PART THREE

Vyšla som z kúpeľne a po pár nových nádychoch aj z izby. Na chodbe nebol nikto, tak som teda zišla dole po schodoch. „Ryaan?!“ zakričala som a vykukol spoza rohu, na moje prekvapenie.

„Aha, tu si,“ usmial sa na mňa. „Predpokladali sme, že by si musela pravdepodobne ísť až do Mandynho salóniku, ale chvalabohu priniesla všetko sem, čiže môžete ísť nahor,“ usmial sa na mňa a ukázal hore. Tak som teda neochotne znova vyšliapala schody a sadla si na svoju posteľ, pokým neprišla Mandy.

Po pár hodinách som bola pripravená. Začala tým, že mi spravila nechty, urobila mi manikúru a pedikúru a nechty nalakovala načierno. Potom mi urobila make-up, ktorý zahrňoval čierne výrazné dymové líčidlá, hnedý prirodzený rúž, lícenka, ceruzka a linka na oči a mascara. Vlasy mi následne jemne zatočila do vĺn. Neskôr mi natrela celé telo kokosovým krémom s malými čiastočkami strieborného prášku. Modriny na tele mi vidno neboli, čiže mi ich nemusela zakrývať make-upom. Nakoniec prišli šaty. Čierne, jednoduché, elegantné a predsa majestátne a ľahké ako pierko. Cítila som sa v nich doslova ako princezná. Kebyže stretnem na ulici osobu ako ja, tak sa jej vysmejem do očí... ale toto bolo ako sen. Odreagovala som si myšlienky, nepremýšľala som nad tým, že budem musieť hrať Harryho priateľku... vlastne to mi ani tak neprekážalo.

„Hotovo,“ povedala mi a ja som nemohla nájsť slová. Nasadila som si len čierne lodičky a bola som pripravená. Mandy sa čoskoro vytratila z miestnosti a osamela som. Zrazu však bez slova vošiel dnu Harry. Bola som k nemu otočená chrbtom, ale aj tak som cítila jeho vôňu korenistého šampónu a nezameniteľný parfém a vodu po holení. Postavil sa za mňa, cítila som jeho teplý dych na krku, z čoho mi naskočili zimomriavky. Pokojne som vydýchla a nadýchla sa lahodnej vône. Pocítila som istý predmet na krku. Bez slova som ich prijala, presne aj ako decentne visiace náušnice. Nepýtala som sa ho, či to bolo striebro, alebo biele zlato, alebo, nedajbože, diamanty. Teda áno, chcem ich, ktoré dievča nechce, ale nie od Harryho, už ma aj tak zasypáva drahými vecami.

„Aj tak ti ich vrátim,“ zašepkala som, pretože som mala slabý hlas.

Harryho vôňa sa zintenzívnela a pocítila som ľahký dotyk jeho pier na mojom krku. „Nie,“ zašepkal mi do kože a nasal sodom vôňu mojej pokožky. „Možno by sme mali ísť dole.“ Prikývla som a otočila sa k nemu. Bol v tmavomodrej košeli, čiernom saku a čiernych elegantných nohaviciach. Nemal žiadnu výstrednosť, okrem malého strieborného prstienka na malíčku a tie jeho retiazke, ktorú neustále nosil, avšak aj tento krát som nevidela jeho prívesok, ukrýval  sa pod  košeľou.

Ponúkol mi rameno, ktoré som prijala s radosťou. Vyšli sme z mojej izby a hneď som počula klasickú hudbu rozliehajúcej po chodbe. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Toto som si v živote nemohla vymyslieť, toto by som nevymyslela, povedala som si. Až takú predstavivosť nemám. Koho by napadlo, že niekoho ako Harryho nájdem a budem stáť tu, na týchto schodoch a schádzať dolu.

„Tvár sa, že si zaľúbená,“ pošuškal mi Harry s úsmevom do ucha, mierne ma to zašteklilo.

„Neboj sa, ale aj ty, trošku radosti do toho,“ usmiala som sa späť. Vlastne som možno nemusela až tak predstierať, ja nie. Vedela som, že ma Harry istým spôsobom priťahoval, to bolo isté. No len jeho pocity boli čisto... pracovné? Neviem, či je to práve to najlepšie slovo, ale v podstate ide o to isté.

Všetky oči nás sledovali, niektoré okato, iné veľmi „nenápadne“. Bolo očividné, že neboli zvyknuté na takúto scénku, nemusela som sa teda obávať, že by si tu Harry každý mesiac bral iné dievča.

„Oh, Harry, zdravím,“ pristúpil k nám jeden muž, možno okolo štyridsiatky a vyššie. Mal na sebe drahý oblek, slušivé rolexky a niekoľko prsteňov na rukách. Jeho úsmev mi pripadal až moc desivý, moc aj na môj vkus. Nepatrne som sa pritisla bližšie k Harrymu a zatajila dych. Srdca mi išlo vyskočiť z hrude. Nevedela som, či to nakoniec bol až tak dobrý nápad.

„Zdravím, Paul,“ prikývol s nepatrným úsmevom Harry a na moje zdesenie ma pustil, čiže som nevedela, čo mám robiť s rukami. Bojovala som s potrebou pohrať sa so svojimi prstami a utiecť do izby. Bože, prečo som sa nenechala ukecať od Harryho? „Dobrý večer, María,“ povedal Harry a jeho ruka sa pohla smerom k dáme, ktorá bola vedľa Paula. Na sebe mala biele úzke šaty siahajúce až po zem a na hrdle, ruke a ušiach nepochybné diamanty. Harry jemne nadvihol jej ruku a letmo jej pobozkal ruku. Nechcene som zúžila na tento jav oči. Vydýchla som naštvane vzduch a zaťala zuby. Postupne som sa ich snažila uvoľniť, až som nakoniec vyčarila jednoduchý úsmev, ktorý sa odo mňa očakával.

V duchu som však chcela vyletieť z kože.

Chcem ísť odtiaľto preč... Nemohla som myslieť na nič iné ako na divných nebezpečných ľudí v miestnosti, ešte aj niektoré ženy mi pripadali, že by boli schopné niekoho zabiť malíčkom. Bola som v strehu každú sekundu, pretože som sa obávala, že ak by som nebola ostražitá, niekto by ma chcel zabiť, presne ako v klube, presne ako v parku, presne ako u mňa doma... Pri každom tomto momente, každom momente, keď mi išlo o život bol Harry, vystupoval ako môj hrdina a zároveň ako aj katalyzátor týchto strašných nechcených negatívnych udalostí v mojom doterajšom kľudnom a pokojnom živote.

„Všetko najlepšie,“ preťala moje myšlienky María a usmiala sa tristovoltovým úsmevom. „Dúfam, že tento rok bude pre teba tak úspešné ako doteraz. Ak nie ešte lepšie,“ popriala mu všetko najlepšie María.

„Myslím si, že už svoj darček dostal,“ nadvihol obe obočia preto, aby mohol poukázať na mňa. V tvári mal napol znechutený výraz zo mňa, ktorý ma pobúril a zároveň znepokojil v jedom. Čo ak som proste teraz strašne škaredá, alebo je vidieť, že tu nepatrím... že to je všetko kamufláž, hra.

„Paul, María, toto je Una, moja priateľka,“ usmial sa žiarivo Harry a pozrel sa na mňa. Chtiac-nechtiac som sa aj ja musela na neho zoširoka usmiať, nemohla som si pomôcť, nebolo inej možnosti ako sa obdivovať to, aký je dnes nádherný, či aký je múdry tristošesťdesiatpäť dní v roku... alebo aký je o mňa starostlivý...

„Rada vás spoznávam,“ povedala som a presunula svoj zrak z Harryho na ostatných. Jemne som si podala ruku s Maríou a Paul ma pobozkal na chrbát ruky. Nespúšťal zo mňa oči, ani potom, ako mi pustil ruku.

„Ďakujem za blahoželanie, ale mal by som pozdraviť aj ostatných,“ povedal zrazu odmerane Harry a chytil ma nečakane za ruku. „Vedel som, že to bol zlý nápad,“ precedil potichu pomedzi zuby, keď sme boli dostatočne ďaleko a chrbtami k Paulovi a Maríi.

„Prečo myslíš?“ opýtala som sa.

„Nevidíš to? Všetci na teba pozerajú!“

„Lebo ma nikdy predtým nevideli a zrazu som s tebou,“ povedala som mu a zastavila som. Zahľadela som sa mu do očí, pristúpila k nemu bližšie, aby to nebolo nápadné. „Prestaň na to myslieť, že sa pozerajú, nič si z toho nerob. Nič sa nedeje,“ zašepkala som mu, čudovala som sa, že cez tú hudbu a šum ľudí ma počul.

„Chceš povedať, že sa nebojíš?“ opýtal sa ma a ja som sklopila pohľad na jeho motýlika.

„Áno, som vystrašená,“ povedala som zároveň s tým, ako som u ho trošku po upravila, pretože bol mierne nakrivo.

„Prečo teda neodídeš? Prečo si neodišla?“ opýtal sa.

„Preto, pretože by to bolo nanič. Navyše mi tu je s tebou dobre. Viem, že mi neublížiš a budeš sa snažiť, aby mi nikto neublížil.“

Ešte s očami na motýliku som zbadala ako sa Harry priblížil a pobozkal ma na pery. Ruku zvoľna priložil na môj pás a pridržal si ma, zatiaľ čo ja som si ho rukou pritiahla bližšie, aby som ho ľahšie mohla bozkávať. Po chvíľke sa odo mňa odtiahol. „Bozkávať sa je ťažké, keď si odo mňa podstatne vyšší a každý v miestnosti nás sleduje,“ usmiala som sa na neho a jeho oči žiarili.

„Naposledy, na takýchto plesoch sa nesmieť bozkávať uprostred obecenstva,“ nadvihol na mňa obočie.

„Dobre, ale ja som nezačala,“ povedala som mu a znova ho chytila za ruku. „Pokračujeme?“

Ďalších pár minút mu ľudia blahoželali, s každým väčším počtom ľudí čo som poznala som sa viac uvoľňovala, no mala som väčší strach. Mňa nikto nemusel oklamať tým, že sa tváril, akoby bol svätý... viem kto je. A tí, ktorí sa tak tvária, ako najmilší, sú najhorší. A tých tu bolo veľa.

Večer pokračoval s tancovaním, nemohla som povedať, že som často tancovala, to nie, snažila som sa to zminimalizovať. Od Harryho som sa však nepohla ani o milimeter. Nedokázala som prestať myslieť na tých všetkých vrahov v miestnosti. Jedine s ním som sa cítila chránená.

„Počkaj tu, nikam nechoď,“ zašepkal mi do ucha a než som sa stihla nazdať, rýchlo odišiel.

„Och, to nie,“ zašepkala som a v tvári mala určite hrôzu. Nechcela som tu postávať sama.

Zrazu som zbadala ako ma Paul prepichol očami a čoraz viac sa približoval. Prebleslo mi hlavou, že mi pripomína otca, presne tak. Keby môj otec nosil obleky, drahé hodinky, nepil by a nefajčil... bola som presvedčená, že by bol ako Paul.

Telom mi prešla triaška, keď sa začal približovať a náhle sa stratil v dave. Vydýchla som si úľavou.

„Dobrý večer, znova.“ Od ľaku som takmer podskočila. Otočila som sa doľava a zbadala Paulov úškrn na tvári. „Una však?“ podvihol obočie a priblížil sa ako šelma.

„Áno, tak to už bude,“ povedala som a hlboko sa nadýchla. Rýchlo som zažmurkla, posnažila som sa o uvoľnenejší výraz.

„Ste nervózna?“ Pokrútila som hlavou. Kde je Harry? „Nemusíte. Ale zdáte sa, čo keby sme si zatancovali?“ povedal a vystrel ruku. Ponúkal mi tanec... to mám akože tancovať s diablom? No, thanks.

„Kde máte Maríu?“ opýtala som sa. „Som presvedčená, že... ona, by s väčšou radosťou prijala tanec. Navyše ja v tom nie som dobrá.“

„Povediem vás,“ nadvihol vyššie obočie a mne vyschlo v ústach. Nemala som na výber, na túto výzvu sa dalo povedať iba áno alebo nie. A nemyslím si, že by Paula uspokojilo odmietnutie. Prijala som jeho ruku a on okamžite so mnou vykročil k parketu. Pritiahol si ma bližšie. Jednu ruku vložil do mojej dlane a druhú zozadu na môj pás. Príliš blízko môjho zadku, povedala by som.

„Nemyslím si, že by ruka mala byť tak nízko,“ povedala som mu a vložila jednu ruku do jeho dlane a druhú položila na jeho lopatky. Zasmial sa a ruku posunul vyššie.

„Povedzte,“ povedal, keď sme vykročili, „ako ste sa spoznali s Harrym?“

Hneď super otázka na začiatok. „Povedzme, že som ho vyrušila v nesprávnu chvíľu.“ Myšlienkami som blúdila k nemu, kde asi teraz mohol byť?

„Viete, je naozaj osud, keď ste ho stretli... Potrebuje človeka, ktorý by mu bol nablízku,“ preniesol naoko smutne, no ja som postrehla tón, ktorým chcel zistiť, či viem o jeho rodine. Chcel zistiť, ako to v skutočnosti je... Harry mal pravdu, všetci blbci nie sú.

„Máte pravdu. Aj keď vždy mal človeka, ktorý by bol pri ňom. Nie každého si však pripustil k telu...“ Odmlčala som sa. „No som rada, že som teraz pri ňom.“

„Aha,“ povedal nespokojne, zjavne som mu nedala tú odpoveď, ktorú chcel počuť. On nechcel vedieť, či to je alebo nie je pravda, že s ním chodím... on chcel dôkaz, že nie.

On to vie... prebleslo mi hlavou, no hneď som to vytriasla z hlavy.

„Povedzte mi viac o vašom stretnutí.“

„To závisí od toho, čo by ste radi počuli.“

„Povedali ste, že ste ho vyrušila v nesprávnu chvíľu...“ povedal. „Povedzte mi viac, ako to myslíte?“

V duchu som zakliala, že som nerozoberala s Harrym naše zoznámenie, je to naozaj dôležité. „No... vracala som sa domov z istej študentskej... oslavy. Vybrala som si iný smer ako obvykle a vtedy som uvidela Harryho... Nie práve najvhodnejšia chvíľa spadala k tomu, že odvtedy mám naozaj strašne škaredú jazvu.“

„Takže pri práci?“ chcel vedieť viac, vôbec sa netajil čím sa živí.

„Obchodná transakcia,“ spresnila som a prešla na inú tému. „Čo vy a María, dlho ste spolu?“

„Pár rokov, sme manželia.“ Povedal a chcel pokračovať, no vyrušil ho môj viacnásobný záchranca.

„Môžem si ju prepožičať?“ spýtal sa Harry a Paul urobil so mnou otočku, namiesto toho, aby som však skončila späť v jeho náručí, skončila som v Harryho. Odtiahol ma preč. „Si v poriadku?“ stresoval sa a ja som prikývla.

„Hej, ale som strašne rada, že si prišiel.

„Povedal som ti, aby si tam ostala!“ zrazu bol naštvanejší, ale posnažil sa ukľudniť.

„Máš narodeniny,“ precedila som pomedzi zuby kým som sa usmievala a tvárila sa, že sa rozprávame o niečom inom. „Prosím, buď láskavý a netvár sa, že ideš niekoho zabiť, prinajlepšom že ideš zabiť mňa. Dosť ľudí sa tu pozerá a nikoho tak nepresvedčíme.“

„Fajn,“ povedal a vydýchol a nadýchol sa. „Vypytoval sa ťa?“

„Naše prvé stretnutie.“

„Čo si mu povedala?“

„Išla som z práce a vyrušila som ťa v nevhodnú chvíľu, mám po nej škaredú jazvu, obchodná transakcia a ďalej som sa dozvedela že je už dlho ženatý s Maríou.“

„Oh sakra?“

„Čo je?“

„Prečo sa pýtal?“ dumal vnútri.

„Myslím si, že niečo tuší,“ povedala som mu a on sa na mňa pozrel.

„Tým si nemôžeš byť istá...“ Pokrútila som hlavou.

„Nemôžem, istá nie... ale mám tušenie a aspoň raz by niekto na neho mohol dať.“

„Večierok sa pre teba skončil,“ povedal mi.

„Nie, bude to neslušné, zostanem v pozadí, to bude najlepšie, nemôžem odísť.“ Keby mi to ponúkol predtým ako som mala rozhovor s Paulom...

Harry prikývol a už sa odo mňa skoro ani nepohol. Všetkých sme postupne odprevádzali preč a lúčili sa s nimi, začala som sa s nimi pomaly aj bližšie zoznamovať. Dostala som pár ponúk od relatívne mladších dám, že by sme mohli ísť spolu von, niekde nakupovať, čo som ocenila a poďakovala sa. V skutočnosti som si moc nemyslela, že by som s nimi šla... malá pravdepodobnosť.

Vyčkali sme až kým všetci neodišli. Unavene som sa oprela o dvere. „Bože, to zakaždým čakať, kým sa to všetko vyprázdni....“ Hlboko som vzdychla, alebo aspoň  zvuk tomuto podobný. „Idem spať,“ vydýchla som a postupne si dala obe boty dole, pričom som sa pridržiavala dverí. Harry ma pozoroval. „Čo je?“ opýtala som sa ho.

„Nič, len v duchu vravím, že si si viedla dobre“

„Ďakujem,“ usmiala som sa a pomaly som vykročila k schodom. Bola to zmena, vďaka podpätkom, kedykoľvek predtým by som ešte chvíľku chodila po špičkách, pretože by sa mi zdalo neprirodzené mať zrazu celé chodidlo na podlahe.. ale teraz to bola taká úľava, že sa to nedalo opísať.

„Zvykaj si, počul som, že o mesiac budeme pozvaní na večeru a onedlho bude ďalšia oslava... Halelujah,“ zasmial sa na mne.

„To nie je vtipné,“ povedala som bolestne, keď som len pomyslela na to ďalšie tancovanie.

„To zvládneš, a ak nebudeš chcieť, nebudeš musieť toto podstúpiť,“ povedal znova.

„Harry, odznova. Mne sa páči byť tvojou priateľkou,“ povedala som a okamžite v duchu začala trieskať hlavu o stenu. „Hranou priateľkou.“ Dodala som. „Pretože to je....“ stratila som reč, nevedela som, čo dodať. „Bezpečnejšie.“ Dodala som prvú vec, ktorá by ho mohla uspokojiť...

Hm... prvá vec, ktorá by ho mohla uspokojiť. V mysli mi začali hádzať naozaj detailné obrazce, ktoré mi začali spôsobovať červeň.

„Nehovor,“ s úškrnom povedal Harry.

„Hovorím. Idem spať, dobrú,“ dodala som a rýchlo vybehla do izby. Tam som hodila topánky o zem a pomaly si začala dávať dole šperky. Potom som si opatrne dávala dole sponky a iné veci, čo boli na mojej hlave a začala si ich trošku rozčesávať. Neskôr som prešla na odličovanie tváre. Zakončila som to vyzlečením šiat. Ostala som však hore bez. Opatrne som šaty prevesila v spálni cez stoličku a obliekla si odloženú podprsenku. Pohľadala som si v ruksaku tričko a natiahla si ho. Zhasla som svetlo a potme si ľahla do postele.

#BooAkaisha comment:

A posledná časť tejto kapitoly číslo štrnásť je na svete! Poviem Vám, byť ten, kto pridáva časti za niekoho iného, je celkom divné, ale v tom dobrom zmysle. Stavím sa, že drahá Peťka si teraz mení heslo a ja pôjdem pekne do prdele za tieto "komentáre"... Držte mi palce, lebo zajtra ju uvidím v škole, a ak si toto tu prečíta, tak ma prinajmenšom zaškrtí, obesí, zhodí zo schodov, utopí, spáli, zakope do zeme a ešte ju udupe... Aspoň nebudem písať z bioly :D

Tak zatiaľ! BooAkaisha

P.S. Peťa, sakra, dávaj sem tie časti častejšie, veď aj tak ich máš veľa prichystaných... A nechoď na mňa s polročnou pauzou! :D

[INSERT DRUMS HERE KINDLY] Bella:

Ehm,.... asi si teraz myslíte, že som agresívna z Booinho opisu :D :D je mi ľúto, že som nemohla uverejniť ja, ale... stále lepšie je toto ako vôbec, či?? :D :D 

PS: NEMENÍM SI HESLO! Myslím, že by mi to bolo prd platné, pretože s mojou úžasnou hlavou na to niekedy zabudnem a nebudem môcť pridať časť :D :D 

PPS a k tej polročnej pauze? -_- you dont really mean in! to ty chceš nahodiť hiatus! vieš aké to je nespravodlivé! a môj hiatus sa nahodí až po napísaní Dokonalých, vď to vieš! Napísané všetkých tých destinácií a opísaní bude nahovno a nechce sa mi do toho.... No ok, trošku pomimo....

LUV Y'ALL <4