Zobudila som sa, pre zmenu, sama. Nikto ma nebudil, žiaden Harry a jeho kučeravé vlasy a smaragdové oči. Ako ma budí tými jeho silnými rukami v čiernom tričku... pokrútila som hlavou a vytriasla si z nej myšlienky na Harryho.

Postavila som sa a hľadala, či niekde nemám hodinky. Nenašla som nič, ani nástenné ani budík! Toto mi liezlo na nervy. Prešla som do kúpeľne a dala si sprchu, o niečo dlhšiu, ako som si dala deň predtým. Znova som okolo seba omotala uterák a prešla k zrkadlu. Starostlivo som si začala rozčesávať vlasy, prameň po prameni som si rozpletala komplikované uzlíky. Kým som  nemala rovné vlasy, neprestala som. Nevedela som na čo som čakala, ale ešte stále to neprišlo. Akoby môj vnútorný budík velil, že mám niečo robiť, kým sa niečo nestane. Tak som si začala sušiť telo uterákom, čo som mala na sebe, musela som si dať ale suchý. Lenivo som si oprela lakte o žulovú dosku. Schmatla som pleťovú vodičku a čistila si pleť. Naniesla som si trošku pleťového mlieka a potom si na neho dala make-up. Na oči som si spravila dymový odtieň a na pery dala trošku púdru a nakoniec naniesla červený trvácny rúž. Chodila som po kúpeľni až kým som nenašla niečo do vlasov, ani som nevedela, že kto to tam mohol dať. Fénom som si usušila vlasy, znova ich rozčesala a začala si ich vyčesávať nahor. Zacvakla som ich sponou na zadku vrchu hlavy. Pozrela som sa na odraz v zrkadle a dala si ešte ceruzku na oči a špirálu. Unavene som už nevedela čo robiť. Vyšla som z kúpeľne a zasekla sa v dverách. Automaticky som si pritisla uterák tesnejšie k telu a zavrela dvere, aby na mňa nebolo vidieť.

„Bože, Harry, nevieš klopať?“ spýtala som sa ho.

„Ja som klopal, ty si sa neozývala a počul som, že si v kúpeľni, tak som sa rozhodol počkať.“ Ozýval sa každým slovom bližšie ku dverám. „Myslím si, že čakanie stálo za to.“ Keby som otvorila dvere, mohla by som vidieť ten jeho úškrn.

„Znova sa správaš ako idiot,“ napomenula som ho, ale vedela som, že si z toho nerobí veľkú hlavu. „Prečo si musel čakať, chcel si ma zobudiť, a už si vedel, že som hore.“

„Prišiel som na návštevu a....“

„Dobre,“ prerušila som ho. „Nechcem vypadať ako idiot, ale podľa všetkého si ma chcel dnes pustiť, tak by som bola rada, keby si mi priniesol moje, a tým myslím moje a nie tvoje, oblečenie,“ povedala som mu. Bolo mi jedno, ako moc bude naštvaný, že som ho prerušila.

„Preto som sem prišiel. A byť tebou, tak ja ťa púšťam preč z tohto domu, mala by si byť na mňa milšia,“ povedal so smiechom.

„Fajn, budem milšia, mohol by si odísť?“

„Nie.“

„Čo?“ spýtala som sa nechápavo.

„Mám tu oblečenie.“

„Tak mi ho tam niekde polož, ja si ho už nájdem.“

„Nie,“ zopakoval.

„Bože, Harry, o čo ti ide?“ chcela som vedieť.

„Dnes odchádzaš do civilizácie a nemohol som dovoliť, aby si chodila v dokrvavených veciach, vzhľadom na ten malý konflikt v piatok večer.“

„Malý konflikt?“ odfrkla som si.

„Jemne povedané, drahá,“ povedal mi. Drahá? zopakovala som pre seba. Istej časti sa to páčilo, inej zasa nie. Obe sa však rozhodli, že to nemám komentovať, lebo sa tento dialóg pretiahne ešte nadlhšie. „Takže mám nejaké veci.“ Povedal. Čo? Zasa.... „Takže by som bol veľmi rád, keby si si ich obliekla.“

„Fajn, podaj mi to,“ povedala som a trošku pootvorila dvere. Do ruky mi vložil iba niečo ľahké, iba spodné prádlo. „Robíš si srandu?“

„Na začiatok,“ skonštatoval. Prevrátila som očami, zavrela dvere a zamkla. Rýchlo som si to obliekla. „Si?“ spýtal sa ma, zahundrala som, že hej. „Tak poď von, tu ti dám ďalšie a nehovor nie, lebo to buď bude trvať dlhšie alebo tam dnes zostaneš a nepôjdeš do školy.“ Vyjednával, a veľmi dobre.

„To si vždy taký otravný?“ spýtala som sa, dala na seba uterák a otvorila dvere. Harry si ma už určite predstavoval iba v spodnom prádle, ale ja som mu túto česť neurobila.

„A ty taká prefíkaná?“ spýtal sa ma sklamane.

„Áno, aký bude ďalší kus oblečenia?“ spýtala som sa ho.

Podal mi tmavomodré džínsy, maximálne vypasované a čierne tričko. Zozadu bolo akoby rozstrihané, takže mi odhaľovalo dá sa povedať úplne celý chrbát. Nadvihla som obočie, ale nič sa nemenilo na jeho pohľade, takže som si natiahla džínsy. „Buď si sa tento krát netrafil do môjho čísla, alebo si proste chcel, aby som sa v tom udusila,“ sťažovala som sa, ale aj tak som si to obliekla. Nakoniec som musela dať dole uterák, otočila som sa Harrymu chrbtom zatiaľ čo som si obliekala tričko. Natiahla som ruku a pristál mi v nich pár tenkých čiernych ponožiek. Nasadila som si ich, musela som sa pritom podopierať o Harryho. „Urýchli to.“

„Popros,“ uškeril sa.

„Nie.“

„Ale no ták.“

„Vieš, že tak hlboko neklesnem.“

Prepichoval ma pohľadom, čakal, či ustúpim, ale ja som sa rozhodla, že nie. Je mi jedno čo zo mňa urobí, či ma predá na trhu, ale prosiť ho nebudem. Prepaľovala som ho svojimi modrými očami s čiernym odtieňom. Vôbec som ich nemala tak žiarivé ako Harry. Mala som ich tmavé, niekoľko ľudí mi ich označilo za „výnimočné“. Teraz som sa snažila presvedčiť Harryho aby sa vzdal. Prekrížila som si ruky na hrudi, jednu nohu vystrčila a vystrčila opačný bok. Musela som sa pozerať dohora, pretože bol Harry odo mňa väčší o peknú dĺžku. Cítila som sa poriadne malá oproti nemu. „Dobre,“ precedil pomedzi zuby a podal mi hnedý tenký svetrík. „Ale budeš musieť niečo urobiť.“

„Nebojsa, určite ti nebudem tancovať na kolenách a ani sa nevyzlečiem a nevyspím sa s tebou,“ uškrnula som sa na neho. Postupne som si súkala ruky do rukávoch, tesne mi obopínali ruky.

„Nechceš si to rozmyslieť?“ uškrnul sa na mňa a po vytiahol obočie nahor.

Sladko som sa na neho usmiala. „Nie, nechcem, ale ďakujem ti za ponuku. Kedy vyrážame?“ spýtala som sa ho.

„Pár minút,“ povedal mi. Podal mi niečí iPod. „Povedal som ti, že ti ho dám, aby si počúvala, takže aby si sa nenudila,“ povedal a podal mi ešte kabelku, nie len jehoiPod. „Byť tebou, tak nevolám políciu, moc by ti to nepomohlo, obzvlášť, keď pôjdeš už preč,“ otočil sa že odíde, keď sa zastavil a s širokým úškrnom sa otočil späť ku mne.

„Neusmievaj sa tak, nedopadne to dobre,“ povedala som mu a napätím v tvári.

„To, že budeš musieť niečo urobiť,“ nechal ma v napätí a odmlčal sa na dlhšiu chvíľku. S očakávaním som čakala, čo povie. „Je to neodkladné,“ povedal. Prikývla som, že rozumiem, vedela som, že z tohto sa už nedostanem. „Pobozkaj ma.“

Tak som vypúlila oči, že som ich chcela hľadať po zemi. Na okamih som prestala dýchať. Nie! kričal mi mozog. To nemôžeš urobiť! Uniesol ťa do kelu, prinútil ťa sa prezliekať pred ním...a teraz toto!!!!

„Tak?“ chcel vedieť Harry. Jeho tvár bola nečitateľná, možno iba malé známky napätia a očakávania.

Ale ty si si ten pobyt užívala, zachránil ťa v parku, ponúkol ti starostlivosť a dobre sa o teba staral. A ty si sa chcela prezliekať pred ním! niečo vo mne kričalo. Presne tak, ako ho chceš teraz pobozkať.

„Dám ti chvíľku na rozmyslenie,“ povedal a vykĺzol z izby.

„Božemôj!“ neodpustila som si a padla na posteľ. Pozerala som na strop, až kým som sa neposadila, nehodila iPod do kabelky, pozrela neprijaté hovory a nevyšla z izby. Zabočila som ku schodisku. Opatrne, pridŕžajúc sa zábradlia, som zišla dole do kuchyne. „Dobré ráno Maya. Nemohla by som dostať pohár džúsu?“ spýtala som sa jej.

„Dobré ráno slečne McGillová,“ srdečne ma pozdravila a milo sa na mňa usmiala. „Samozrejme,“ dodala a už sa naťahovala jednou rukou nad seba do skrinky a druhou do ľadničky po džús. Naliala ho do pohára a podala mi ho. „Nech sa páči.“

„Ďakujem,“ usmiala som sa a začala dúškami hltať vodu.

Či som chcela alebo nie, myslela som neustále na to, že by som ho mala pobozkať, niečo za niečo a poskytol mi všetko čo som potrebovala, zdravotnú starostlivosť, hygienu, jedlo, bol ku mne milý, teda niekedy... a jediné čo chce, je pusa na rozlúčenie. Už ho nikdy neuvidím, opakovala som si dookola.

Prázdny pohár som položila na kuchynskú linku a rozlúčila sa s Mayou. Rozhodnutá som kráčala cez veľkú predsieň ku schodom. Oči som hodila na schody, po ktorých práve išiel dole Harry. Aby som si to nerozmyslela, čo najrýchlejšie som sa začala šplhať hore schodmi. Očami som ho prepaľovala. Bol navrchu schodiska, ale keď videl, ako sa ponáhľam hore, zrýchlil tempo až sa zdalo, že dole schodmi beží.

Keď som bola k nemu blízko na dosah ruky, natiahol ruku a omotal ju okolo môjho pása cez zdravý bok. Pritiahol si ma k sebe. Ja som natiahla ruky k jeho tvári a pritiahla si ho bližšie. V momente, ako sa pretli naše ústa som neľutovala toho, čo som urobila. Je to naposledy čo ho vidím. Nevedela som, či to bude dobrá skúsenosť, ale vedela som, že si to budem pamätať navždy. Váhavo som pootvorila pery spolu s tými jeho a vkĺzla som mu dnu jazykom. Nevedela som o ňom prakticky nič a preto som si užívala tento druh pozornosti, spoznávania a činnosti. Chcela som ho cítiť všade kde som mohla. Naliehavejšie som sa oprela do bozkávania, až som si myslela, že to už nezvládnem a neudržím sa na nohách. Keď sme nemohli s dychom, oddelili sme od seba naše pery, ale stále sme sa dotýkali čelami. Zhlboka som vdychovala vzduch ústami, stále som cítila v sebe jeho jazyk, ruka mi ešte zvierala bok a tlačila ma k nemu bližšie. Nahla som sa k nemu a dala mu poslednú jemnú pusu na pery. Bez zmyslov som sa od neho odtrhla, jeho ruka klesla preč z môjho boku. Paralyzovane tam stál a hľadel do prázdna, pohľad smeroval na mňa, ale nemala som pocit, že ma ako-tak vníma. Otočila som sa a ponáhľala som sa dole schodmi. Ako na zavolanie som zbadala Mayu ako sa blíži s Ryanom.

„Ryan, rada ťa vidím, naposledy,“ usmiala som sa na neho. Maya v ruke držala čierny kabátik.

„Una, aj ja ťa rád vidím, zasa a asi aj naposledy,“ usmial sa a priateľsky ma vtiahol do náručia, ktoré som mu opätovala.

„Ďakujem Maya,“ ozval sa zrazu Harry. Ešte pred chvíľkou bol zmrznutý na schodoch a teraz  už je tu. Vzal si od nej nejaké čierne vysoké čižmy a podal mi ich.

„Myslím si, že tie moje neboli poškodené,“ povedala som mu a zapozerala sa do jeho očí.

„Ak to nepríjmeš, padne podobná dohoda ako predtým,“ povedal a zahľadel sa mi do oči. Jemne som pootvorila pery a ani som nevedela čo robím, keď som si ich podvedome jemne olízala jazykom. Cítila som chuť Harryho. Jeho oči padli na moje pery. Pred očami mi tancovali všetky bábiky, keď som si od neho brala tie čižmy. Jednu ruku som mu položila na jeho silné rameno, keď som si druhou rukou obúvala čižmu. Následne som to zopakovala, ale s druhou rukou a nohou.

„Ďakujem,“ zašepkala som mu.

Jeho pohľad padol na Ryana a Mayu, ktorý nás so záujmom sledovali. „Ďakujem Maya. Ryan, môžeš vyraziť? Hneď prídem, choď skontrolovať, či je všetko v pohode.“ Toto sa mi zdalo ako jasný povel, aby zmizli a oni to pochopili do stotiny sekundy.

Akonáhle zmizli, roztiahol kabát a ponúkol mi, že mi do neho pomôže. Neprotestovala som, opatrne som do neho strčila ruky, na chvíľku som sa pritisla o Harryho telo, možno o sekundu dlhšie ako bolo treba. Opatrne som si zapínala gombíky a zatiahla opasok. Malú kabelku som stále zvierala v ruke. „Ďakujem za to v parku, nemala som tam liezť, ale keď už, tak som rada, že nie som mŕtva.“ Otočila som sa a na nových čižmách kráčala preč. Poľahky ma dobehol a ešte mi podal červený šál, ktorý som si omotala okolo hlavy. Ešte k tomu pridal čierne rukavice. „Moc ma rozmaznávaš, bude mi to chýbať,“ zažartovala som.

„Aj mne,“ povedal, ale nevyznelo to ako vtip. Otvoril mi dvere na von a vyšiel hneď za mnou. Ryan mi podržal dvere na aute. Nastúpila som dnu pridŕžajúc si spodok nového kabáta a Harry si sadol hneď za mnou dozadu. Ryan zatvoril dvere a sadol si dopredu. Nevedela som kto šoféroval, ale ani jeden z nich to nebol.

„Ak ti to nebude vadiť, tak si vybavím pár telefonátov.“ Z kabelky som vytiahla telefón. Strachovala sa o mňa väčšinou Vans, dokonca som mala jeden neprijatý hovor aj od mamy. Vytočila som jej číslo, po pár zazvoneniach to zdvihla. „Ahoj mami,“ pozdravila som ju.

„Una, kde si bola?“ spýtala sa ma.

„Bola som u Veronici,“ povedala som, to bolo prvé čo ma napadlo. „Vieš, ona šla tento víkend preč, na chatu, ako každý rok. Pozvala ma, presne ako minule, ale keďže som nemohla minulý rok, nechcela som ju uraziť a povedala som jej, že pôjdem. Zabudla som si ale nabíjačku a vypol sa mi telefón, to preto si sa nedovolala,“ povedala som bez jedného zaváhania.

„Aha, a teraz si kde?“ spýtala sa ma.

„No, ja som teraz na ceste z internátu. Večer som si nechala nabiť telefón, nenapadlo ma, že by som mala zmeškané hovory. A až potom mi došlo, že som vlastne nikomu nepovedala o tom, že idem preč, naozaj prepáč,“ povedala som jej.

„Dobre, som len rada, že sa ti nič nestalo,“ povedala mi.

„Neboj, nič sa mi nestalo,“ povedala som jej. „Iba som trošku zakopla, ale to je všetko,“ zasmiala som sa.

„Tak som rada, že si to ty, ty jedna nešikovná,“ zasmiala sa.

„No pekne, ďakujem,“ zasmiala som sa. „Tak končím, potom sa ešte uvidíme, pa,“ povedala som jej a zložila telefón vtedy, keď mi odzdravila. Teraz som vytočila Vans. „Vanessa?“ ozvala som sa.

„Ty potvora! Kde si?!“ chcela vedieť.

Na ňu som musela použiť inú výhovorku. „Prepáč, asi ma zabiješ, ale nemala som ísť tým parkom. Šla som tade, ale napadli ma, mám aj takú menšiu ranu, ale to nestojí za reč, od noža,“ Harry spozornel a pozrel na mňa s otvorenými očami. Vystrela som pred seba ruku, aby mi nezobral telefón. „No a bolo to strašné, ale nejako som kričala a prišiel nejaký chlapík a ma tam zachránil. Fakt bol brutálne sexy. Zašiel so mnou do nemocnice a potom som šla k nemu...“ hovorila som a Harry sa upokojil.

„Čože? Máš foto?“ spýtala sa ma.

„Nie, nemám fotku,“ zasmiala som sa.

„A akoto, že si tam bola aj v nedeľu a kde si teraz?“

„Teraz som v aute, vezie ma do školy, budem tam čoskoro, nejako sa mi nechcelo odtiaľ odísť, vieš, mala som sa tam strááášne dobre,“ povedala som zaujímavým tónom a dúfala, že mi to zhltne.

„Nerob srandu, akože si tam s ním bola dva dni a....“ zachichotala sa.

„Áno, nejako som sa nedostala k tom, aby som opustila jeho posteľ,“ povedal som tajomne, Harry znova na mňa pozrel. Sklopila som zrak. „Ale neboj, nepoviem ti viac,“ zasmiala som sa.

„Je teraz vedľa teba?“ spýtala sa.

„Áno, je vedľa mňa.“

„A čo robí?“ chcela vedieť.

Zasmiala som sa. „Drží ma za koleno a prepaľuje ma sexy očami,“ povedala som jej a dúfala, že to bude stačiť. „Mame som povedala, že som šla k Veronice na tú chatu, čiže ak by si bola taká milá a ak by si ju stretla povedala jej to? Ja nemám jej číslo v telefóne, nepýtaj sa prečo, vymazali sa mi všetky kontakty, naspamäť viem iba teba a mamu, takže tam mám iba vás dve.“

„Dobre, poviem, uži si to a ponáhľaj sa.“

„Pá.“

„Pá.“

Zložila som telefón a dala ho do kabelky. „Takže sexy záchranca? Drží ťa za koleno a prepaľuje očami? Nevyliezli ste z postele? A uverila ti to?“ s úškrnom sa pýtal Harry, pokrčila som ramenami.

„Áno, uverila mi to.“

„Tebe sa už niekedy stalo niečo také?“

„Nie, nestalo sa mi, že by ma niekto prepadol v parku, bodol, šla aby som do nemocnice so sexy záchrancom, potom dva dni s ním sexovala v spálni a nakoniec som šla s ním do školy. Namiesto toho ma rezli v parku, keď som špehovala mafiánsku výmenu tovaru, môj nepríjemný tajomný panovačný záchranca získal veľkosť môjho spodného prádla, zašíval ma gangsterský doktor, ktorý sedí takmer vedľa mňa v aute minimálne toľko ako trojročný plat mojej mamy a bozkávala som sa s niekým, koho nikdy neuvidím a ktorý neprejavil ani známky emócie ani pri tejto činnosti.“ Povedala som a zahľadela sa na neho. Pekne som to zhrnula, pochválila som sa v duchu.

„Aha,“ povedal. „Ale myslel som to, že si niekoho stretla a šla s ním do postele,“ povedal a ja som otvorila ústa.

„Akože po všetkom čo som teraz povedala sa ti zdá práve toto najdôležitejšie?“ spýtala som sa ho a snažila sa vyhnúť odpovedi, keď však nepoľavil, bola som nútená odpovedať. „No, mám nudný život, ale sem-tam sa podarí. Raz alebo dvakrát som to trošku prehnala a ráno som sa zobudila na neznámom mieste s neznámym človekom od ktorého som utiekla skôr ako sa zobudil. Prípadne ak bol zobudený sme si to zopakovali a kým šiel do sprchy, odišla som.“

Harry na mňa prekvapene pozeral nedôverčivým ohromeným pohľadom. „Akože u mňa si sa najviac zmohla na bozk tesne predtým ako ťa nikdy neuvidím, a pri niekom inom si ho ani nepoznala a rozdala si si to s ním niekoľkokrát?“ s otvorenými ústami na mňa hľadel. Pridala som sa k nemu.

„Ak si momentálne chcel povedať, že som fľandra, kľudne, nie som. Je to lepšie ako byť drogová dílerka, ktorá niekoho unesie a bude ho dva dni desiť,“ oborila som sa na neho.

Celú cestu som s ním odmietala hovoriť. Aj keď niečo povedal, ja som to ignorovala, akoby nič. Keď sme konečne zastavili, otvoril dvere a chcel mi pomôcť von, ja som naštvaná bez seba otvorila druhé dvere, nezáujem, že tam stojí, obišla auto a pozdravila ich krátkym ‚zbohom‘.

Kráčala som čo najrýchlejšie preč k internátu. Vyšla som na druhé patro a zabočila k mojim dverám. Otvorila som si dvere svojimi kľúčmi. Vans práve bola v kúpeľni, takže som si zatiaľ nachystala potrebné veci do školy. Potom som prešla k oknu a pozrela sa von. Moje vnútro dúfalo, že tam ešte bude, ale nebolo po ňom už ani stopy.