uší nedostal.

Zvraštila som obočie a začala si vytvárať rôzne teórie. Bez srdca ani kry nemôže byť. Je to predsa človek ktorý bez toho neprežijú, ale je tu tá dôležitá otázka. Je to vlastne človek? Za tie roky som počula o veľmi veľkom počte upírov. Povedala by som že už každý tretí je upír.

,,Stôl v pravom rohu. Dievča s jablkom v ruke. Choď ku nej" zašepkala som tak aby to nikto nepočul. Ústa mi zakrývalo jablko a aj tak si nikto ničoho nevšimol keďže je zabraný do svojich rozhovorov

,,Stôl v pravom rohu. Dievča s jablkom v ruke." zašepkala som tak aby to nikto nepočul. Ústa mi zakrývalo jablko a aj tak si nikto ničoho nevšimol keďže je zabraný do svojich rozhovorov. Vedela som že ak sa na mňa čo i len pozrie je to upír alebo nijaká nadprirodzené bytosť.

Jeho pohľad bol nervózny a nevedel čo to je. Ale jasné bolo že je nadprirodzený lebo jeho pohľad bol zabodnutý do mňa aj keď som sa naňho nemusela pozerať keďže proste vycítim keď niekto na mňa čumí.

Sadol si ku prázdnemu stolu v druhom rohu a za ním aj dva chalani a dievča ktoré patrili k tým populárnym na tejto škole. Ak som nechcela mať problémy mala som si držať odstup ale to mi nejde. Vyberajú si len ľudí ktorý majú na to byť ako oni a ten nový upír ktorý sedí spolu s nimi na to rozhodne má.

Blond vlasy, biele zuby a úsmev ktorý dostane do kolien snáď každú teenku, to telo, také vyšportované a svaly ktoré mal na rukách neboli s upratovania.

Jeho telo sa začalo triasť hneď ako zacítil ich krv, ich tlkot srdca ich znervózňoval a vedela som že ak nezakročím prezradí mňa aj ďalších milión upírov a tí ho nenechajú na pokoji ako ich ľudia, ktorý si myslia že sú v ohrození života.

Postavila som sa zo stoličky a zobrala si tašku ktorá bola prevesená cez operadlo stoličku ktorú som znova zasunula pod stôl. Prešla som popri stene a zastavila sa pri ich stole. Ako uvideli kto pred nimi stojí na ich tvári sa rozlial znechutený pohľad na ktorý som si za tie roky zvykla. Človek by povedal že na inej škole to bude iné ale je to rovnaké. Pretočila som nad nimi očami a zohla sa ku jeho uchu do ktorého som začala pomaly šepkať.

,,Ak nechceš prísť o ten tvoj nekonečný život dostavíš ten svoj zadok do parku. Nech si tam do pol hodiny!" povedala som a na svojich topánkach na opätku som odišla z miestnosti. Ich zrak sa na mňa ešte chvíľu upieral ale nakoniec sa obrátili na blondiaka. Ďalej ma nezaujímalo a svojim upírim behom som sa dostala do parku ku jazeru kde som si sadla na trávu a vyzula topánky.

Čakala som na blondína viac ako pol hodinu a stále sa nedostavil. Postavila som sa teda a chcela odísť ale osoba ktorá ku mne bežala s blond három ma zastavila.

,,Sorry, veľký park a malá osoba." Povedal a ja som vytiahla obočie. Nieje to tak veľký park aby ti to trvalo o desať minút viac. ,,Prepáč"

,,Čo tu robíš? Nemáš niekoho kto ťa naučí svoje chúťky ovládať? Varujem ťa ak spravíš niečo čo ohrozí existenciu upírov nechci vedieť čo sa s tebou stane"

,,Hľadám osobu ktorá ma to má naučiť. Nevieš kde by som našiel Lily Roberts?. Vraj býva niekde tu a chodí presne do tej istej školy. Povedal že by mi vedela a mala pomôcť. Nepoznáš ju náhodou?" dokončil svoj monológ a ja som nechápala prečo nijaký idiot ktorý premení chlapca ktorý nevie nič o svojom stave pošle za mnou. Prehrabla som si svoje husté hnedé vlasy ktoré voľne padali na môj chrbát pričom siahali tesne pod plecia.

Na papierik ktorý som vybrala z tašky som napísala moju adresu a podala mu ju.

,,Ďakujem, som Niall." Predstavil sa mi a ja som mykla plecami. S topánkami v mojich rukách som sa vybrala popri chodníku po tráve smerom von z parku pričom ma blondín Niall nenasledoval.

Keďže na začiatku parku nikto nestál tak som sa nebála že by ma niekto videl bežať domov. O necelých 5 minút som stále pred domov a z tašky si vyťahovala kľúče ktoré otvárali ten samý dom ako pred tristo rokmi.

Vyšla som do izby s mojim šatníkom a oblečenie ktoré som mala dnes na sebe som zhodila do koša na prádlo ktoré sa nachádzalo v kúpeľni. Obliekla som si červené plavky a na to priesvitné šaty ktoré som nosila ku pláži.

Uterák z kúpeľne nesmel chýbať a v rýchlosti som zbehla schody a otvorila si balkónové dvere aby som mohla rovno skočiť do bazéna no zvonček ktorý sa rozľahol domom ma zastavil.

Prešla som teda obývačkou do chodby kde som otvorila vchodové dvere a tým som mohla čeliť človeku za nimi. Na moje prekvapenie za nimi stál Niall ktorý mal pohľad keď ma zbadal k nezaplateniu.

,,Čo ty tu robíš?" nechápal a ja som sa v duchu buchla do čela. Asi blond farba zaberá a je taký ako väčšína blondín. Asi mu nedošlo že to budem ja. Ako inak by som mohla zistiť čo je zač? Človek nemá ani najmenšie možnosti aby nás spoznal.

,,Ja tu bývam" povedala som a on sa zatváril že tomu konečne pochopi.

,,Počkať... Ty si Lily Roberts?" iba som prikývla ,,Prečo si mi to nepovedala?" opýtal sa

,,Nepýtal si sa! Poď ďalej." Odstúpila som od dverí a tým mu dala možnosť vojsť." Zaviedla som ho do obývačky kde sme si spolu sadli na pohovku.

,,Ako sa ti to stalo? Kto ťa premenil a poslal za mnou?" vyzvedala som a on ochotne začal rozprávať jeho príbeh.

,,Neviem. Pamätám si to iba hmlisto ale bol som na párty a keď som odchádzal niekto ma ubodal. Po chvíli keď odišli z klubu niekto vyšiel a všimol si ma. Potom nič. Povedal že mám v tele upíriu krv a do pár hodín sa napiť ľudskej aby som dokončil premenu. Pomohol my ale povedal že nech idem sem za tebou. Nevedel či si stále na tom istom mieste ako pred rokmi ale našiel školu kde si a tak ma tam prihlásil a tak som tu" dokončil svoj zdĺhavý príbeh ktorý mi pripomínal seba.

,,Stále som sa nedozvedela kto to bol"

,,Povedal nech ti odkážem, citujem: Nech sa stane, čo sa stalo. Odkazuje priateľ Louis." Úsmev sa mi rozžiaril po tom ako spomenul jeho meno. Musím priznať že som ho dlho nevidela. Počítam že to bude tak 40 rokov. Po Harryho smrti ma zoznámil s ďalšími upírmi ktorý mi pomohli sa dať dokopy a pokračovať v živote. ,,Ako nechápem čo myslel ale podľa tvojho výrazu súdim že vieš o koho sa jedná"

,,Je to kamarát a tej vete chápem naprosto dokonale." Povedala som a ponorila sa do myšlienok, skôr spomienok na začiatky.

,,Čo to znamenalo?" 

,,Znamenalo to, že ťa mám naučiť to čo naučili mňa. To čo sa stalo je akoby sa opakovala minulosť. Chápeš?" Niall prikývol a chvíľu sme sedeli na gauči ponorený do svojich myšlienok.

,,Takže ma všetko naučíš?" prikývla som na oplátku ja.

,,Všetko aby si bol dobrým upírom"

,,A to znamená čo?"

,,Znamená to že ťa naučím ovládať svoj smäd. Naučíš sa využívať svoje schopnosti ako beh, čítanie myšlienok, ovládanie ľudskej mysle a rôzne triky ale predovšetkým pravidlá ktorými sa budeš musieť riadiť aby si prežil"

A týmto sa začala cesta ktorú som už raz podstúpila avšak z inej pozície.

O 2 týždne

,,Vstávaj Blondie! Je čas ísť späť do školy!" otvorila som hosťovskú, Niallovu izbu ráno o pol ôsmej aby mal čas pripraviť sa do školy.

,,Nechaj ma ešte spať!" otočil sa na druhú stranu ku oknu chrbtom ku mne a vankúšom si prikryl hlavu aby ma mohol lepšie ignorovať. To mu neprejde!

Stiahla som mu perinu z postele a jeho tela a keďže som zvyknutá nevadilo mi sa pozerať na jeho takmer nahé telo. Jeho nohy boli pokryté pyžamovými šortkami ktoré nosil velice rád aj keď vonku je zima čo je normálne pre začínajúce októbrové počasie.

Už pred pripravenú studenú vodu ktorá bola vo vedre som zdvihla nad jeho postel a začala ľadovú vodu liať na jeho telo. Ako jeho nohy ucítili kontakt z vodou snažil ich pritiahnuť bližšie tku tvári ale moje nohy pomaly prechádzali ku jeho hlave kam onedlho pristála taktiež voda.

,,Ty si si vybral túto cestu. A teraz vstávaj musíme do školy" povedala som a prázdne vedro odniesla do miestnosti s rôznymi pomôckami na upratovanie.

Prešla som okolo jeho izby, kde som si ho všimla prezliekať sa. Mal dokonalé telo tak ako Harry s rozdielom že Harry mal na tele veľa tetovaní a Niallove telo bolo čisté bez jedinej atramentovej čiarky či bodky.

Niall a Harry sú dvaja iný ľudia. No oboch milujem z celého srdca a nedokážem nemyslieť na to čím všetkým sme si museli prejsť. 

Zišla som dole do kuchyne kde som mala vopred urobené raňajky a nechýbala aj desiata do školy. 

Po mne chvíľu prišiel aj Niall ktorý si hneď sadil oproti mne na stoličku a ja som sa mohla zadívať do tých jeho oceánovo modrých čistých očí. Sú rovnako čisté ako tie Harryho Sú rovnaké až na farbu. Vždy sa rozžiaria keď sa zabávame, vždy v nich viem vidieť jeho pocit.

,,Myslíš naňho?" opatrne sa spýtal a ďalej žul sústo palaciniek ktoré mal v ústach. Niall ma mal dokonale prečítanú tak ako ja jeho. Za tie dva týždne sme sa veľmi zblížili keďže sme boli deň čo deň, minútu čo minútu spolu a trénovali tvrdo aby sme sa mohli vrátiť do školy. 

,,Myslím naňho stále. Je to moja pravá láska a budem ho nekonečne milovať do konca života. Prežili sme spolu nádherné chvíle bok bo boku po dobu cez 60 rokov. Nejde zabudnúť na niekoho kto zachránil môj život a spravil z neho to čo je dnes. Toto všetko čo mám teraz je jeho a nedokážem z neho odísť ako mi niektorý radili na začiatku. Nemôžem dopustiť aby toto všetko čo vybudoval on zničím."

Niall's point of view

Hltal som každé jej slovo a predstavoval si že to ako básní o Harrym nehovorí jemu ale mne. To ako neskutočne ma miluje a chce so mnou byť navždy. Nakoniec by som jej povedal "aj ja teba milujem" a začali by sme spolu chodiť.

Je pravda že ju milujem. A tiež mi to príde narýchlo keďže sa poznáme ani nie dva týždne za ten čas sme sa spoznali veľmi dobre.

Keď dorozprávala o Harrym pomohol som jej upratať kuchyňu a potom sme spolu vyrazili do školy. Po dvoch týždňoch sa vraciam do školy, kde budem študovať ďalšie štyri roky po boku Lily. Ona mi bude stále pomáhať s ovládaním keďže je to stále ťažké. Doteraz sme to skúšali len s pár ľuďmi ale teraz z piatich ľudí vzniknú 200 a to bude chcieť veľkú námahu.

Autom sme sa dostali na hlavné parkovisko pred školou kde sa to hemžilo spolužiakmi. Spolu sme vystúpili a prešli ku sebe. Mal som nutkanie ju chytiť za ruku a prepliesť si s ňou prsty ale ona ma berie len ako kamaráta. Nie som pre ňu nič viac.

,,Myslíš že to zvládnem?" spýtal som sa keď sme zastavili pred vchodom a schodmi do vnútra školy. Toto je naše posledné stretnutie pred koncom školy keďže dnes máme obaja odlišné hodiny. Ak sa nič nestane uvidíme sa na obede a potom až po 8 hodine na parkovisku.

,,Ja ti verím. Dlho a dosť dobre sme trénovali tak by nemal byť problém. Ak sa niečo stane vieš že mobily existujú" povedala a pritom sa mi dívala hlboko do očí. Dal som jej pusu na líce, len na líce keďže sa bojím jej reakcie keby náhodou necítila to čo ja, čož je nepravdepodobné keďže jej srdce má stále Harry.

Otočil som sa ku vchodu a vybehol po schodoch ku skrinke kde som si uložil veci a bežal na hodinu keďže už pred malou chvíľou zazvonilo. Lily akurát vchádzala do školy preto som na ňu v rýchlosti žmurkol čo mi oplatila a pobrala sa chodbou hore kde má prvú hodinu.

Lily's point of view

Po tom ako sa Niall rozbehol do útrob školy ja som sa rozhodla nasledovať ho tiež no to mi nemohla cestu skrížiť Veronica, madona školy a sprostá blondína, ktorá je frajerkou - kamarátkou z výhodami nášho kapitána Denisa.

,,Čo si myslíš že robíš?!" spýtala sa ma a postavila sa mi do cesty a za ňou aj jej prívesky.

,,Kráčam do svojej triedy ak si si nevšimla!" povedala som stále s kľudným hlasom ale v mojom vnútri zápasili možnosti ako ju najlepšie zjesť a telo vyhodiť.

,,Niall je môj tak daj tie tvoje paprče preč!" povedala a ja som sa nad tým zasmiala.

,,Ani ma nehne!" povedala som a odsotila ju preš z cesty div že nespadla na tých jej veľkých opätkoch!

Naposledy som sa pozrela na Nialla ktorý odchádzal od svojej skrinky a bežal do svojej triedy keďže už zvonilo. Ja som to spravila tiež. V triede učiteľ ešte nebol preto som si sadla do poslednej voľnej lavice, ktorá bola voľná.

--- Po 2 hodine ---

Keďže druhá hodina skončila a ja ako vzorná študentka som sa nemusela učiť doma keďže už všetko viem ležala som na lavici a mala oči zatvorené a snažila sa nejako tichšie vnímať hluk v triede lebo som myslela že to moje uši už nevydržia.

Asi preto som nevnímala keď do triedy vstúpila osoba, ktorému som nedokázala vycítiť ako krv ani tlkot srdca. Spozornela som až vtedy keď sa ozval pri mojej lavici a všetok ruch okolo utíchol a zrejme sledoval situáciu pri mojej lavici.

,,Ja to ďaľej nevydržím. Potrebujem ju potrebujem sa z nej napiť." vzhliadla som ku blondínovy ktorý stál pri mojej lavici a pozeral na mňa svojimi modrými očami ako aj celá trieda naokolo. ,,Ty sa na mojom utrpení smeješ a uškŕňaš. Ďakujem ti veľmi pekne kamoška." povedal keď videl ako tam stále ležím založená na mojich prekrížených rukách s úškrnom na perách. ,,Povedz že si ju zobrala." prosíkal a ja som si povzdychla. Zohla som sa ku taške odkiaľ som vytiahla fľašku krvy ktorá bola v čiernej fľaške takže si nikto nemohol všimnúť aká tekutina je vnútri.

,,Nikdy bez nej nejdem z domu." povedala som a podala mu ju. Rýchlosťou svetla ju vytrhol z ruky, rýchlo otvoril štuplík a veľkými dúškami ju pil. Pil, pil, pil až kým nevypil celú.

,,Pre tvoju informáciu, práve si mi zjedol moju desiatu." povedala som a nepekne sa naňho pozrela. Pretočil očami a rýchlo sa nadomňa sklonil a svoje pery premiestlil na tie moje tak aby som nemala čas namietať.

Zatvorila som oči a začala si vychutnávať jahodovú príchuť jeho pier. Keď sa ozvalo zvonenie museli sme sa od seba odtiahnuť.

,,Aspoň čosi. Vidíme sa poobede!" povedal a bežal celý štastný do svojej triedy. Každý sa na mňa ešte chvíľu pozeral no po príchode učiteľa si posadali do lavíc a počúval výklad učiteľa čo sa o mne povedať nedalo.

Rozmýšľala som čo to bolo, čo bolo to čo vo mne vzbudil ten bozk no nevedela som na to prísť.

,,Miluješ ho, len si to musíš priznať?" povedal hlas, chrapľavý hlas v mojej hlave a ja som vedela ihneď komu patrí.

,,Harry?"

,,Áno. Stále si ma pamätáš" povedal ale moja hlava akoby bola len jedna čierna diera a nevedela kde je, nevidela ho.

,,Na teba sa nedá zabudnúť. Milujem ťa a je ťažké zabudnúť" povedala som a vzdala to. Iba čakala kým sa ozve znova jeho zamatový hlások a povie mi ďalšiu dokonalú vetu.

,,Ale miluješ aj jeho, však?"

,,Ja neviem. Ale naša láska tu vždy bude a nič ju neprekoná"

,,To nevieš. Ale jedno je isté. Ak budeš šťastná ty, budem aj ja. Nezabúdaj na to"

,,Ďakujem" povedala som no jeho hlas už neodpovedal a ja som sa prebrala ako zazvonilo a začala opäť prestávka.

--- o 1 týždeň neskôr ---

Dnes, týždeň od môjho posledného rozhovoru s Harrym, dnes, týždeň od bozku s Niallom, dnes, 7 dní čo rozmýšľam čo sa deje v mojom vnútri a pochopila som že mi chýba. Sedem dní čo sme sa nerozprávali viac ako tie nudné frázy ráno, po škole a večer. Nič viac a mne neskutočne moc chýba a každú minútu čo nie sme spolu viac a viac chápem že ho milujem.

A dnes je ten deň kedy sa všetko dozvie, kedy buď odo mňa odíde pretože to tak nebude cítiť aj on alebo zostane a budeme žiť novú etapu života.

,,Ďaleeej!" povedal jeho hlas zpoza dverí na ktoré som pred chvíľou klopala. Pomaly som stlačila kľučku a zatlačila na dvere aby sa otvorili. NIall sedel na posteli s mobilom v ruke ale hneď ako som vošla do izby a zatvorila za sebpu dvere, mobil odložil a sadol si na kraj postele. Ja som ho napodobnila a sadla si do tureckého sedu oproti nemu.

,, Po tom bozku minulý týždeň som sa rozprávala telepaticky s Harrym a pomohlo mi to k tomu aby som začala rozmýšľať nad tým v akom vzťahu sme. Pochopila som že bez teba nedokážem žiť a si mi viac ako najlepší priateľ. Neviem či to cítiš ako ja ale ja som pochopila že ťa milujem" Dopovedala som a čakala čo na to povie, avšak on len sedel a pozeral na mňa s vykulenými očami.

Niall's point of view

,,Po tom bozku minulý týždeň som sa rozprávala telepaticky s Harrym a pomohlo mi to k tomu aby som začala rozmýšľať nad tým v akom vzťahu sme. Pochopila som že bez teba nedokážem žiť a si mi viac ako najlepší priateľ. Neviem či to cítiš ako ja ale ja som pochopila že ťa milujem" dopovedala to a ja som na ňu pozeral s úžasom. Konečne som sa dočkal jej opätovaných citov. Konečne mi tiež povedala že ma miluje.

Naklonil som sa ku nej a pobozkal ju. Chýbali mi tieto pery chutiace po malinách ktoré som raz cítil, týždeň dozadu a to je vážne dlho.

,,Takže teraz spolu chodíme?" Spýtala sa celá rada a ja som len prikývol a znova sa jej vrhol na pery.

Dosiahol som toho po čom moje srdce celý život túžilo.

*** *** *** *** *** *** *** *** *** ***

Kto vie ako skončil život dvoch naveky mladých ľudí? Nikto

To vedia len oni sami ale určite majú všetko po čom ich srdce plesalo celý život.

THE END 

PODARILO SA MI OPRAVIŤ 9.000 SLOV A VZNIKLI Z TOHO 14.500! DÚFAM ŽE SA PÁČI UPRAVENÁ VERZIA NA FF S 1D!

ĎAKUJEM