Prevrátila som sa na posteli, takže som teraz hľadela do očí Vans, ktorá  stále niečo mlela. Áno, počúvala som ju, ale teraz mi proste myšlienky padli inde.

Premýšľala som o tom, čo sa stalo minule u Harryho. Bolo fajn pomyslieť, že už to boli dva týždne, čo som u neho nebola, pretože som sa mohla sústrediť na skúšky, ktoré mi práve budú končiť na druhý deň. Dvojtýždňové skúškové obdobie bude za mnou... A ja som mala ku podivu excelentné známky. Dokonca som ani nevedela ako, ale biológiu som urobila na B, to je u mňa zatiaľ najlepšia známka, ktorú som z nej mala. Vans sa ma pýtala, ako som to do prdele zvládla.

Premýšľala som, že jej poviem: To vieš, kamarát mafián je doktor, teda nie je doštudovaný, lebo mal nejaké opletačky a vyhodili ho z univerzity, ale dopadlo to dobre, pretože teraz pracuje pre svojho najlepšieho kamaráta, môjho (ne)frajera, Harryho, a jedného dňa si povedal, že ma naučí biolu, keď som sa posťažovala, to bolo hneď predtým, ako som zabila dajakého skurveného týpka, čo ma chcel zabiť.

Srdce mi vynechalo úder, keď som si spomenula na toho muža. Doteraz som sa pri tom nezastavovala. Do očí sa mi chceli naliať slzy, ale ja som ich potlačila. To som nemohla teraz urobiť, fakt nie.

Ako som nad tým premýšľala, chcela som, aby Vans o mne všetko vedela, potrebovala som niekomu povedať o tom, čo sa to v poslednom čase dialo, prečo mi každý deň (trikrát denne, podotýkam: ráno, na obed a večer) volal niekto, ktorého som opisovala ako kreténa, lebo aj bol, a prečo som sa vždy večer pozerala von z okna a sledovala čierne autá, ktoré ma strážili pred internátom. Vždy som sa uistila, kto ma príde čakať a ako auto bude vypadať... aby to nedopadlo ako minule a nemyslela si, že to sú Harryho muži, ale bude to niekto iný, nejaký zasraníparchanti, čo ma budú chcieť zabiť.

Znova som si spomenula na toho muža. Ako by reagovala Vanessa, keby vedela, že som niekoho zabila?

„Una? Počúvaš ma?“ zakričala mi Vans do ucha a ja som si uvedomila že stojí pri mne, ruky v bok a s hrozivým výrazom. „Ja ti teraz niečo hovorím, tak ma prosím vnímaj!“ povedala a ja som sa ospravedlňujúco usmiala.

„Prepáč, hovor.“

Povzdychla si a sadla si vedľa mňa, teda, sadla... Skočila na posteľ a skoro ma rozpučila. „Vravím ti, že ma rodičia zabijú, som rada, že som nejako prešla.“ To je pravda. Vanessa bola inteligentná, to hej. Bola som presvedčená, že by možno dokázala skonštruovať bombu, ale nejako sa nikdy nevedela naučiť to, čo mala: alebo dostala trému, alebo niečo iné. Proste to vždy domrvila a dostala zlú známku a každý z jej rodiny ju išiel zahlušiť.

„To máš recht,“ smútočne som povedala. „Ani som si neuvedomila, že sa tak blížime k dňu, keď skonáš. Máš už iba pár dní a potom ťa rodičia zabijú. Prídem na pohreb, neboj,“ povedala som. Napol som to myslela s humorom a napol smrteľne vážne.

„Pár dní?“ Zasmiala sa sucho. „Zajtra po skúške sa idem zbaliť a na dva týždne idem cez prázdniny domov.“ Povedala. „Vrátim sa asi iba na posledný týždeň prázdnin! Chcela som usporiadať večierok, keďže sa končia skúšky...! A oni mi toto spravia lebo: ‚Sme zvedaví, ako sa ti darí v škole‘! Veľmi dobre to vedia! Veď volali Whiteovej aby vedeli, ako som to zmrvila.... Už teraz som mŕtva.“

„Neboj, keď prídeš, zájdeme aspoň do klubu, vzkriesim tvoju dušu.“ Žmurkla som na ňu.

„Vzkriesiť dušu, keď moje telo bude vypadať ako po druhej svetovej? To bude naozaj ťažká práca,“ odfúkla si. „A čo ty mieniš robiť?“ Opýtala sa ma.

Pravdupovediac mi Harry povedal, že ma ukradne aspoň na týždeň a bude ma, ako on povedal, cvičiť. To bolo po tom, ako sa Ryan zľutoval a prišiel ma pozrieť na internát, keď tu nebola Vans (ani ma neprekvapilo, že prišiel vtedy, keďže vie kedy a s kým sa nachádzam v izbe) a povedal mi, že Harry chce, aby som sa naučila trošku sebaobrany. A takisto chcel, aby som bola v bezpečí, že vraj. To povedal Ryan, ale nemyslela som si, že to povedal Harry, len Ryan bol príliš milý, a tak povedal aj to, čo nebola celkom pravda. On ma raz zabije.....

„No mama nebude doma, takže uvidím. Možno pôjdem domov a budem len tak tam, alebo by som mohla zostať na internáte...“

„Alebo,“ skočila mi s úškrnom na tvári Vans do reči, „By si mohla ísť za tým svojim Harrym a nechať sa riadne pretiahnuť na oslavu toho, že si zložila skúšky.“ Žmurkla na mňa a ja som sa zasmiala.

Odkedy vedela ako sa volá a že bol to môj „frajer“, stále mi to pripomínala a dávala na neho sexuálne narážky, hlavne potom, čo ho vtedy videla pred internátom. Vraví, že je na zjedenie a že by sa na neho vrhla a pretiahla ho, alebo sa nechala pretiahnuť, alebo čokoľvek iné, čo bolo súvisiace so sexom alebo aspoň trošku perverzné. Takéto narážky dokonca mala aj na obedoch, pred kamarátmi a na prednáškach. Niekedy sa to nedalo vydržať a ja som vyprskla do smiechu, alebo som bola zarazená jej trúfalosťou. Každý vedel, že my dve sme neboli žiadne neviniatka, ale niekedy ma Vans prekvapovala. Ešte stále.

Navyše sa už niekoľkokrát zmienila o tom, že nechodím moc na párty, odkedy som s ním. Vraj musím byť úplne z neho vyčerpaná. Vtedy len prevrátim očami a odvrátim tému na nejakého chlapíka, ktorý je chutný a je v dohľade a na pár minút mám pokoj.

Naozaj bolo miestami viac ako viditeľné, že Vanessa sa stávala posadnutá sexuálnymi narážkami na jeho osobu.

„Nie, nenechám sa od neho pretiahnuť.“ Povedala som jej. „Už som ti povedala, že sme spolu spali asi dvakrát,“ povedala som jej a v duchu som k tomu povedala mínus dva.

„A ja som povedala, že neverím!“

„O tom sme sa bavili,“ odfrkla som si a ako na povel mi zazvonil telefón. Vrhla som sa k nemu, ale Vans tam bola skôr. „Daj mi to!“ povedala som jej.

Ona však zdvihla, ani nepozrela na volajúceho. „Och, tak rada zdvíham telefón, som rada že voláš. Una je teraz v sprche, úplne nahá, tak ma napadlo, že by si mohol dojsť, vieš, stále mi tvrdí, že to bolo totálne skvelé a chce si to zopakovať, to vieš, dievčenské reči... Prečo teda neskočíš sem?“ Pretiahla sladkým hlasom a ja som ju išla zabiť. Naťahovala som sa za telefónom a Vans zmĺkla. Chvíľku počúvala, potom si dala pred ústa ruku, aby sa nesmiala a podala mi telefón. Rýchlo som ho schmatla.

„Nič z toho nie je pravda Harry, nepočúvaj ju!“ skríkla som do telefónu a vtedy sa začala na plné koleso smiať. Nechápala som, až pokiaľ som nepočula piskľavý hlas na druhom konci telefónu,

„Una Anne McGillová!“ zajačala a ja som sa strhla pri mojom celom mene. „Neviem, čo to má znamenať, ale vôbec sa mi to nepáči! Ako si predstavuješ, aby ti niekto iný dvíhal telefón? A všetko čo hovorila.... Ako si to vôbec predstavuješ sa s niekým zahadzovať a flirtovať s ním a byť ako nejaká ľahká žena? Ja ti volám, aby som sa uistila, že sa máš dobre a spravila si skúšky a zistím, že sa s niekým zahadzuješ?! Ako si to predstavuje mladá dáma? A vôbec, kto je ten Harry?! A prečo s ním spíš?! A prečo si mi to nepovedala skôr? A prečo ti zdvihla telefón Vanessa? Ja sa s ňou ešte porozprávam o tom, ako rozpráva.....!“ Pokračovala moja mama, ale ja som ju stopla.

„MAMA! Počúvaj ma. Ja s nikým nespím. A Harry je môj... niečo ako priateľ, ešte ho moc nepoznám, preto som ti nechcela nič hovoriť a Vanessa,“ sykla som jej meno a prepálila ju pohľadom, „mi dvihla telefón, pretože chcela dostať môjhonie-práve-frajera do rozpakov.“

Snažila som sa to všetko nejako urovnať počas najbližších piatich minút, ale moja mama nepovolila.

„Fajn, porozprávame sa neskôr, ako ide škola?“ Konečne upustila od pôvodnej témy a ja som si vďačne vydýchla.

„No, mám skvelé známky, dokonca som dostala z biológie B,“ usmiala som sa a moja mama začala prednášku, že vedela o tom, aká som múdra. „Zajtra mám ešte poslednú skúšku z literatúry. Premýšľala som, že by som išla domov, ale možno ostanem na internáte, keďže tam nie si.“

„Vlastne som uvažovala, že by som aspoň na týždeň prišla,“ povedala a ja som zalapala po dychu.

„Čože?!“ vyhŕkla som, ale rýchlo som to snažila vrátiť späť. „To by bolo skvelé, ale radšej by som bola, kebyže najprv dorobíš prácu, potom sa stretneme, nebudeš stále v strese, že nedokončíš termín a ja nebudem v strese, že si v strese ty. Aspoň keď mám čas, mohla by som písať svoju záverečnú prácu.“ Dodala som. Kámo, to som uhrala len tak-tak. Čo by som robila, kebyže príde mama? Bola by som v peknom maléri.

„No, vlastne máš pravdu, mala by som ostať, ale uvidím, ako sa to vyvinie. Ty už píšeš?“ opýtala sa ma prekvapene a ja som sa hrdo usmiala.

„Hej, našla som nejakú tú inšpiráciu.“ Povedala som jej a pozrela sa na Vans, túžila som po tom, aby vedela všetko. Ona tam už len tak sedela a pozerala ako telefonujem s mamou. Usmievala sa nevinne. Bola som rada, že bola mojou najlepšou kamarátkou. Niekto zaklopal a ona ukázala, že pôjde otvoriť. Prikývla som a pokračovala v „počúvaní“ mami.

Zrazu sa otvorila dvere a vyčarila nádherný úsmev, zdalo sa, akoby videla nejakého gréckeho princa a preto som sa snažila nakuknúť za ňu. Postavila som sa teda a prešla k dverám, aby som videla o čo ide, keď som zbadala Ryana.

„Ryan?“ Oslovila som ho neveriaco.

„Kto je Ryan?“ ozvala sa mama a ja som sa tľapla po čele.

„Čauko Una.“ Pozdravil ma a venoval mi ľahký úsmev.

„Nezoznámiš nás?“ prehodila Vanessa a ja som sa uškrnula.

Veľa ľudí hovorilo naraz, na môj vkus. „Čože, jáj, my sa teraz učíme s Vans, teda, ona si lakuje nechty a je tam nejaký divný spisovateľ. Však som ti vravela, že zajtra mám skúšku. Ja len, že som unavená, asi pôjdem za chvíľku spať. Dobrú noc, mami.“ Povedala som.

„Jasné, hej, dobrú, Una, ale...“ Začala mama, ale ja som ju vypla a mobil hodila na posteľ.

„Takže Ryan, toto je Vanessa, Vans, toto je Ryan.“ Predstavila som ich a Vans k nemu vystrela ruku.

„Pre kamošov Vans,“ povedala a usmiala sa, čím odhalila biele zuby.

„Viete, nechcela by som vás rušiť,“ povedala som popravde, „ale čo sa deje?“

Ryan konečne odlepil pohľad od Vanessy a pozrel na mňa. „No...,“ poškrabal sa za krkom a hodil rýchly pohľad na Vans, „asi by sme to mali prebrať v súkromí, pretože asi by som ťa mal najprv pripraviť.“ Nechápavo som hľadela a nakoniec pevne zovrela čeľusť.

„Stalo sa mu niečo?“ sykla som. Mala som chuť vyzabíjať každého, čo sa na neho len škaredo pozrel.

Ryan pokrútil hlavou. „Nie, skôr ide o tú záležitosť s tebou.“ Prižmúrila som oči a potom sa pozrela na Vans. Pochopila, vošla dnu a ja som naopak vyšla von za Ryanom. „Harry musí ísť preč, pretože sa mu niekto vyhrážal, že ťa dostane. Bolo to niečo ako anonym, čo sa nestáva, každý chce, aby ostatní vedeli, že on je ten, čo sa vyhráža, takže nevieme si vysvetliť, prečo sa teraz skrývať. Už sme dostali niekoľko vyhrážok, ale vedeli sme, od koho, takže to boli bežné opatrenia,“ zamračila som sa zdesene, „neboj, bežné sú u nás ako u teba extrémne,“ povedal s úškrnom, ale nakoniec zvážnel. „Musí odísť preč a spýtať sa pár ľudí, či niečo nevedia, existujú takí, ktorí sú stále k nemu lojálny, takže tak... Preto sme sa dohodli, že ťa vyzdvihnem zajtra čo najskôr a pôjdeš k nám. Bude to ako vždy, neboj,“ usmial sa na mňa upokojujúco, aj keď mňa by teraz neupokojilo asi nič. „Harry sa vráti asi vtedy, keď ty pôjdeš preč od nás, dovtedy by sme mali vedieť, kto je za tým.“

Prikývla som a ostala ticho. Snažila som sa to rozdýchať. „Si okej?“ opýtal sa.

Sucho som sa zasmiala a prehltla hrču v krku. „Niekto sa ma pokúša zabiť a že či som okej. No tak Ryan, skús hádať,som okej?!“ povedala som hlasnejšie ako som mala, tak som sa radšej poobzerala, či to niekto nepočul. „Prepáč, kde je?“ opýtala som sa a Ryan mlčal. Pozdvihla som obočie.

„Neviem, či by chcel, aby si s ním hovorila.“ Povedal mi.

„Čo prosím?“ opýtala som sa ho, úplne vytočená.

„No, presnejšie, povedal mi, nech ti to poviem, lebo ti to nechce povedať, pretože ťa.... No, pretože ťa teraz nechce vidieť.“

Zafučala som a v očiach som mala číry hnev. Vedela som, že je vonku, vedela som to. Mlčky som tam stála, ruky zaťaté v päsť.

„Una?“ opýtal sa ma a zdvihol ruku, aby mi ju dal na plece, ale ja som ustúpila, pretože som sa bála, že by som ho fyzicky napadla. Viem, bola som slabá ako mucha, ale nechcela som ho ani slabo udrieť, lebo on nebol ten, čo ma vytočil. Bože, ani som nevedela čo ma vytočilo..... Ale áno, Harry! Nechce ma vidieť, fajn... Tak nech si naserie!

„Nechaj ma tak,“ zafučala som znova. Mala som chuť do niečoho udrieť, neuveriteľnú chuť. Vytočil ma, tak nepríčetne. Ak to bude mať vplyv na zajtrajšiu skúšku, tak ho zabijem!

„Una?“ povedal znova a pristúpil bližšie. Pozrela som na neho zúrivým pohľadom, že som bola presvedčená, že by som ho ním mohla zabiť. Takže mňa chce niekto zabiť a on nemá chuť sa so mnou rozprávať?!

„Nič proti tebe, ale ak sa ma kurva dotkneš, tak toho budeš ľutovať!“ zdalo sa mi, že to bolo moc hlučné. „Povedz tomu bastardovi, že si môže vyfajčiť, ja ho nepotrebujem. Nech si ide bohvie kam, na bohvie ako dlho aby zistil bohvie čo.“ Vedela som zodpovedať dve z troch otázok, ale to mi bolo fuk. Bola som vytočená. „Ja som mu urobila láskavosť, že som jeho priateľka,“ povedala som po tichšie, „vedela som, že budem mať problémy, ale bola by som rada, keby som vedela o aké presné problémy ide. Ale ani jednu posranú vec nebudem vedieť, lebo sa Harrymu nechce so mnou rozprávať? Fajn, ako som povedala, nech ide do riti!“ Naštvane som prudko otvorila dvere a silno ich zabuchla, zamkla som a naštvane sa pozerala na stenu predo mnou. Vans tam len prekvapene stála a zízala na mňa, nečuduje sa jej, asi ma nikdy nevidela, tak nasranú.

„Si v pohode?“ opýtala sa ma a ja som sa zasmiala.

„Prečo sa ma to každý pýta? Nie, nie som okej!“ Povedala som a prešla som k posteli, vzala som si pyžamo a poukladala si poznámky na stôl. Už konečne nebolo počuť ako náhlivo Ryan klope na dvere. Mala som sa teda celkom v pohode. Vošla som do kúpeľne, kde som si dala rýchlu sprchu, prezliekla sa a ostatné veci zmačkala do veľkej hrče oblečenia, ktoré som následne cez otvorené dvere hodila na moju posteľ. Umyla som si zuby a vzala hrebeň, že si učešem vlasy.

„Una!“ zrazu začal niekto klopať. Nasrane som sa potiahla za vlasy silnejšie a bolestne sykla. „Una!“ pokračovalo aj klopanie aj volanie môjho mena. Vans sa ani neobťažovala otvoriť, lebo videla, ako sa tvárim a to ju asi presvedčilo, že aj keby chcela sama vynadať Harrymu, nepomohlo by to, pretože on by to odignoroval a nejako sa prepracoval do izby. „Una, otvor sakra!“ počula som ako zanadával. Hrebeň som hodila na pult a prešla do izby.

„Zrazu máš chuť sa porozprávať, mám pocit, že ale ja nie!“ zakričala som mu späť, bolo mi jedno, že to niekto mohol počuť. Už mi bolo jasné, že tu nemal čo robiť a iba Boh vedel ako sa sem vždy dostal. Počula som niečo za dverami, ako sa niekto sťažoval a Harry iba zanadával a odpálkoval ho preč. „Vidíš, obťažuješ tu ostatných, vypadni!“

„Una, chcem ti to vysvetliť.“

Naštvane som prešla k dverám. Už som pomaly aj zabudla, že tam je Vans, proste som prudko otvorila dvere. „Mne je Harry jedno, čo mi chceš povedať, mne je iba teraz momentálne jasné, že ideš do nejakej prdele riešiť s nejakými idiotmi, že niekto vieš čo,“ povedala som, pretože som nebola sprostá, nechcela som ohroziť Vans viac ako už teraz bola kvôli nášmu priateľstvu. „Nechcel si o tom so mnou hovoriť predtým a ja to teraz nechcem počuť. Úprimne je mi jedno, čo sa teraz v tej tvojej hlave odohráva,“ povedala som a štuchla do neho. „Mne je jedno prečo toto všetko robíš,“ znova som ho postrčila. „Nevieš ako sa budem tie posrané dva týždne o teba báť, aj keď prakticky nebudem mať dôvod.“ Postrčila som ho ale on zrazu chytil moje zápästia a pritlačil si ma bližšie.

„Neboj sa o mňa, ja budem v pohode,“ povedal a mňa to naštvalo.

„Nie, nebudeš v pohode a som rada, že si z tejto reči vytiahol iba jednu vetu,“ odfrkla som si. Vyslobodila som sa od neho a ustúpila. „Myslím si, že by sme to čo najrýchlejšie mali ukončiť. Neviem, či sme sa dohodli, ale je to pravdepodobne len časovo obmedzené, kým ma od seba odhodíš,“ povedala som mu a narážala na to, že raz to aj tak ukončíme. Pointou bolo vlastne to, že som musela hrať priateľku, kým si ostatní nezvyknú, potom mi dá Harry „košom“, ostatní zabudnú a mňa už nebude nikto obťažovať.

„Máš pravdu,“ odsekol Harry, teraz už nepríjemne. „Teraz ešte ale nie.“ Povedal, otočil sa a odišiel. Bola som na seba hrdá, že som ho vytočila, neviete si ani predstaviť ako. Zabuchla som dvere a hodila sa na posteľ.

„Ty si mu teraz naozaj povedala, že aj tak potrvá pár týždňov kým ťa odkopne, on ti na to povedal že áno, a že tých pár týždňov musíš zatiaľ pretrpieť?“ opýtala sa neveriacky. Aj keď nevedela, že o čom to bolo, momentálne to zhrnula dokonale, ani ja som to tak nevedela povedať. Možno preto, že aj napriek tomu, že je to arogantný blbec, bude mi chýbať.

„Hej, asi tak nejako.“

„Máš pravdu,“ povedala. „Asi to je zlý človek.“

„A nevieš si predstaviť ako.“

~~~~~~~~

AN/ Merry X-mas!!!!!!!!!!!!! Je mi ľúo, že taká nepríjemná časť v takýto nádherný deň :/ Ale aj také musia byť!

Prajem Vám veľa darčekov pod stromček, aby neprihoreli koláčiky a nezabehol kapor, ale hlavne pokoj a radosť :)))

xoBella